• Do konca 19. storočia bola súčasťou Detvy.
  • Historické murované aj drevené ľudové domy v centre a na okolitých lazoch.
  • Maľované drevené kríže.

Hriňová má viacero spoločných čŕt s Detvou, s ktorou ju spája aj veľká časť histórie. Vytvorila sa valašskou kolonizáciou v 17. storočí, čo jej dalo silne laznícky charakter, takže mesto dodnes tvorí stred, z ktorého sa hviezdicovito rozbiehajú cesty do kopcov na okolité samoty. Na rozdiel od Detvy však Hriňovej chýba historické centrum. Stred mesta tvoria najmä paneláky s komínmi Hriňovských strojární v pozadí.

Ako samostatná obec vznikla Hriňová koncom 19. storočia, predtým bola súčasťou Detvy, ktorú založili v 17. storočí majitelia Vígľašského hradu Csákyovci. Mestom sa oficiálne stala až v roku 1989, aj pred viac ako sto rokmi tu však fungovalo niekoľko priemyselných podnikov. Pred prvou svetovou vojnou to boli predovšetkým píly a skláreň.

Kostol v centre mesta síce vyzerá celkom historicky, postavili ho však až v roku 1947. Mestský úrad a kultúrne stredisko sú socialistické budovy, medzi ktorými stojí socha ženy. K niekoľkým starším stavbám sa počítajú predovšetkým prízemné domy, niektoré z nich drevené. Spoločným znakom Detvy i Hriňovej sú tradičné maľované kríže. Dajú sa nájsť na hlavnej ceste zo stredu mesta smerom na Kriváň a viacero ich stojí na lazoch.

Hriňovské lazy majú oveľa tradičnejší charakter než stred mesta. Biele vody, Krivec, Bystré vrátka, Vrchslatinu, Priehalinu či Riečku tvoria typické ľudové domy s humnami. Na takmer každom laze sa nájde aj kaplnka, niekedy z čias prvej republiky, niekedy postavená až po druhej svetovej vojne. Niektoré drevené, ale i murované domčeky sú pamiatkovo chránené.

Pomerne opustená lokalita Bystré vrátka pod známym vodopádom Bystré prilákala kapucínov, ktorí si na Raticovom vrchu postavili po revolúcii moderný kostol a kláštor.

Fotky sú z roku 2007.