• Hrádok Petra Perényiho známy neskôr ako Okýptený hrad,
  • kaštieľ, historické kostoly troch vierovyznaní a synagóga.

Kráľovský Chlmec je jedným z mála miest východne od Košíc, ktoré si do dnešných čias uchovalo veľkú časť pôvodného historického centra. Na kopčeku nad mestom stojí zrúcanina malého hradu, ktorý okrem iných patril šľachticovi Petrovi Perényimu, Hlavná ulica ponúka pohľad na budovy z 19. a 20. storočia. Nechýbajú ani historické kostoly a židovská synagóga.

Napriek názvu Kráľovský bol Chlmec rovnako ako iné mestá v okolí v stredoveku len zemepanským mestom s trhovým právom. Ako páni sa v ňom vystriedali rôzne šľachtické rody, spočiatku to boli premonštráti z kláštora v neďalekom Lelesi, neskôr Palócziovci, Nyáriovci, Perényiovci, Gobocovci. V 19. storočí a za prvej republiky bolo mestečko sídlom okresu, tento štatút však stratilo po administratívnej reforme v roku 1960.

Z hradu známeho aj pod maďarským názvom Csonkavár (Okýptený hrad) stále v čase mojej návštevy v roku 2007 už len niekoľko múrov s oknami, avšak vzhľadom na to, že sa stal zrúcaninou v 16. storočí, to nie je až tak málo. Medzičasom na ňom navyše urobil mnoho práce Bartolomej Gönczy, ktorý zanechal prácu itečkára v Prahe a vrátil sa do Kráľovského Chlmca venovať sa hradu.

Hradný vrch tiež poskytuje výhľad na centrum mesta a široké okolie. Pod hradom si jedna z majiteliek mesta Zuzana Lorántffyová (vdova po známom vodcovi protihabsburského povstania Jurajovi Rákoczim), prestavala starší kaštieľ zo 16. storočia. Dnes v ňom sídli umelecká škola. Stavba až tak šľachtické sídlo nepripomína, dá sa však bezpečne spoznať podľa erbu nad vchodom.

Najstarší kostol v meste patrí katolíkom. Pôvod má ešte v stredoveku, aj keď neskôr bol barokovo prestavaný. Kalvínska cirkev si kostol postavila v 18. storočí. V nasledujúcom storočí si židia postavili synagógu, ktorá na rozdiel od trebišovskej prežila dodnes, a to aj s pôvodnou ženskou galériou, hoci budova je pomerne schátraná. Gréckokatolícky kostol vznikol prestavbou domov na Hlavnej ulici. Viaceré budovy na Hlavnej ulici a priľahlých uličkách vyrástli koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Jedným z najhonosnejších domov je budova grófa Jozefa Mailátha z konca 19. storočia na Mailáthovej ulici, do ktorej umiestnili múzeum.

Kráľovský Chlmec je najmaďarskejším mestom v okrese Trebišov. Maďari tvoria necelé tri štvrtiny obyvateľov. V meste je možné zazrieť sochy sv. Alžbety Uhorskej i Františka II. Rákocziho, ktorý sa narodil v neďalekej Borši. Zhruba 20 percent obyvateľstva tvoria podľa odhadov Rómovia, oficiálne sa však k tejto národnosti nehlásia.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Kráľovskom Chlmci


Zaujímavé články o Kráľovskom Chlmci


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2007. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, webu reformovanej cirkvi, IAJGS, Slovak Jewish Heritage a historických pohľadníc.