Gemersko-malohontské múzeum v budove bývalých kasární z 19. storočia.
  • Tri bývalé župné domy a historické námestie s dvomi kostolmi z 18. storočia a meštianskymi domami,
  • veľa budov z prelomu 19. a 20. storočia,
  • jedno z najstarších múzeí na Slovensku, v ktorom sa ukrýva egyptská múmia,
  • drevený evanjelický kostol v časti Dúžava.

Z diaľky vyzerá Rimavská Sobota možno ako veľké panelákové sídlisko, jej historické jadro však ešte do veľkej miery odzrkadľuje časy starého Uhorska v 19. a 20. storočí. Jadro mesta tvorí historické námestie s pravidelným štvorcovým pôdorysom. Rimavská Sobota bola i je centrom malohontsko-gemerského regiónu, o čom svedčia aj tri bývalé župné domy v centre. Štvrtý a najstarší zbúrali komunisti a podobný osud stretol aj nejeden historický dom.

Mesto bolo centrom regiónu ešte v stredoveku. Keď Rimavskú Sobotu obsadili v 16. storočí Turci, z neďalekej pevnosti Sobôtka urobili sídlo svojho okresu – náhije. Význam Rimavskej Soboty začal narastať v 18. storočí. Vtedy sa jej podarilo vykúpiť z moci zemepánov a stala sa slobodným mestom. Za Jozefa II. a počas 19. a začiatkom 20. storočia bola župným centrom Malohontu a niekedy aj Gemera.

Na štvorcovom Hlavnom námestí stoja dva kostoly – katolícky a kalvínsky. Postavili ich približne v rovnakej dobe, v druhej polovici 18. storočia. Viaže sa k nim však odlišná história. Katolícky vyrástol na mieste zbúraného stredovekého kostola, ktorý patril kalvínom. Zrútiť ho dala Márie Terézia, nahnevaná na to, že stúpenci reformovanej cirkvi napadli katolíkov počas procesie. Krátko na to bolo kalvínom predsa len dovolené postaviť na inej časti námestia svoj kostol.

Námestie okrem toho zdobia dve bývalé župné budovy. Staršia stojí na rohu s ulicou SNP. Podobne ako kostoly pochádza zo záveru 18. storočia. Novší župný úrad sídlil v 19. storočí v redute známej aj ako hotel Čierny orol, dá sa rozoznať podľa orlice namaľovanej na priečelí. Na námestí nechýba ani radnica zo začiatku 19. storočia, historický hotel Tatra (kedysi aj Tri ruže) a niekdajšia Mestská sporiteľňa, teda aspoň jej fasáda. Okrem toho tam stoja desiatky meštianskych domov so zdobenými fasádami.

Socialistické úpravy námestie nepoznamenali. O sieti kedysi historických ulíc, ktoré z námestia vychádzajú, sa to však vždy už povedať nedá. Ulica SNP, prepájajúca Hlavné námestie s ďalším historickým Námestím Mihálya Tompu, si ešte starobylý charakter s obchodíkmi a bankami zväčša uchovala. Ulica Bélu Bartóka stále poskytuje pohľad na bývalé protestantské lýceum z konca 18. storočia. Naopak, najstarší župný dom, synagóga či židovská škola na Hatvaniho ulici smerujúcej k evanjelickému kostolu už neexistujú. Všetky zbúrali komunisti.

Zrejme najhonosnejšia historická budova stojí na neďalekom Námestí Mihálya Tompu. Je ňou najnovší župný dom. Svoju súčasnú podobu získal začiatkom 20. storočia. Maďarský básnik Tompa má na námestí svoju viac ako storočnú sochu. Okrem toho sa na námestí nachádza múzeum, jedno z najstarších na Slovensku. Jeho budova pochádza z polovice 19. storočia a pôvodne v nej boli kasárne. Okrem exponátov týkajúcich sa histórie regiónu sa v Gemersko-malohontskom múzeu návštevníci môžu stretnúť aj s egyptskou múmiou, jednou z mála na Slovensku. Vzhľad námestia ešte dopĺňa tretia palácovo vyzerajúca budova súdu z 19. storočia. Historickú zástavbu má i priľahlá Železničná ulica.

Ako centru regiónu v Rimavskej Sobote ešte v 19. storočí nechýbalo ani gymnázium, nemocnica či niekoľko priemyselných podnikov. Budova gymnázia zo začiatku 20. storočia na Daxnerovej je tiež jednou z neprehliadnuteľných stavieb v meste. Ďalšou je konzerváreň na Cukrovarskej. Fabrika začala vyrábať v prvých rokoch 20. storočia, neskôr bol jej pokračovateľom podnik Riso. Zaujímavá je aj nemocnica na Fábryho ulici.

Postupom času sa k Rimavskej Sobote pričlenilo aj niekoľko pôvodne samostatných obcí, v ktorých sa dá tiež nájsť viacero pamiatok. S mestom takmer úplne splynula obec Tomášová s klasicistickým kaštieľom. Dúžava je skôr známa ako rómske sídlisko, zachoval sa tam však drevený kostol.

Rimavská Sobota v súčasnosti patrí s 22-tisíc obyvateľmi do prvej štyridsiatky najväčších miest na Slovensku. V rebríčku miest podľa veľkosti sa tak ocitá zhruba na rovnakej pozícii ako v 19. storočí. Okres Rimavská Sobota postihuje chronický problém s nezamestnanosťou. Aj keď Rimavská Sobota je známa ako maďarské mesto, v skutočnosti väčšinu jej obyvateľov tvoria Slováci (60 percent). Maďarská národnosť predstavuje 30 percent.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Rimavskej Sobote

Zaujímavé články o Rimavskej Sobote

Fotogaléria

Fotky sú takmer všetky z roku 2008. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR a informácie o pamiatkovej zóne mesta, knihy Oľga Bodorová: Rimavská Sobota na starých pohľadniciach a stránky IAJGS.