Bývalá hospodárska škola. 18.-19. storočie. Hradná ulica.
  • Najznámejšou pamiatkou je hrad, v meste začala koncom 18. storočia fungovať najstaršia lesnícka škola v Uhorsku,
  • v budove bývalého soľného skladu pre Liptov sídli múzeum,
  • budovy školy, lesného úradu a domy jeho zamestnancov sa nachádzajú na ulici Pod Lipami.

Najznámejšou pamiatkou Liptovského Hrádku, ako to už jeho názov napovedá, je zrúcanina starého hradu. Menej známou históriou mestečka je, že tu koncom 18. a začiatkom 19. storočia fungovala najstaršia lesnícka škola v Uhorsku. Jej budova patrí dodnes k najvýstavnejším v centre a obklopujú ju domy po zamestnancoch niekdajšieho lesného úradu.

Hrad má stredovekú históriu, vystavať ho dal začiatkom 14. storočia zvolenský župan magister Donč. V ďalších dejinách veľmi rýchlo striedal svojich pánov, medzi tých známejších patrili Balašovci, Zápoľskí či Ostrožičovci. Mikuláš Šándorfi začiatkom 17. storočia k hradu pristavil kaštieľ. Majiteľka kaštieľ zrekonštruovala a dá sa navštíviť.

Okolie s jazerom, starou kaplnkou a vŕškom, z ktorého po desaťminútovom výstupe vidno mesto aj s celým okolím, je tiež pomerne atraktívne aj samo o sebe.

Samotné mesto Liptovský Hrádok vznikalo až v 18. storočí. V obci vyrástol soľný sklad pre celý Liptov, jeho budova dodnes existuje a slúži ako múzeum. Hrádok bol aj sídlom lesného úradu a koncom 18. storočia tam začala pôsobiť lesnícka škola. Nevydržala príliš dlho, už začiatkom 19. storočia sa presťahovala do Banskej Štiavnice. Napriek tomu všetkému Liptovský Hrádok nikdy nebol príliš veľkým mestom.

Budovy školy, lesného úradu a domy jeho zamestnancov sa nachádzajú na ulici Pod lipami. Svoj názov nenesie táto ulica náhodou. Pri výstavbe domov tam pred dvesto rokmi vysadili aj lipovú alej. Ulica má svojský vzhľad, nedominuje jej radová zástavba typická pre iné mestá, ale domy stoja samostatne.

Najvýraznejšou budovou ulice je bývalá škola, v jej blízkosti stojí katolícky kostol z konca 18. storočia. Starší kostol pochádzajúci zo stredoveku má pričlenená obec Dovalovo. Práve tamojší kostol slúžil aj hradným pánom skôr, než Liptovský Hrádok začal existovať. Hrádok má ešte jednu historickú školskú budovu. V bývalej sýpke na Hradnej ulici sídlila v druhej polovici 19. storočia hospodárska škola. Popri nej vyrástlo v Hrádku známe arborétum, v súčasnosti jedno zo štyroch na Slovensku.

V 19. storočí a za prvej republiky bol Hrádok v niektorých obdobiach okresným mestom. Mal aj svoj priemysel – píly. Za napoleonských vojen pracovala továreň na zbrane, neskôr chemička a za prvej republiky pečiváreň, predchodca výrobcu známych tatraniek. Neprekvapí preto, že v meste sa nachádza niekoľko budov z tohto obdobia. Z konca Rakúsko-Uhorska pochádza viacero zaujímavých viliek, najväčšia z nich, ktorá patrila Kolomanovi Vitálišovi, vyrástla neďaleko hradu a údajne aj s použitím stavebného materiálu zo zrúcaniny. Za prvej republiky vznikla súčasná hlavná ulica, ktorú vidí každý, kto cez mesto prechádza z Liptovského Mikuláša alebo vystúpi na železničnej či autobusovej stanici. V jednej z bočných ulíc stojí evanjelický kostol z obdobia Slovenského štátu.

Za socializmu Hrádok o sídlo okresu v roku 1960 definitívne prišiel. Bytová výstavba, súvisiaca aj s príchodom najväčšieho podniku Tesla, však priniesla zásahy do historickej časti. Zmizlo viacero viliek, neprežila ani židovská synagóga. Cintorín po židovskej obci pri hlavnej ceste do Popradu ešte existuje, nadšenci najkrajšie a najzachovalejšie náhrobky zhromaždili do murovanej ohrady, niektoré ďalšie sú stále v lese na pôvodných miestach.

Fotky sú z roku 2008.