Kaštieľ Eszterházyovcov. 18. storočie. Schubertova ulica.
  • V pavilóne pri kaštieli hostili Eszterházyovci skladateľa Franza Schuberta,
  • kostol sv. Jakuba bol pôvodne stredoveký, ale vežu mu museli po druhej svetovej vojne postaviť nanovo.

Prevažne maďarské mestečko, kde dlho dominovala rodina Eszterházyovcov. Zostal po nich kaštieľ a pavilón, kde v 19. storočí strávil časť svojho života skladateľ Franz Schubert. Pre archeológov je okolie Želiezoviec zaujímavé náleziskami pravekej želiezovskej kultúry z mladšej doby kamennej, ktorá mala práve tu jedno zo svojich centier.

Eszterházyovský kaštieľ v miestnom parku pochádza z 18. storočia, empírový pavilón, kde v rokoch 1818 až 1824 Eszterházyovci hostili Schuberta, je novší. Hovorilo sa mu aj soví zámoček, aj na štíte je vyobrazená sova. Dnes tam má Schubert svoju pamätnú izbu, kaštieľ naopak dlhé roky chátral. Rod Eszterházyovcov pripomína i veľká rodinná hrobka z 19. storočia na miestnom cintoríne.

Staršou pamiatkou, aj keď s kostolnou vežou z päťdesiatych rokov (výsledok bombardovania za druhej svetovej vojny), je katolícky kostol sv. Jakuba. Pôvodne je gotický, nástenná maľba vo vnútri pochádza ešte zo 14. storočia. V okolí kostola na hlavnej ulici však už prevažujú najmä komunistické budovy či rodinné domy. Meštianske domy do Želiezoviec, ktoré mali v 19. a začiatkom 20. storočia len pár tisíc obyvateľov, história nepriniesla.

Za prvej československej republiky sa Želiezovce stali okresným mestom, zatiaľ čo neďaleké Šahy s o niečo mestskejším charakterom o túto výsadu prišli. Zároveň sa stala smutná vec doteraz možno nie celkom docenených rozmerov. V roku 1932 vyhorel takzvaný Drevený kaštieľ – obrovský stáročný dub, v ktorom bola miestnosť pre desiatky ľudí. Niektoré pramene hovoria o zásahu bleskom (napríklad internetová stránka mesta), ďalšie zas o zlom úmysle.

Fotky sú väčšinou z roku 2008.