Radnica. 19. storočie. Námestie Juraja Klapku.
  • Na prelome 19. a 20. storočia bolo jedným zo štyroch najvýznamnejších miest na území Slovenska,
  • tunajšiu pevnosť sa na rozdiel od Nových Zámkov nepodarilo Turkom dobyť,
  • v centre je šesť historických kostolov rôznych vierovyznaní vrátane srbského pravoslávneho, župný dom, radnica, Zichyho palác či dôstojnícky pavilón,
  • zo židovských pamiatok sa zachovali dve prestavané synagógy, jedna modlitebňa a cintorín.

V histórii Komárna hrala hlavnú úlohu pevnosť pri Dunaji, ktorá dlhé storočia patrila k najvýznamnejším vojenským bodom na mape bývalého Uhorska. Historické centrum s námestím a niekoľkými ulicami pochádza prevažne z 19. a začiatku 20. storočia. Komárno vtedy patrilo k štyrom najvýznamnejším mestám na území Slovenska a bolo kolískou maďarskej, ale aj slovenskej kultúry.

Pevnosť vznikla zo starého komárňanského hradu, na ktorý kedysi rád chodieval kráľ Matej Korvín. Dal ju postaviť habsburský kráľ Ferdinand I., dôvodom bola turecká hrozba. Považovala sa za jednu z najdôležitejších vo vtedajšom Uhorsku a na rozdiel od Nových Zámkov ju Turci nikdy nedobyli. V 17. storočí pristavali ešte Novú pevnosť. Ako nedobytná sa ukázala byť i v roku 1849 za maďarskej revolúcie. Po porážke maďarských honvédov pri Világosi sa cisárske vojská do pevnosti nedostali ešte niekoľko týždňov, kým generál Juraj Klapka so svojimi mužmi sám nekapituloval pod podmienkou bezpečného odchodu obrancov.

Bol to ten istý generál, po ktorom je pomenované historické komárňanské námestie v centre mesta. Najnápadnejšou budovou je radnica s vežičkou z roku 1875, jej staršiu verziu zničilo zemetrasenie a iné katastrofy. Nezaostáva však ani Zichyho palác či budova banky. Centrum tvorí viacero ďalších ulíc s historickými domami – napríklad Palatínova, Župná či Jókaiova, ktoré na námestie nadväzujú. Dá sa na nich nájsť viacero historických budov obchodov, kaviarní, spolkov, či bánk. Zaujímavý je napríklad bývalý kultúrny palác s Podunajským múzeom. Veľká koncentrácia vojakov, alebo skôr dôstojníkov, mohla zas využívať jednu z najhonosnejších budov v meste – Dôstojnícky pavilón z rokov 1858-63. Keďže Komárno bolo sídlom jednej z uhorských žúp, nechýba ani župný dom na rovnomennej Župnej ulici či budova súdu z konca 19. storočia na Pohraničnej ulici.

Mária Terézia v roku 1745 povýšila Komárno na slobodné kráľovské mesto s vlastnou samosprávou. Veľa starších budov v centre však pochádza až z druhej polovice 19. storočia, keď sa v meste začal odzrkadľovať hospodársky rozmach Uhorska. Na území Slovenska bolo Komárno koncom 19. storočia jedným zo štyroch municipiálnych miest – patrila sem ešte Bratislava, Košice a Banská Štiavnica. S takmer 20-tisíc obyvateľmi bolo Komárno v roku 1900 tretím najväčším mestom zasahujúcom územie Slovenska. Do tohto počtu sa ráta aj dnešný maďarský Komárom, s ktorým tvorilo jedno mesto.

Ešte pred začiatkom 20. storočia postavili ponad Dunaj železný most, z rokov 1901-2 zas pochádza zaujímavá technická pamiatka vodojemu.

Kozmopolitný charakter Komárna dokladá množstvo kostolov rôznych vierovyznaní. Katolíci využívajú najväčší z nich – barokový kostol (dnes bazilika) svätého Ondreja, ktorý stavali aj pomocou muriva zo zničenej novozámockej pevnosti. Kalvíni majú dodnes svoj kostol na Jókaiho ulici. Reformovanej cirkvi okrem toho oproti kostolu slúžila budova kalvínskeho kolégia. Nechýba ani evanjelický kostol, vojenský kostol, dve synagógy (už čiastočne prestavané) a jedna židovská modlitebňa, a raritou je barokový srbský pravoslávny kostol neďaleko Dunaja.

Koncom 17. storočia sa v Komárne vytvorila komunita srbských emigrantov, keďže Turkov sa podarilo vytlačiť len z Uhorska a srbské územie zostalo naďalej pod ich panstvom. Ujali sa ako remeselníci a obchodníci. Jeden z nich, Ján Domonkoš, slúžil neskôr spisovateľovi Mórovi Jókaiovi ako vzor pre postavu Zlatého muža. Toto meno zaregistruje návštevník Komárna v meste viackrát – je po ňom napríklad pomenovaná ulica pri veľkom židovskom cintoríne, neďaleko viacprúdovej cesty z Bratislavy.

Do súboru pevností sa dnes turisti dostanú, v letných mesiacoch sa organizujú prehliadky aj cez víkendy. Zvonku toho príliš veľa nevidno, podobne ako kedysi nepriateľom tomu dnes bránia vysoké múry pevnosti hviezdicového tvaru. V jej okolí stále chátra vežiak po sovietskych vojakoch, ktorí po okupácii v auguste 1968 zabrali aj priestory pevnosti. Predsunuté opevnenia Komárna je možné voľne vidieť pri Bratislavskej ceste a neďaleko Váhu. Pevnosť sa Slovensko spolu s Maďarskom neúspešne snažilo zapísať do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Výhľadu na Dunaj bráni rozsiahly areál komárňanských lodeníc. Tie narástli najmä za komunizmu a do mesta sa v ich dôsledku prisťahovalo množstvo ďalších ľudí. Komárno sa tak nevyhlo prestavbám typickým pre vtedajší režim – v okolí centra sa masovo búrali rodinné domy a stavali paneláky. V samotnom strede mesta však zmeny viditeľné až tak nie sú.

Po revolúcii k turistickým atrakciám pribudlo Nádvorie Európy. Na tomto novom námestí každá budova reprezentuje architektúru niektorého z európskych štátov.

Podiel maďarskej národnosti tvorí v Komárne vyše polovice obyvateľstva, je to menej než za Uhorska či prvej Československej republiky. Sídli tu univerzita Jánosa Selyeho s maďarským vyučovacím jazykom a pokusom umiestniť súsošie Cyrila a Metoda na verejnom priestranstve komárňanská samospráva dlho nekompromisne odolávala.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Komárne


Zaujímavé články o Komárne


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2015 a 2007. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR a informácií o pamiatkovej zóne, facebookového profilu Visit Komárno, Slovak Jewish Heritage a IAJGS.