- Zámok Thurzovcov patrí k najkrajším renesančným pamiatkam na Slovensku, námestie má z veľkej časti pôvodnú podobu,
- v 19. storočí odkúpil panstvo barón Leopold Popper, na židovskom cintoríne v časti Hliník nad Váhom má veľkú hrobku,
- synagóga z 19. storočia si napriek dlhoročnému chátraniu udržala pôvodný vzhľad bez prestavieb,
- prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso má v meste svoj rodný dom.
Bytčiansky zámok sa fotí ťažko. Aspoň amatérom, ako som ja. Nie je to len klenot renesancie, ale so svojimi štyrmi okrúhlymi baštami je aj poriadne rozľahlý. Veža má šesť podlaží a areál uzatvorený ešte Sobášnym palácom, bývalou budovou pre služobníctvo a niekdajším sídlom Popperovcov, neposkytuje dosť priestoru vtesnať do bežného objektívu celú túto pamiatku bez nežiaducich efektov.
Rod Turzovcov, ktorý dal kaštieľ postaviť namiesto pôvodnej pevnosti, odtiaľto spravoval svoje ďalšie majetky na severozápade Slovenska – Oravu a Lietavské panstvo s Rajeckou dolinou. Juraj Turzo (1567 – 1616) sa stal v roku 1609 palatínom, čo bola druhá najvýznamnejšia funkcia v uhorskom štáte. Bol síce evanjelik, no katolíckym Habsburgovcom držal stranu v boji s povstalcami Štefana Bočkaya.
Tým môžeme začať sériu bytčianskych paradoxov. Donedávna bola Bytča katolícke mesto, no Juraj Turzo položil na žilinskej synóde v roku 1610 základ evanjelickej cirkevnej organizácie. V Bytči sa narodil Jozef Tiso a zároveň sa tu zachovala jedna z najkrajších židovských synagóg na severnom Slovensku.
O Bytči za prvej republiky noviny písali, že sa v nej nič nedeje, no v tomto období sa tam odohrala jedna z najkrvavejších bankových lúpeží na Slovensku. Dnes patrí k najmenším okresným mestám, festival Hviezdne noci by však podľa spisovateľa Michala Hvoreckého zaujal v nejednej stredoeurópskej metropole.
Tak poďme od začiatku.
Trocha histórie: V stredoveku patrila Bytča nitrianskemu biskupstvu, podľa najstaršej zmienky o meste z roku 1234 predali Rode, Boleslav, Kračun a Mykud biskupovi druhú polovicu panstva, pričom prvú už mal. Bytča postupne získala mestské práva, mala dedičného a neskôr aj voleného richtára, cechy a organizovali sa tu týždenné trhy. Keď v polovici 15. storočia panstvo obsadil šľachtic Pongrác z Mikuláša, začalo sa obdobie striedania majiteľov. Stabilnejšiu epochu priniesli až Turzovci.
S Bytčou sú spojení traja. Prvým je František Turzo, ktorý panstvo kúpil v roku 1563 a nechal postaviť bytčiansky zámok talianskym architektom na čele s Jánom Kiliánom. Zomrel však skôr, než v ňom stihol začať bývať. Juraj Turzo dal v roku 1601 postaviť sobášny palác pre svadby svojich dcér. Mal ich sedem a jedného syna. Na jednu takúto svadbu mohlo prísť aj 1000 ľudí. Do hlavnej sály sa všetci ani nezmestili, hoci jej veľkosť bola na vtedajšie časy unikátna.
A zároveň praktická vo všetkých smeroch. Po širokých schodoch by dokázal vyjsť aj kôň. Vo výklenku na zadnej strane budovy stála manželská posteľ. Od hlavnej svadobnej miestnosti bola oddelená len baldachýnom.
Za Juraja Turza sa v Bytči konal proces s pomocníkmi Alžbety Bátoriovej označovanej za „krvavú grófku“. Samotnú šľachtičnú tam však nesúdili a ani nikdy neodsúdili.
Turzo zrejme nebol vždy len spravodlivý, podporoval však evanjelickú vzdelanosť. V Bytči fungovalo vyššie gymnázium a v meste sa dodnes stretnete s menom Eliáša Lániho, kazateľa, s ktorým Turzo zorganizoval žilinskú synodu. Prijali na nej pravidlá fungovania evanjelickej cirkvi v Uhorsku.
Tretím Turzovcom bol Jurajov syn Imrich, jeho smrťou v roku 1621 bytčiansko-oravská vetva rodu vymrela a k pozemkom sa dostali Esterháziovci. V Bytči už nesídlili, ani sa tam nezdržiavali. V paláci nechali skladovať soľ.
Mesto zároveň prešlo rekatolizáciou, ktorú Esterháziovci ako nadšení katolíci podporovali. Zostali mu však výsady zemepanského mestečka, niektoré ešte z čias Turzovcov, ďalšie neskoršie.
Obyvatelia boli oslobodení od platenia mýta, fungoval tu cech mäsiarov, krajčírov, kováčov a zámočníkov, čižmárov, kožušníkov, hrnčiarov, obuvníkov či stolárov. Od Leopolda I. (1657 – 1705) mala Bytča potvrdené právo organizovať šesť jarmokov. Juraj Jánošík sa v Bytči spoznal s kysuckým zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, Jánošík bol vtedy ešte v úlohe jeho väzenského strážcu.
Po tolerančnom patente Jozefa II. narástol počet židovského obyvateľstva. Podporovali ich aj Esterházyovci. Z 18. storočia pochádzajú aj niektoré domy na hlavnom námestí, ktoré sa dnes volá Námestie Slovenskej republiky. Dva z nich majú podľa pamiatkarov stredoveké jadro.
Kostol postavili síce ešte v stredoveku, výrazne sa však na ňom podpísali dve prestavby. Prvá za Turzovcov mu dala renesančný štýl, druhá (na ktorej sa podieľal v predvojnovom období známy architekt Milan Michal Harminc) moderný nádych. Pri tejto rekonštrukcii však zbúrali niekoľkostoročnú zvonicu, ktorá by dnes určite bola dominantou námestia.
V roku 1850 nepatrila Bytča k najväčším mestám na dnešnom území Slovenska, s 3000 obyvateľmi však bola ľudnatejšia než Žilina. To sa už blížilo „popperovské“ obdobie. Obchodník s drevom Leopold Popper si majetky prenajal v roku 1862, o šesť rokov neskôr ich kúpil.
Leopold sa síce narodil v dnešnej časti Bytče Hliník nad Váhom do skromných pomerov a v Pešti sa živil predajom raždia, no postupne sa prepracoval na jedného z najväčších obchodníkov s drevom v monarchii.
V Bytči založil Popper parnú pílu. Okrem nej v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia v meste fungovala zápalkáreň, výroba sviečok a mydla, tehelňa, pálenice a výrobňa strojov, ku ktorej histórii sa hlásil neskorší Kinex. V roku 1883 už popri Bytči viedla považská železnica do Žiliny.
Popperovcom patril aj zámok, na svoje sídlo si však prestavali dnešnú vstupnú budovu. Leopold Popper má v Hliníku na židovskom cintoríne veľkú hrobku so stĺpmi v antickom štýle, ktorá patrí k najväčším na Slovensku.
V popperovskom období sa v Bytči narodil neskorší prezident Slovenského štátu Jozef Tiso, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. V meste chodil do ľudovej školy, potom však už v Bytči nepôsobil. Tisov rodný dom dodnes stojí a priťahuje jeho priaznivcov.
Bytčiansky veľkostatok zdedil po otcovi jeho najmladší syn Armin Popper. Známy bol aj na Morave, kde ho však kritizovali pre masívnu ťažbu dreva. V Trenčíne postavil známy hotel Elizabeth a bol hazardným hráčom. Posledný z Popperovcov Lothar prežil druhú svetovú vojnu a v Bytči žil aj za komunizmu, avšak už bez majetku. Tragicky zomrel v roku 1963, zrazil ho vlak.
Ak noviny za prvej Československej republiky písali, že sa v meste nič nedeje, sčasti mali pravdu. Zápalkárne mali problémy a časť obyvateľov sa vysťahovala do USA, Francúzska či Nemecka. V roku 1910 mala Veľká Bytča, ako sa vtedy mesto nazývalo, 3122 obyvateľov. Za prvej republiky a Slovenského štátu ich však bolo len okolo 2800.
Nové stavby však pribudli aj v tomto období. V meste sa začala elektrifikácia. Na námestí vyrástla Tatra banka a neskôr Roľnícka vzájomná pokladnica. Neďaleko zas postavili meštiansku školu, dnešnú ZŠ Eliáša Lániho a tesne pri zámku zas nový okresný úrad.
Bytča mala ešte za Uhorska štatút veľkej obce so sídlom okresného a daňového úradu. Bytčiansky okres zrušili za socializmu v roku 1960 a obnovili až v roku 1996. Napriek tomu sa socialistické mesto spriemyselňovalo a stavali sa bytovky.
Tak ako inde na Slovensku, tento proces sprevádzali „veľkoplošné asanácie historickej zástavby“, „ktoré narušili pôvodný malebný a ucelený charakter pôvodne stredovekého mestečka“, píše Pamiatkový úrad v dokumente o bytčianskej pamiatkovej zóne.
Neznamená to, že všetko išlo dole. Štvorcové námestie ozvláštnené potokom Petrovička má aj dnes zväčša historickú zástavbu zachovanú. Pravda, ak si odmyslíte autá a zmeny fasád, prestavby či nadstavby.
Ako príklad si môžeme vziať budovu, kde pôsobila Považská agrárna a priemyselná banka. Tu sa odohral príbeh, ktorý opisuje Dušan Mikušovič v knihe Neprišli sme vraždiť. V roku 1927 banku prepadla skupina lúpežníkov na čele s Lajosom Bognárom, ukradla viac než 90-tisíc korún a zabila jedného zákazníka. Na úteku pripravila o život ďalších ľudí.
Na historickej pohľadnici má tento dom na poschodí tri okná. Dnes sú už len dve, umiestnené na iných miestach. Nad nimi však zostávajú ozdobné prvky po pôvodnej trojici okien.
Krásnu, hoci schátranú synagógu zachraňuje občianske združenie. Sobášny palác spravuje Považské múzeum a dá sa navštíviť. Veľký zámok sa, naopak, zatiaľ zvnútra vidieť nedá. Sídli v ňom archív ministerstva vnútra. Vilu Martina Mičuru, ktorý bol za prvej ČSR ministrom pre správu Slovenska, zbúrali a vzniklo tam parkovisko a neskôr aj predajňa Lidlu. Bývalý pivovar, ktorý sa rozšíril za Popperovcov, z veľkej časti pohltil developerský projekt.
Možno práve Mičurov príbeh je pre Bytču aj slovenské dejiny výstižný. Za prvej republiky tento advokát pôsobil ako líder Československej strany ľudovej na Slovensku. Táto strana bola súčasťou takzvanej Hradnej päťky, ktorá v prvým rokoch republiky do veľkej miery určovala vládnu politiku. V roku 1938 prešiel k hlinkovcom a za Slovenského štátu viedol najvyšší súd. Spolupracoval však aj s odbojom a nakoniec ho odvliekli do Sovietskeho zväzu, kde zomrel.
Niekedy je to poriadne komplikované.
Mimochodom, Lidl sa z miesta zbúranej Mičurovej vily oproti Kominárskemu domu odsťahoval a postavil si väčšiu predajňu inde.
Pramene:
…Bohuslav Kotrman: Bytča. Vydavateľstvo Knižné centrum, Žilina 2003.
…Ladislav Keblúšek: Pamätná kniha obce Veľká Bytča.
…Ján Županič: Popper z Podhrágy. Heraldická ročenka 2011. Heraldická společnost v Praze, Praha 2012.
…Dušan Mikušovič: Najkrvavejšia banková lúpež na Slovensku sa odohrala pred takmer 100 rokmi. Vraždiť sa začalo, lebo lupiči nedomysleli útek. Denník N, 2024
…Michal Filek: Mičurovu vilu zbúrali a nahradil ju Lidl. Čo s ním bude, keď postavia nový? Žilina SP 21, 2022
…Michal Hvorecký: Choď do Bytče! Denník N, 2021
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…Dokumenty Pamiatkového úradu SR o pamiatkovej zóne v Bytči
…Expozície Považského múzea v Sobášnom paláci
…Opakované osobné návštevy
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Bytči
- Sobášny palác bytčianskeho zámku (Považské múzeum)
Zaujímavé články o Bytči
- Pohľad Michala Hvoreckého na Bytču a festival Hviezdne noci (Denník N, 2021)
- O historikovi Jozefovi Kočišovi, ktorý viedol bytčiansky archív (blog/Denník N, 2018)
- O festivale Hviezdne noci (Denník N, 2016)
- Kto je pochovaný na bytčianskom cintoríne (MY Žilina/Sme, 2002)
- O zbúraní Mičurovej vily (Žilina SP21/2022)
- Ako sa Tisovi stúpenci snažili získať celý jeho dom (Aktuality/2019)
- O snahách rekonštruovať synagógu (Žilina SP21/2022)
- O oprave Popperovej hrobky (Žilina SP21/2022)
Fotogaléria
Fotky sú z roka 2023 a 2026. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, webu mesta Bytča, publikácie Bohuslav Kotrman: Bytča a Ladislav Keblúšek: Pamätná kniha obce Veľká Bytča.
