Trenčiansky hrad.
  • V 13. a 14. storočí na hrade sídlil magnát Matúš Čák, ktorý ovládal veľkú časť dnešného Slovenska a počínal si ako kráľ,
  • Trenčín bol v stredoveku slobodným kráľovským mestom s vlastnou samosprávou, bol aj sídlom župy,
  • hotel zo začiatku 20. storočia ukrýva nápis z rímskych čias, ktorý sa kedysi považoval za najstarší na Slovensku,
  • námestie s meštianskymi domami a župným domom, synagóga v byzantskom slohu,
  • v roku 2026 bude s fínskym Oulu Európskym hlavným mestom kultúry.

Väčšina ľudí si historickú časť Trenčína spája najmä s hradom, odkiaľ v stredoveku Matúš Čák ako „pán Váhu a Tatier“ ovládal veľkú časť krajiny. Starý Trenčín však tvorí aj námestie s niekoľkostoročnými meštianskymi domami a mestskou vežou, historické kostoly, o niečo modernejšia synagóga a niekoľko ulíc z prelomu 19. a 20. storočia. Aj v tomto krajskom meste zbúrali za bývalého režimu niektoré pamiatky, predovšetkým Hviezdoslavovu ulicu.

V stredoveku Trenčiansky hrad nebol len doménou Matúša Čáka, ale patril aj medzi dôležité pevnosti na hranici s Českom. Samotný Trenčín bol slobodným kráľovským mestom s vlastnou samosprávou. Aj koncom 19. storočia sa zaraďoval medzi významnejšie mestá, hoci nedosiahol tak výrazný rozmach ako niektoré ďalšie mestá na juhozápade Slovenska.

Trenčiansky hrad na skale je zďaleka viditeľný nielen v samotnom meste, ale aj jeho širokom okolí. Neprehliadnu ho ani vodiči na diaľnici z Bratislavy do Žiliny. Ruiny pochádzajú z rôznych historických období. Hlavná štvorboká veža z 11. storočia nesie meno po feudálovi Matúšovi Čákovi, ktorý v rokoch 1311-12 úplne alebo sčasti ovládal 14 stolíc na území vtedajšieho Uhorska. Niektorí Slováci ho dodnes považujú za veľkú postavu dejín, hoci bol známy aj svojou krutosťou a násilnosťou.

Na hrade sa dá vidieť aj palác, ktorý dal v 15. storočí postaviť Žigmund Luxemburský pre svoju manželku Barboru, a ďalšie opevnenia pochádzajúce z neskorších čias, keď hrad musel odolávať tureckým nájazdom či vojnám v časoch protihabsburských povstaní. Koncom 18. storočia hrad vyhorel a už ho úplne neobnovili, keďže prišla moderná doba a stratil vojenský význam. Pod hradom sa ešte nachádza farský kostol Narodenia Panny Márie so stredovekým pôvodom, hoci silne poznamenaný novšou prestavbou. Na námestie pod ním sa dá zísť zastrešenými farskými schodmi.

Domy na Mierovom námestí, hlavnom námestí v Trenčíne, majú z veľkej časti priečelia v renesančnom slohu alebo upravené v 19. storočí, často však obsahujú staršie základy. Toto námestie bolo v stredoveku i neskôr vo vnútri hradieb, preto tu sídlili aj bohatší šľachtici či obchodníci. Radnica už je pomerne nová, pretože starú renesančnú budovu zbúrali v 30. rokoch za prvej československej republiky.

K najväčším budovám námestia patrí pôvodne barokový kostol sv. Františka Xaverského s priľahlým kláštorom. Vznikol v časoch, keď za Habsburgov prišiel do mesta jezuitský rád, aby šíril katolícku vieru vo vtedy prevažne evanjelickom Trenčíne. Neskôr patril piaristom. Šesťpodlažná veža bola súčasťou jednou z dvoch brán, ktorou sa vstupovalo do mesta. Keďže Trenčín bol centrom Trenčianskej župy, nechýba ani župný dom, pôvodne mestský palác patriaci Ilesházyovcom. Tí vlastnili hrad až do 19. storočia.

V jednom z domov na námestí sídlil v 19. storočí hostinec Zlatý baran. Bol to najhonosnejší podnik v meste až dovtedy, kým barón Armin Popper nepostavil v roku 1901 hotel Alžbeta (dnes Elizabeth). Je to jedna z najnápadnejších historických budov v Trenčíne, pozornosti neunikne ani pri pohľade z okna vlaku. Z hotela je možné vidieť nápis, ktorý v čase vojen cisára Marca Aurelia zanechali v roku 179 po sebe rímske légie. Tradične sa považoval za najstarší na Slovensku, tým však nie je.

Hotel Elizabeth dokumentuje, akými zmenami prešiel Trenčín na prelome 19. a 20. storočia. Mestu síce dlho chýbal významnejší priemyselný podnik, ktorý sa v podstate objavil až s príchodom textilky francúzskych bratov Tiberghienovcov, napriek tomu sa rozrastalo, padli stredoveké hradby a na mieste malých prízemných domčekov vznikali poschodové budovy patriace či už remeselníkom a obchodníkom, alebo aj verejným inštitúciám ako napríklad na Palackého ulici.

Viaceré obchody patrili členom židovskej komunity. Neďaleko centra na dnešnom Štúrovom námestí si židia postavili krátko pred prvou svetovou vojnou synagógu inšpirovanú byzantským slohom i secesiou, dnes je v nej múzeum. Vedľa nej stále stojí bývalá židovská škola. V 19. storočí mala v meste dobrú povesť a tým pádom aj mnoho nežidovských žiakov.

Synagóga. Začiatok 20. storočia. Námestie Ľudovíta Štúra.

Podobne ako v iných mestách na Slovensku, i v Trenčíne podobné budovy za komunizmu búrali. Kvôli domu armády zmizla veľká časť Hviezdoslavovej ulice, zbúrali aj časť Sládkovičovej a mnoho budov v ďalších častiach mesta. Dodnes sa naopak zachovali veľké budovy súdu na Námestí sv. Anny či bývalej vyššej dievčenskej školy (neskôr gymnázia), ale aj budovy kasární na Štefánikovej ulici.

K Trenčínu patrí aj niekoľko pôvodne samostatných obcí, v Záblatí v anglickom parku stojí pôvodne renesančný kaštieľ, ktorý patril za Slovenského štátu štátnemu tajomníkovi ministra zahraničných vecí Štefanovi Polyákovi. Kúria sa dá nájsť i v Zlatovciach, tam je aj železničná stanica, ktorá až do postavenia železničného mostu cez Váh v roku 1883 slúžila ako trenčianska stanica.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá vidieť v Trenčíne


Zaujímavé články o Trenčíne


Fotogaléria

Väčšina fotiek je z roku 2011, pár novších z roku 2019 a najstaršie z roku 2007. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR a knihy Jána Hanušina: Trenčín na starých pohľadniciach, ako aj knihy od Milana Šišmiša: Trenčín, Vlastivedná monografia.