Zámok.
  • Zámok Thurzovcov patrí k najkrajším renesančným pamiatkam na Slovensku, námestie má z veľkej časti pôvodnú podobu,
  • v 19. storočí odkúpil panstvo barón Leopold Popper, jeho rodina má na židovskom cintoríne v časti Hliník nad Váhom mauzóleum,
  • synagóga z 19. storočia si napriek dlhoročnému chátraniu udržala pôvodný vzhľad bez prestavieb,
  • prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso má v meste svoj rodný dom.

Šľachtický rod Thurzovcov, veľká židovská komunita, barón Leopold Popper či prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso. Títo všetci sa podpísali na vzhľade mestečka Bytča, ktorá dnes patrí medzi najmenšie okresné mestá na Slovensku, počtom pamiatok sa však zaraďuje medzi historické mestá regiónu. V Bytči sa dá nájsť renesančný thurzovský zámok, jeden z najkrajších na Slovensku, synagóga či meštianske domy na historickom námestí.

Zrejme najvýznamnejšie postavenie počas svojich dejín mala Bytča v druhej polovici 16. a začiatkom 17. storočia, keď ju aj s celým okolitým panstvom kúpil magnátsky rod Thurzovcov. Práve z Bytče, pôvodne trhového zemepanského mestečka, Thurzovci spravovali svoje ďalšie majetky na severozápade Slovenska – Oravu a Lietavské panstvo s Rajeckou dolinou. Najväčšiu moc mal Juraj Thurzo. V roku 1609 sa stal uhorským palatínom, čo bola po kráľovi druhá najvýznamnejšia funkcia v štáte. Práve preto sa v Bytči odohrávalo mnoho udalostí, ktoré v tomto období hýbali krajinou. Patril medzi ne napríklad proces s pomocníkmi grófky Alžbety Báthoryovej obvinenej z vrážd panien na Čachtickom hrade.

Zámok, ktorý si koncom 16. storočia Thurzovci postavili, patrí dodnes k najkrajším renesančným pamiatkam na Slovensku. Okrem hlavnej budovy so štyrmi okrúhlymi nárožnými vežami sa skladá aj z o niečo novšieho Sobášneho paláca, postaveného začiatkom 17. storočia. Palác mal slúžiť honosným svadbám šiestich palatínových dcér. Zámocký komplex dotvárajú dve novšie, ale stále historické budovy z neskorších storočí. Zámok využíva štátny oblastný archív, sobášny palác nedávno zrekonštruovali. Vo vstupnej novšej budove sú viaceré úrady.

Oproti zámku stojí stará synagóga, ktorá je už pamiatkou na novšie dejiny mesta. Po vymretí Thurzovcov (1621) získali Bytču s okolím Eszterházyovci, ktorí ju pripojili k svojim rozsiahlym majetkom po celej krajine. Na rozdiel od Thurzovcov sa však už v Bytči príliš nezdržiavali. Práve Eszterházyovci boli známi podporou usídľovania židovskej komunity, takže aj v Bytči tvorili Židia v 19. a začiatkom 20. storočia významnú časť obyvateľstva.

Vzhľad synagógy zodpovedná záveru 19. storočia, keď už bolo židovské obyvateľstvo v Uhorsku plne emancipované a stavalo si honosné modlitebne. Bytčiansku synagógu príliš nepoznamenali prestavby, ktoré by zmenili jej pôvodný vzhľad, čo ju zaraďuje medzi tie najhodnotnejšie zachované židovské pamiatky. Budova stále chátra.

Medzi židov patril aj barón Leopold Popper. Od Eszterházyovcov odkúpil panstvo v 19. storočí. Mauzóleum jeho manželky na židovskom cintoríne v neďalekom Hliníku nad Váhom patrí k najväčším židovským hrobom na Slovensku. Hrobka pripomínajúca antický chrám sa však v čase mojej návštevy nachádzala v nedobrom stave. Bola popísaná grafitmi a v minulosti bola aj otvorená. Druhý židovský cintorín priamo v Bytči za komunizmu zlikvidovali.

Centrom Bytče je štvorcové námestie s katolíckym kostolom a meštianskymi domami, väčšinou jednoposchodovými. Veľká časť domov sa dá odhadom datovať do 19. alebo začiatku 20. storočia. Niektoré, ako napríklad bývalé sídlo Tatra banky (neskôr Slovenskej sporiteľne), majú ozdobné prvky. Kostol postavili ešte v stredoveku, výrazne sa však na ňom podpísali dve prestavby. Prvá za Thurzovcov mu dala renesančný štýl, druhá (na ktorej sa podieľal v predvojnovom období známy architekt Milan Michal Harminc) moderný nádych. Pri tejto rekonštrukcii zbúrali niekoľkostoročnú zvonicu, ktorá by dnes určite bola dominantou námestia. Menší katolícky kostol stojí na cintoríne, pochádza zrejme zo 17. storočia.

Nie všetky budovy v historickom jadre sú pôvodné. Aj Bytču za bývalého režimu postihli prestavby, ktoré okrem výstavby panelákov na okraji zasiahli i centrum mesta. Výstavba súvisela aj so spriemyselňovaním mesta – najväčšími podnikmi za komunizmu boli strojársky Kinex a pobočka púchovskej Makyty, tá však bola pokračovateľom staršej textilky.

Za Thurzovcov bola Bytča evanjelickým mestom, potom podobne ako iné regióny Slovenska prešla rekatolizáciou a za prvej republiky bola baštou ľudákov. V meste sa narodil prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso. Jeho vplyv je v Bytči cítiť dodnes. Na rodnom dome neďaleko námestia je pamätná tabuľa, na okne bol zas pripevnený papier s jeho prejavom.

Fotky sú z roka 2009.