Bývalé evanjelické patronátne gymnázium.
  • Bývalé železiarske mesto, v 19. storočí sa podieľala na založení akciovky Muránska únia,
  • stará a nová budova slovenského gymnázia,
  • dva historické kostoly, panský hostinec a bývalá synagóga, ktorú využívajú jehovisti,
  • náhrobky Júliusa Botta a Samuela Ormisa na miestnom cintoríne.

Pred viac než 150 rokmi bola Revúca pomerne významným železiarskym mestom, kde sa čoskoro malo otvoriť prvé slovenské gymnázium. V historickom jadre stojí viacero výstavných budov z týchto čias. Keďže sa za socializmu do centra nastavali aj paneláky, súčasná Revúca má o niečo menej historickú atmosféru ako ostatné mestá Revúckeho okresu – Jelšava a Tornaľa.

V stredoveku bola Revúca súčasťou jelšavského a neskôr muránskeho panstva. Spadala teda pod tamojších zemepánov. V porovnaní s inými slovenskými mestami dostala niektoré výsady pomerne neskoro, napríklad výročné trhy sa v Revúcej mohli konať až koncom 18. storočia. Podobne ako viaceré iné mestá okolo Slovenského rudohoria ťažila z bohatých nálezísk rúd, v prípade Revúcej železnej. Začiatkom 19. storočia v Revúcej vznikla železiarska Muránska únia, z ktorej sa po zlúčení s Rimavskou úniou a Šalgotarjánskymi železiarňami stal najväčší podnik svojho druhu v Uhorsku.

Prosperitu Revúcej na začiatku 19. storočia odráža poschodová budova mestského úradu na Námestí Slobody v centre mesta. V jej susedstve stojí ďalšia veľká budova – bývalý mestský hostinec. Ten vyrástol v druhej polovici 19. storočia, keď Revúca zápasila o sídlo slúžnovského okresu s neďalekou Jelšavou. Oproti obom budovám sa nachádza jediná stredoveká pamiatka Revúcej – katolícky kostol z 15. storočia. Bezprostredne na námestie nadväzuje socialistická časť mesta s panelákmi.

Typických poschodových meštianskych domov je v Revúcej pomenej – takúto architektúru reprezentuje Nandrássyho dom a niekoľko domov na Muránskej ulici, ktorá z námestia smeruje k cintorínu. Viacero zaujímavých budov z 19. či 20. storočia stojí i na Železničnej ulici. Medzi nimi je aj židovská synagóga, jediná zachovaná v mestách na Gemeri. Bývalý židovský kostol je silne poznačený prestavbou, v 90. rokoch si ho na svoje účely upravili jehovisti.

O Revúcej sa učia deti už na základných školách, nie je to však pre jej železiarsku minulosť ani pamiatky, ale preto, že v roku 1862 v Revúcej začalo fungovať slovenské evanjelické gymnázium, jedno z troch vo vtedajšom Uhorsku. Spočiatku sa vyučovalo v prízemnej kúrii z 18. storočia na Muránskej ulici, neskôr si Slováci zo zbierok postavili väčšiu a priestrannejšiu poschodovú budovu na Železničnej ulici. Kúria na Muránskej slúži ako múzeum, vo väčšej budove na Železničnej donedávna fungovalo gymnázium, ktoré však v októbri 2021 zrušili. Kraj potom na jeho mieste plánoval vytvoriť zážitkové múzeum.

Muránska ulica je zrejme najviac historickou ulicou mesta. Okrem prvého gymnázia sa na nej dá vidieť aj evanjelický kostol s farou z 18. storočia a viacero zaujímavých prízemných a poschodových domov. V jednom z nich sa narodil generál Rudolf Viest, jeden z vodcov Slovenského národného povstania. Cintorín na konci ulice ponúka prehliadku hrobov slovenských národovcov z 19. storočia – Júliusa Botta či Samuela Ormisa. Má aj svoju židovskú časť.

Železiarstvo v Revúcej zaniklo koncom 19. storočia, keď miestne maše a hámre uzavrela Rimavsko-muránsko-šalgotarjánska spoločnosť. V prvej polovici 20. storočia sa tak mesto ocitlo z veľkej časti bez priemyslu, čo sa odrazilo na populácii. V roku 1880 mala napríklad takmer 1900 obyvateľov, kým v roku 1930 len necelých 1700.

Aj keď za komunizmu Revúca prišla v roku 1960 o štatút okresného mesta, bývalý režim sa na meste výrazne podpísal. Viaceré zaujímavé domy na Železničnej či na námestí zbúrali a podobne dopadla aj veľká budova Muránskej únie v Kieškovej. Niekoľko budov v centre padlo hneď po druhej svetovej vojne, keď sa stavalo sídlo lesov a príliš veľa toho nezostalo ani z kúrie na Skalke.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Revúcej


Zaujímavé články o Revúcej


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2024. Popisy k fotografiám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu, IAJGS, Slovak Jewish Heritage a publikácií Dušana Dubovského.