Dessewffyovský kaštieľ. 18. storočie. Zámocká ulica.
  • V meste sú dva kaštiele, vo väčšom z dvojice je múzeum a pri ňom archeopark,
  • železnica nad mestom vedie cez viadukt postavený za Slovenského štátu, na jeho stavbu museli ísť väzni z pracovného tábora,
  • zničeniu tesne unikla drevená sušiareň liečivých rastlín a plodov židovského podnikateľa Wohla.

Predstavte si, že prechádzate vlakom z Prešova smerom do Humenného. Na jednom mieste sa zrazu ocitnete na 40-metrovom viadukte, pod ktorým leží malé mestečko, jedno z najmenej známych na Slovensku. Hneď si všimnete dva kaštiele, kostol, ale aj paneláky, keďže Hanušovce nad Topľou patria k mestám, kde do centra nastavali socialistické budovy.

Územie Hanušoviec spočiatku patrilo rodu Abovcov, ktorí sídlili na dnes už takmer zaniknutom a zabudnutom hrad Kecerovský Lipovec. Začiatkom 14. storočia budovali dedinu noví usadlíci na čele so šoltýsom Hanusom, od ktorého sa (podľa jednej z verzií) odvodzuje názov dnešného mestečka. Hanušovce rýchlo získali práva týždenných trhov a v 16. storočí aj každoročných jarmokov. Medzi zemepánmi sa tu vystriedali Abovci, Šóšovci zo Solivaru, Kecerovci a Dessewffyovci.

Na úplne najstaršie časy mesta pamätá pôvodne stredoveký katolícky kostol. V 18. však prešiel stavebnými zmenami a pribudla k nemu i murovaná zvonica. Časom sa do mestečka nasťahovala šľachta. Ako prvý postavili menší renesančný kaštieľ. V čase mojej návštevy bol dosť schátraný a okolo sa potuloval štekajúci pes, medzičasom ho však zrekonštruovali. Veľký kaštieľ, dnešné regionálne múzeum, si postavili v 18. storočí Dessewffyovci.

Kaštiele s kostolom tvoria pôvodnú časť historického jadra Hanušoviec. Inak je hlavná ulica značne prestavaná a do veľkej miery zbavená pôvodných budov. Z predvojnových čias pochádzal aj inak moderne vyzerajúci poschodový dom židovského podnikateľa Wohla, za ktorým mal drevenú sušiareň liečivých rastlín a lesných plodov. Tejto krásnej pamiatke hrozil zánik, no nakoniec sa ju podarilo zachrániť aj vďaka združeniu Čierne diery, ktoré na ňu upozornilo, a združeniu Vegetabil, ktoré sa pustilo do potrebných prác. Wohlovu funkcionalistickú vilu už zachovať nestihli.

K historickým stavbám treba ešte pripočítať evanjelický kostol z 18. storočia, na ktorý sa dá natrafiť cestou do centra zo železničnej stanice Hanušovce mesto. Nie až tak ďaleko od neho sa za nízkym múrikom nachádza židovský cintorín.

V 19. a na začiatku 20. storočia sa Hanušovce so silným vysťahovalectvom a zhruba 1200 obyvateľmi zaraďovali ku okrajovým častiam Rakúsko-Uhorska a neskôr Československa. Železnicu z Prešova postavili až po vyhlásení Slovenského štátu. Plány síce existovali už skôr, ale práce urýchlilo až obsadenie južných častí Slovenska horthyovským Maďarskom, ktoré mnohé mestá na východe odrezalo od vlakového spojenia.

V kopcovitom teréne si nová trať vyžiadala výstavbu niekoľkých viaduktov. Najväčší z nich premosťuje údolie nad Hanušovcami. Dnes sa počítajú medzi technické pamiatky. Majú však aj svoju tienistú stránku. Nedemokratický režim vtedajšej Slovenskej republiky na stavbu nahnal väzňov z pracovného tábora, väčšinou Rómov, a velenie pracovného útvaru sídlilo vo veľkom dessewffyovskom kaštieli.

Pamätné tabule pripomínajú partizánsku brigádu Čapajev, ktorá počas Slovenského národného povstania na niekoľko dní obsadila mesto, potom však musela ustúpiť pred nacistami. Viadukt pritom zničili najprv partizáni a potom zas Nemci.

Za socializmu v Hanušovciach fungovali dva priemyselné podniky – tehelňa patriacu pod Východoslovenské tehelne a pobočka závodu Sandrik v Hodruši-Hámroch, ktorý vyrábal zipsy a vreckové nožíky. Do tohto obdobia spadá aj prestavba časti centra mesta.


Čo sa dá navštíviť v Hanušovciach nad Topľou


Zaujímavé články o Hanušovciach nad Topľou


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2008.