Bývalá katolícka škola v Gabčíkove. Námestie sv. Trojice
  • mestom sa stalo len v roku 2016 spolu s Turanmi,
  • najväčšou pamiatkou je kaštieľ Amadeovcov, ktorým dnešné mestečko patrilo,
  • dnes je z neho domov pre seniorov.

Keď vás autobus po ceste Žitným ostrovom vysadí v tomto mestečku, ako prvú zbadáte poschodovú upravenú historickú budovu so stĺpom svätej Trojice, ktorú som si vybral ako úvodnú fotografiu. Niekomu by mohla pripomínať kaštieľ, toto však ešte nie je najznámejšia tunajšia pamiatka. Na starých pohľadniciach sa uvádza ako rímskokatolícka ľudová škola, stojí vedľa kostola a dnes v nej nájdete umeleckú školu.

Gabčíkovo sa stalo oficiálne mestom v roku 2016, napriek tomu tam však neobjavíte námestie s historickými meštianskymi domami. V stredoveku sa totiž vyvíjalo ako zemepanská obec či mestečko, nie ako kráľovské mesto s veľkými privilégiami. Jeho centrom sa stal kaštieľ rodu Amadeovcov, významného uhorského rodu, ktorý dedinu vlastnil od 13. storočia. Budova stojí dodnes.

K Amadeovcom patril aj básnik László Amade (1703 – 1764), ktorý sa tu narodil. Jeho báseň A szép fényes katonának sľubovala naverbovaným vojakom pekný život, možnosť zastrieľať si v zelenom poli, baviť sa v kasárňach, jazdiť na koni a prežiť lásku. O storočie neskôr ju zhudobnil János Arany a neskôr ju využil skladateľ Zoltán Kodály.

Kaštieľ navštevovala rakúska a uhorská panovníčka Mária Terézia (vládla v 1740 až 1780), legendy do neho umiestňujú narodenie jej syna Jozefa II., hoci ako jeho rodisko sa bežne uvádza viedenský Schönbrunn. Pripomeňme, že Jozef II. a uhorská šľachta nevládli práve v zhode. Cisár sa odmietol dať korunovať za uhorského kráľa a jeho reformy smerovali proti magnátom, ktorých sa snažil zdaniť a ich kaštiele a zámky očíslovať rovnako ako poddanské domčeky.

Budovu zastihol podobný osud ako mnoho ďalších slovenských kaštieľov. Pôvodné vybavenie po druhej svetovej vojne zmizlo a z kaštieľa sa nakoniec stal domov pre seniorov obklopený historickým parkom.

Tak ako ďalšie mestá s maďarským obyvateľstvom na juhu Slovenska má aj Gabčíkovo zmenený názov. V roku 1948 ho pomenovali na počesť Jozefa Gabčíka, ktorý spolu s Janom Kubišom uskutočnil atentát na zastupujúceho šéfa českého protektorátu Reinharda Heydricha. V Gabčíkove ani na juhu Slovenska Gabčík nežil. Narodil sa v dnešných Rajeckých Tepliciach a veľkú časť života strávil v Česku. V maďarčine sa stále používa pôvodný názov Bős.

Ak odbočíte do správnej ulice, objavíte podobne ako v takmer každom slovenskom mestečku aj v Gabčíkove židovský cintorín s pomníkmi z 19. a 20. storočia, pamiatku na predvojnovú židovskú komunitu. Nachádza sa pri rodinných domoch obohnaný bežným plotom. Utečenecký tábor má svoje miesto v poli v panelákoch za mestom smerom k vodnej elektrárni.

Gabčíkovo som bol fotiť v roku 2016, keď ho vyhlásili za mesto.