Kostol sv. Juraja. 13. storočie. Horné Predmestie.
  • Najmenšie z troch historických vinohradníckych miest pri Bratislave,
  • v centre sú tri kostoly, zvyšky opevnenia, meštianske a vinohradnícke domy,
  • nad mestom stojí zrúcanina hradu Biely kameň,
  • synagóga z 18. storočia, kde pôsobil rabín Chatam Sofer,
  • budova konskej železnice pri stanici.

Svätý Jur patrí k najmenším mestám na Slovensku. Ako niekdajšie slobodné kráľovské mesto sa však rozhodne neradí k najmenej historickým. V starom jadre možno nájsť tri kostoly, viacero kaštieľov, zvyšky opevnenia, radnicu či synagógu. V lese nad vinohradmi stojí zrúcanina hradu Biely Kameň – v stredoveku sídlo svätojurských a pezinských grófov.

Dejiny Svätého Jura majú mnoho spoločné s ďalšími dvomi mestami v okrese, s Modrou a najmä Pezinkom, s ktorým mal Jur až do 16. storočia spoločných zemepánov – magnátsky rod Hunt-Poznanovcov, neskôr známy ako pezinskí a svätojurskí grófi. V Pezinku bol ich sídlom predchodca dnešného zámku, v Juri hrad Biely Kameň. V súčasnosti v karpatských bukových lesoch z neho ešte stojí časť paláca, veže, brány, fragmenty mostných pilierov a hradná priekopa.

K najstarším stavbám patrí stredoveký gotický kostol. Stojí na konci historickej hlavnej ulice na vyvýšenine s výhľadom na mesto. V jeho blízkosti sa zachovala aj drevená zvonica z 19. storočia. Pred kostolom je tiež náhrobok kňaza Jozefa Cubínka, ktorého zavraždili v roku 1965.

Jur sa stal kráľovským mestom rovnako ako Pezinok v polovici 17. storočia za panovania Ferdinanda III. Mesto sa však nerozvinulo až tak ako Pezinok a Modra, aj preto je jeho historické jadro dodnes o niečo menšie než v prvých dvoch prípadoch. Podobne ako Pezinčania a Modrania, i obyvatelia Jura sa od stredovekých čias zaoberali predovšetkým vinohradníctvom.

Silný ohlas mala v Juri reformácia, Habsburgovcom sa však mestečko podarilo vrátiť ku katolíckej viere. Jedným z ich nástrojov bol piaristický rád, ktorý v 18. storočí postavil v Juri nový kláštor a používal aj pôvodne evanjelický kostol zo 17. storočia, takzvaný dolný. Evanjelickí kňazi museli naopak mesto opustiť a svoj kostol si mohli znovu postaviť až po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. koncom 18. storočia. Jurský evanjelický kostol si dodnes uchoval podobu typického tolerančného kostola, nárožnej budovy bez veže. Pamiatkou na reformačné obdobie je aj starý evanjelický cintorín na rohu Krajinskej cesty s niekoľkými hrobmi a kaplnkou zo 17. storočia.

Veľkú časť historických pamiatok nájdete na Prostrednej ulici, ktorá je odbočkou z hlavnej Krajinskej cesty smerom do Malých Karpát. Medzi meštianskymi a prízemnými vinohradníckymi domčekmi stojí radnica, pôvodne Zichyovská kúria prestavaná v 19. storočí, už spomínaný piaristický kláštor a taktiež kaštieľ so stredovekým jadrom. Uchovali sa aj zlomky historických hradieb.

Jur má svoj význam aj pre židovskú komunitu. Aj keď nepatril medzi významné centrá židov, na dvore jedného z rodinných domov tu stojí jedna z najstarších synagóg na Slovensku. Niekoľkoposchodová budova, ktorá vznikla prestavbou zemepanskej kúrie, je žiaľ veľmi schátraná. V Juri našiel istý čas útočisko aj známy ortodoxný rabín Chatam Sofer.

V 40. rokoch 19. storočia sa do Jura dostala konská železnica z Bratislavy. Pôvodná výpravná budova stále stojí vedľa novšej stanice. Napriek tomu, že Jur bol na Slovensku jedným z prvých miest pripojených na železnicu, príliš veľký rozvoj mu to neprinieslo. V 19. a prvej polovici 20. storočia neprekročil hranicu 4000 obyvateľov a obyvatelia sa živili rovnako ako v stredoveku viničom. Ten však koncom 19. storočia trpel nákazou fyloxéry a rovnako ako Modra aj Jur doplatil na katastrofu chudobou a vysťahovalectvom. Vinohradníctvo sa však podarilo zachrániť zaštepenými viničmi.

Mesto sa príliš nezmenilo ani v neskorších obdobiach. Za socializmu názov Svätý Jur musel byť ako politicky nevhodný nahradený neutrálnejším Jur pri Bratislave, po revolúcii sa mesto k pôvodnému pomenovaniu rýchlo vrátilo.

Fotky sú väčšinou z roku 2012 a 2008.