Klasicistický kaštieľ v bývalom Nižnom Svidníku slúži ako galéria rusínskeho maliara Dezidera Millyho.
  • Vznikol spojením dvoch obcí, rozrástol sa za socializmu,
  • v kaštieli v pôvodnom Nižnom Svidníku sídli galéria rusínskeho výtvarníka Dezidera Millyho,
  • pamätníky na druhú svetovú vojnu a Dukliansku operáciu.

Svidník vznikol v 40. rokoch 20. storočia spojením dvoch rusínskych obcí – Vyšného a Nižného Svidníka. Za prvej republiky mali obe dovedna zhruba tisíc obyvateľov, za socializmu sa rozrástol na desaťtisícové okresné mesto. Vzhľad Svidníka tomu plne zodpovedá – historických budov je málo a jednu z dominánt predstavuje rozmerný pamätník Červenej armády.

Zo starších stavieb treba spomenúť predovšetkým prízemný kaštielik v niekdajšom Nižnom Svidníku, v ktorom v súčasnosti sídli galéria rusínskeho výtvarníka Dezidera Millyho. Nižný Svidník si viac zachoval svoj pôvodný vidiecky charakter – okrem kaštieľa ho reprezentuje i gréckokatolícky kostol z 19. storočia.

Prevažne socialistické centrum súčasného mesta leží v pôvodnom Vyšnom Svidníku. Staršie stavby zastupuje budova Múzea ukrajinskej kultúry z konca 19. storočia a o jedno storočie starší gréckokatolícky kostol. Pravoslávny aj katolícky kostol sú už moderné, postavené po roku 1989.

Za prvej i druhovej svetovej vojny bol Svidník dejiskom vojnových operácií. Najprv čelil vpádu ruskej cárskej armády, ktorej sa podarilo preniknúť cez karpatské priesmyky a zatlačiť rakúsko-uhorské vojská. V roku 1944 sa na neďalekej Dukle odohrávali tuhé boje. Sovietska a československá armáda sa snažili prebiť cez Východné Karpaty a pomôcť Slovenskému národnému povstaniu, operácia sa však skončila predovšetkým desaťtisícmi mŕtvych na oboch stranách. V oboch vojnách bol Svidník poškodený.

Bývalý režim aj vzhľadom na dukliansku minulosť Svidník dosť preferoval. V roku 1968 sa znovu stal sídlom okresu, ktorým bol síce aj v 50. rokoch, lenže tentoraz bol počet okresov výrazne nižší. Dôvody boli najmä ekonomické, zaostalý región tak mal dostať impulz na rozvoj. Z podobných príčin vznikli v tom istom roku aj okresy Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou a Stará Ľubovňa.

Sovietskej armáde vystavali neďaleko centra veľký pamätník, okrem toho do mesta nasťahovali múzeum rusínsko-ukrajinskej kultúry a vojenské múzeum. Vyrástol i skanzen, kde sa dá napríklad nájsť prenesený drevený kostolík z Novej Polianky. Jeden z veliteľov duklianskej operácie a neskorší komunistický československý prezident Ludvík Svoboda má v centre mesta svoju sochu.

Svidník sa často považuje za jedno z centier kultúry Rusínov, dnešné mesto je však už prevažne slovenské. Slováci predstavovali podľa sčítania v roku 2011 viac než dve tretiny obyvateľov, Rusínov bolo zhruba 20 percent.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť vo Svidníku

Zaujímavé články o Svidníku

Fotogaléria

Fotky sú z roku 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, stránky rímskokatolíckeho farského úradu a historických pohľadníc.