Dessewffyovský kaštieľ. 18. storočie. Záhradná ulica.
  • V meste sú dva kaštiele, vo väčšom z dvojice je múzeum a archeopark,
  • železnica nad mestom vedie cez viadukt postavený za Slovenského štátu, na jeho stavbu museli ísť väzni z pracovného tábora,
  • drevená sušiareň liečivých rastlín a plodov židovského podnikateľa Wohla.

Predstavte si, že prechádzate vlakom z Prešova smerom do Humenného. Na jednom mieste sa zrazu ocitnete na 40-metrovom viadukte, pod ktorým leží malé mestečko, jedno z najmenej známych na Slovensku. Hneď si všimnete dva kaštiele, kostol, ale aj paneláky, keďže Hanušovce nad Topľou patria k mestám, kde do centra nastavali socialistické budovy.

Hanušovce zakladala v stredoveku šľachta. Spočiatku patrili k panstvu, ktorého centrom bol dnes už takmer zaniknutý a zabudnutý hrad Kecerovský Lipovec. Ako typické zemepanské mestečko mali Hanušovce práva týždenných trhov i každoročných jarmokov. Medzi hanušovskými zemepánmi sa vystriedali Abovci, Šóšovci zo Solivaru, Kecerovci a Dessewffyovci.

Na úplne najstaršie časy mesta pamätá pôvodne stredoveký katolícky kostol. V 18. však prešiel stavebnými zmenami a pribudla k nemu i murovaná zvonica. Časom sa do mestečka nasťahovala šľachta. Ako prvý postavili menší renesančný kaštieľ. V čase mojej návštevy bol dosť schátraný a okolo sa potuloval štekajúci pes, medzičasom ho však zrekonštruovali. Veľký kaštieľ, dnešné regionálne múzeum, si postavili v 18. storočí Dessewffyovci.

Kaštiele s kostolom tvoria pôvodnú časť historického jadra Hanušoviec. Inak je hlavná ulica značne prestavaná a do veľkej miery zbavená pôvodných budov. Trochu historickejšiu fasádu má ešte krčma. Z predvojnových čias pochádza aj inak pomerne moderne vyzerajúci poschodový dom židovského podnikateľa Wohla, ku ktorému si pristaval sušiareň liečivých rastlín a lesných plodov. Na pošte je pamätná tabuľa na partizánsku brigádu Čapajev, ktorá počas Slovenského národného povstania na niekoľko dní obsadila mesto, potom však musela ustúpiť pred nacistami.

K historickým stavbám treba ešte pripočítať evanjelický kostol z 18. storočia, na ktorý sa dá natrafiť cestou do centra zo železničnej stanice Hanušovce mesto. Nie až tak ďaleko od neho sa za nízkym múrikov nachádza židovský cintorín.

V 19. a na začiatku 20. storočia sa Hanušovce so silným vysťahovalectvom a zhruba 1500 obyvateľmi zaraďovali ku okrajovým častiam Rakúsko-Uhorska a neskôr Československa. Železnicu z Prešova postavili až po vyhlásení Slovenského štátu. Plány síce existovali už skôr, ale práce urýchlilo až obsadenie južných častí Slovenska horthyovským Maďarskom, ktoré mnohé mestá na východe odrezalo od vlakového spojenia.

V kopcovitom teréne si nová trať vyžiadala výstavbu niekoľkých viaduktov. Jeden z nich premosťuje aj údolie nad Hanušovcami. Dnes sa počítajú medzi technické pamiatky. Majú však aj svoju tienistú stránku. Nedemokratický režim vtedajšej Slovenskej republiky na stavbu nahnal väzňov z pracovného tábora.

Za socializmu v Hanušovciach postavili dva priemyselné podniky – tehelňu patriacu pod Východoslovenské tehelne a pobočku závodu Sandrik v Hodruši-Hámroch, ktorý vyrábal zipsy a vreckové nožíky. Do tohto obdobia spadá aj prestavba časti centra mesta.

Fotky sú z roku 2008.