Bývalá radnica.
  • Bývalé banské a kráľovské mesto.
  • Zachované historické námestie s vežou, bývalou radnicou, kostolom a kláštorom.
  • Synagóga využívaná na koncerty a výstavy.

Brezno nepatrí medzi úplne najznámejšie historické mestá na Slovensku, o to viac však návštevníka prekvapí pomerne veľké historické centrum. Na námestí so štvorcovým pôdorysom stojí mestská veža, katolícky kostol, radnica a približne štyridsať meštianskych domov.

V stredoveku bolo Brezno banským mestom, ako o tom svedčí i jeho maďarský názov Breznóbánya. Na rozdiel od väčšej a významnejšej Banskej Bystrice tu však baníctvo silnejšie korene nezapustilo. V 17. storočí sa Brezno stalo kráľovským mestom. Vtedy si mešťania postavili hradby, dodnes sa z mestského opevnenia zachovalo už iba niekoľko fragmentov.

Centrálne Štefánikovo námestie je takmer celé historické, výnimku tvorí len jeden jeho okraj, kam zasahuje socialistický obchodný dom. Radnica a kostol sú z 18. storočia a vznikli po veľkom požiari v meste. Mestská veža je ešte novšia, pochádza z 30. rokov 19. storočia. Námestie je zároveň rušnou križovatkou, takže dojmy z historickej atmosféry sa miešajú s ruchom prechádzajúcich áut.

Radnica, kostol a veža stoja samostatne uprostred námestia. V jeho radovej zástavbe po okrajoch vyniká kláštor piaristov z 18. storočia, katolícka a evanjelická fara (z 18. a 19. storočia.). Nájdu sa tu aj novšie pamiatky – nárožná secesná budova banky, v ktorej v súčasnosti sídli mestský úrad. Starú radnicu naopak využíva miestne múzeum. Najstaršie meštianske domy sú renesančné z 16. až 17. storočia. Staršie budovy zanikli pri požiari v roku 1517. Zapálili ho Dóczyovci z Ľupčianskeho hradu, ktorým boli tŕňom v oku breznianske mestské výsady. Podobné skúsenosti s Dóczyovcami mali i mešťania v Banskej Bystrici.

Viacero výstavných budov, zväčša z prelomu 19. a 20. storočia, sa dá nájsť na priľahlých uliciach k námestiu – Kuzmányho či Štúrovej. Patrí medzi ne súd, meštianska škola a synagóga s kupolou. Ďalšiu uličku vychádzajúcu z námestia, Rázusovu, tvoria z veľkej časti prízemné domčeky s veľkými bránami. V jednom z nich v 19. storočí fungoval mangeľ na konský pohon a modrotlačiarska dielňa. Na Chalupkovej ulici zas stojí evanjelický kostol z konca 18. storočia. Najprv bol typickou tolerančnou stavbou, v 19. storočí ho však rozšírili a začiatkom 20. storočia pribudla súčasná nápadne vysoká veža.

Neďaleko evanjelického kostola na Cintorínskej ulici zas prežila najstaršia cirkevná pamiatka v meste – malá kaplnka svätého Kríža. Samotný cintorín stojí na kopci a je z neho dobrý výhľad na mesto. Hneď od vstupnej brány udrie do očí veľká honosná hrobka rodiny Lehotských z konca 19. storočia. Brezniansky cintorín ukrýva napríklad aj hrob dramatika Jána Chalupku a samostatnú časť na samom vrchu tvorí celkom udržiavaný židovský cintorín.

Veľkosťou patrilo Brezno v 19. storočí, za prvej republiky, i v súčasnosti, zhruba medzi slovenský priemer. Postaralo sa o to najmä socialistické spriemyselňovanie. V meste po vojne začal vyrábať veľký podnik Mostáreň Brezno, stavali sa typické paneláky. Zmeny sa dotkli i časti historického centra. Zbúrala sa napríklad časť mestských hradieb s úzkou uličkou pod nimi zvanou Chobot.

Fotogaléria je z roka 2007.