Bývalé evanjelické patronátne gymnázium.
  • Bývalé železiarske mesto, v 19. storočí sa podieľala na založení akciovky Muránska únia,
  • stará a nová budova slovenského gymnázia,
  • dva historické kostoly, panský hostinec a bývalá synagóga, ktorú využívajú jehovisti,
  • náhrobky Júliusa Botta a Samuela Ormisa na miestnom cintoríne.

Pred viac než 150 rokmi bola Revúca pomerne významným železiarskym mestom, kde sa čoskoro malo otvoriť prvé slovenské gymnázium. V historickom jadre stojí viacero výstavných budov z týchto čias. Keďže sa za socializmu do centra nastavali aj paneláky, súčasná Revúca má o niečo menej historickú atmosféru ako ostatné mestá Revúckeho okresu – Jelšava a Tornaľa.

V stredoveku bola Revúca súčasťou jelšavského a neskôr muránskeho panstva. Spadala teda pod tamojších zemepánov. V porovnaní s inými slovenskými mestami dostala niektoré výsady pomerne neskoro, napríklad výročné trhy sa v Revúcej mohli konať až koncom 18. storočia. Podobne ako viaceré iné mestá okolo Slovenského rudohoria ťažila z bohatých nálezísk rúd, v prípade Revúcej železnej. Začiatkom 19. storočia v Revúcej vznikla železiarska Muránska únia, z ktorej sa po zlúčení s Rimavskou úniou a Šalgotarjánskymi železiarňami stal najväčší podnik svojho druhu v Uhorsku.

Prosperitu Revúcej na začiatku 19. storočia odráža poschodová budova mestského úradu na Námestí Slobody v centre mesta. V jej susedstve stojí ďalšia veľká budova – bývalý mestský hostinec. Ten vyrástol v druhej polovici 19. storočia, keď Revúca zápasila o sídlo slúžnovského okresu s neďalekou Jelšavou. Oproti obom budovám sa nachádza jediná stredoveká pamiatka Revúcej – katolícky kostol z 15. storočia. Bezprostredne na námestie nadväzuje socialistická časť mesta s panelákmi.

Typických poschodových meštianskych domov je v Revúcej pomenej – takúto architektúru reprezentuje Nandrássyho dom a niekoľko domov na Muránskej ulici, ktorá z námestia smeruje k cintorínu. Viacero zaujímavých budov z 19. či 20. storočia stojí i na Železničnej ulici. Medzi nimi je aj židovská synagóga, jediná zachovaná v mestách na Gemeri. Bývalý židovský kostol je silne poznačený prestavbou, v 90. rokoch si ho na svoje účely upravili jehovisti.

O Revúcej sa učia deti už na základných školách, nie je to však pre jej železiarsku minulosť ani pamiatky, ale preto, že v roku 1862 v Revúcej začalo fungovať slovenské evanjelické gymnázium, jedno z troch vo vtedajšom Uhorsku. Spočiatku sa vyučovalo v prízemnej kúrii z 18. storočia na Muránskej ulici, neskôr si Slováci zo zbierok postavili väčšiu a priestrannejšiu poschodovú budovu na Železničnej ulici. Kúria na Muránskej slúži ako múzeum, vo väčšej budove na Železničnej donedávna fungovalo gymnázium, ktoré však v októbri 2021 zrušili. Kraj potom na jeho mieste vytvoril múzeum.

Muránska ulica je zrejme najviac historickou ulicou mesta. Okrem prvého gymnázia sa na nej dá vidieť aj evanjelický kostol s farou z 18. storočia a viacero zaujímavých prízemných a poschodových domov. V jednom z nich sa narodil generál Rudolf Viest, jeden z vodcov Slovenského národného povstania. Cintorín na konci ulice ponúka prehliadku hrobov slovenských národovcov z 19. storočia – Júliusa Botta či Samuela Ormisa. Má aj svoju židovskú časť.

Železiarstvo v Revúcej zaniklo koncom 19. storočia, keď miestne maše a hámre uzavrela Rimavsko-muránsko-šalgotarjánska spoločnosť. V prvej polovici 20. storočia sa tak mesto ocitlo z veľkej časti bez priemyslu, čo sa odrazilo na populácii. V roku 1880 mala napríklad takmer 1900 obyvateľov, kým v roku 1930 len necelých 1700.

Aj keď za komunizmu Revúca prišla v roku 1960 o štatút okresného mesta, bývalý režim sa na meste výrazne podpísal. Viaceré zaujímavé domy na Železničnej či na námestí zbúrali a podobne dopadla aj veľká budova Muránskej únie v Kieškovej. Niekoľko budov v centre padlo hneď po druhej svetovej vojne, keď sa stavalo sídlo lesov a príliš veľa toho nezostalo ani z kúrie na Skalke.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Revúcej


Zaujímavé články o Revúcej


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2024. Popisy k fotografiám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu, IAJGS, Slovak Jewish Heritage a publikácií Dušana Dubovského.