Brezno - o mestách.sk

Bývalé banské a kráľovské mesto.
Zachované historické námestie s vežou, bývalou radnicou, kostolom a kláštorom.
Synagóga využívaná na koncerty a výstavy.

Brezno nepatrí medzi úplne najznámejšie historické mestá na Slovensku, o to viac však návštevníka prekvapí pomerne veľké historické centrum. Na námestí so štvoruholníkovým pôdorysom stojí mestská veža, katolícky kostol a radnica. Zhruba dvadsať meštianskych domov na námestí je v zozname národných kultúrnych pamiatok.

V stredoveku bolo Brezno banským mestom, ako o tom svedčí i jeho maďarský názov Breznóbánya. Na rozdiel od väčšej a významnejšej Banskej Bystrice tu však baníctvo silnejšie korene nezapustilo. V 17. storočí sa Brezno stalo kráľovským mestom. Vtedy si mešťania postavili hradby, dodnes sa z mestského opevnenia zachovalo už iba niekoľko fragmentov.

Centrálne Štefánikovo námestie je z veľkej časti historické, výnimku tvorí jeden jeho okraj, kam zasahuje socialistický obchodný dom, a niektoré nadstavby. Radnica a kostol dostali svoju podobu po veľkom požiari v roku 1779. Mestská veža je ešte novšia, pochádza z roku 1830. Námestie je zároveň rušnou križovatkou, takže dojmy z historickej atmosféry sa miešajú s ruchom prechádzajúcich áut.

Radnica, kostol a veža stoja samostatne uprostred námestia. V jeho radovej zástavbe po okrajoch vyniká kláštor piaristov zo 17.-18. storočia, katolícka fara pôvodne zo 17. storočia a evanjelická fara z 19. storočia. Nájdu sa tu aj novšie pamiatky – nárožná secesná budova bývalej mestskej sporiteľne, v ktorej v súčasnosti sídli mestský úrad. Starú radnicu, naopak, využíva múzeum. Meštianske domy sú typicky zo 17. a 18. storočia. Staršie budovy zanikli pri požiari v roku 1517. Zapálili ho Dóczyovci z Ľupčianskeho hradu, ktorým boli tŕňom v oku breznianske mestské výsady. Podobné skúsenosti s Dóczyovcami mali i mešťania v Banskej Bystrici.

Viacero výstavných budov, zväčša z prelomu 19. a 20. storočia, sa dá nájsť na priľahlých uliciach k námestiu – Kuzmányho či Štúrovej. Patrí medzi ne súd, bývalá meštianska škola a synagóga s kupolou. Ďalšiu uličku vychádzajúcu z námestia, Rázusovu, tvoria z veľkej časti prízemné domčeky s veľkými bránami. V jednom z nich v 19. storočí fungoval mangeľ na konský pohon a modrotlačiarska dielňa. Na Chalupkovej ulici zas stojí evanjelický kostol z konca 18. storočia. Najprv bol typickou tolerančnou stavbou, v 19. storočí ho však rozšírili a začiatkom 20. storočia pribudla súčasná nápadne vysoká veža.

Neďaleko evanjelického kostola na Cintorínskej ulici zas prežila najstaršia cirkevná pamiatka v meste – malá kaplnka svätého Kríža. Samotný cintorín stojí na kopci a je z neho dobrý výhľad na mesto. Hneď od vstupnej brány udrie do očí veľká honosná hrobka rodiny Lehotských z konca 19. storočia. Brezniansky cintorín ukrýva napríklad aj hrob dramatika Jána Chalupku a samostatnú časť na samom vrchu tvorí celkom udržiavaný židovský cintorín.

Brezno bolo v 19. storočí aj za prvej republiky okresným mestom, od roku 1996 je ním opäť. Za socializmu začal vyrábať veľký podnik Mostáreň Brezno, stavali sa typické paneláky. Zmeny sa dotkli i časti historického centra. Zbúrala sa napríklad časť mestských hradieb s úzkou uličkou pod nimi zvanou Chobot.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Brezne