Brezno - o mestách.sk

Bývalé banské a kráľovské mesto.
Zachované historické námestie s vežou, bývalou radnicou, kostolom a kláštorom.
Synagóga využívaná na koncerty a výstavy.

Výraz slobodné kráľovské mesto sa vám možno spojí s Bratislavou, Košicami alebo Trnavou. Pod banským mestom si predstavíte napríklad Banskú Štiavnicu, Bystricu alebo Kremnicu. A k Matici slovenskej si priradíte Martin. Banským aj slobodným kráľovským mestom však bolo aj Brezno. A Maticu takmer v 19. storočí získalo tiež.

Ak ste ešte v Brezne neboli, alebo ho nepoznáte, možno vás prekvapí pomerne veľké historické centrum. Dobre, nie také veľké ako v Banskej Bystrici, ale ani nie úplne malé.

Na námestí so štvoruholníkovým pôdorysom stojí mestská veža, katolícky kostol a bývalá radnica, ktorú využíva Horehronské múzeum. (Boli na mňa milí a tolerovali mi požiadavku na rýchlu prehliadku, aby som stihol posledný vlak). Zhruba dvadsať meštianskych domov je v zozname národných kultúrnych pamiatok.

Zo železničnej zastávky pri Hrone sa vám naskytne pohľad tak trochu ako z historickej pohľadnice na bytové domy, kupolu synagógy či bývalú meštiansku školu.

Prežil aj zvyšok hradieb. Pre istotu si však zopakujme – naozaj len zvyšok. Rozoberali ich už v 19. storočí a ďalšie úseky si počkali na komunistov.

*Rímskokatolícka fara a kláštor piaristov*

Trochu histórie: V stredoveku bolo Brezno najprv osadou, neskôr banským mestom, ktoré si prevzalo banské pravidlá od Banskej Štiavnice. Baníctvo drahých kovov však hralo rolu len pri prvotnom rozvoji mesta, píše sa v odbornej literatúre. V maďarčine sa však mesto dodnes nazýva Breznobánya. Výsady od kráľa Ľudovíta I. v roku 1380 priniesli Breznu právo voľby richtára.

Mešťania si však svoje postavenie museli brániť pred Dóczyovcami z Ľupčianskeho hradu. V roku 1517 mesto vypálili.

Podobne ako iné mestá aj Brezno prežilo dôsledky stavovských povstaní proti Habsburgovcom, v prvej polovici 16. storočia bolo evanjelické. Po Vešeléniho sprisahaní putoval do vyhnanstva evanjelický rektor breznianskej školy Ján Simonides.

V 17. storočí však Brezno dostalo titul slobodného kráľovského mesta a postavilo si opevnenie.

Neskôr malo Brezno svoje cechy (debnársky mal 50 majstrov), svoju rekatolizáciu a v 19. storočí aj priemysel. Vyrábala továreň na remene, v Bujakove zas od prelomu 18. a 19. storočia fungovala najprv železiareň a potom od začiatku 20. storočia zas lepenkáreň.

Jazykový a národný boj v 19. storočí bol v Brezne zvlášť ostrý. V 60. rokoch 19. storočia mala v meste sídliť aj Matica, o čo sa snažil Brezňan Ján Čipka a podľa historika Józsefa Demmela na jej založenie ponúkol 1 000 forintov. Nakoniec však mesto predsa len príchod Matice odmietlo a tá potom sídlila v Martine.

*Meštiansky dom číslo 13, ktorý slúži ako múzeum*

Za druhej svetovej vojny bolo Brezno približne dva mesiace súčasťou povstaleckého územia, v Krtičnej fungovalo pomocné letisko. Odvetou nacistov bol masaker 31 ľudí pri dnešnej lokalite Zúbrik. Hroby vojakov sa za vojny nachádzali aj priamo na námestí.

Mesto potom zmenil komunizmus. Brezno si síce neudržalo štatút okresného mesta (bolo ním do roku 1960 a potom opäť až od roku 1996), no aj tu sa objavili paneláky a búrali sa historické domy, napríklad na Rázusovej ulici alebo uličke Chobot. Mostáreň po roku 1947 síce priniesla pracovné miesta, ale malo to svoju cenu.

Námestie však viac-menej prežilo v historickej podobe. Čo znamená viac-menej? Za socializmu zbúrali jeden jeho roh a postavili tam obchodný dom. Katolícky kostol a bývalá radnica z 18. storočia či mestská veža z 19. storočia stále stoja.

Všimnúť sa oplatí aj meštiansky dom číslo 2 s pamätnou tabuľou na Gustáva Zechentera Laskomerského. Historička Eva Palkovičová píše, že deti Boženy Němcovej ho volali špásovitý pán doktor. Ľahký život však nemal, sám dostal štyrikrát choleru a na choroby mu umreli tri zo štyroch detí. Vo výklenku uvidíte sochu Panny Márie s malým Ježiškom, ktorú si ešte lepšie môžete prezrieť v múzeu.

V renesančnom meštianskom dome číslo 13 vystavuje Horehronské múzeum. Maľovaná fasáda vás osloví na prvý pohľad, severný trakt však už neexistuje. Stále stojí aj Čipkov dom a evanjelická fara z 19. storočia. Ako evanjelický farár v Brezne pôsobil Ján Chalupka, autor Kocúrkova. Na fare sa narodil aj Karol Kuzmány, keďže v Brezne bol farárom jeho otec Ján.

Piaristický kláštor z prelomu 17. a 18. storočia, okolo ktorého prúdia autá k semaforu, sa pýši gotickým oltárnym obrazom. V bývalej Breznianskej sporiteľni s oblým nárožím sídli mestský úrad.

Ďalšie domy na námestí sú zas nadstavené alebo upravené tak, že to už s históriou nemá veľa spoločné.

Podľa Chalupku je pomenovaná priľahlá ulica s evanjelickým kostolom. Ako to v slovenských mestách často býva, postavili ho po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. bez veže. Tú, vysokú a ozdobnú, dostavali až začiatkom 20. storočia. Ak sa na kostol zahľadíte, budete si ho vedieť predstaviť aj bez nej.

Na neďalekom historickom cintoríne sú v spodnej časti pochovaní evanjelici (vrátane dôstojného pána Chalupku), v strednej je rímskokatolícka časť a najvyššie zas židovská.

Kiež by sa tak ľudia vedeli vždy podeliť.

Tých keby vám tu samozrejme napadne viac. Keby tak v každom meste zachovali synagógu pre kultúru ako v Brezne. Keby sa každú historickú sochu podarilo zachrániť ako v Brezne Štefánikovu. Keby bol všade taký výhľad ako z mestskej veže. Keby v každom meste fungovalo niečo ako Klub Bombura.

Keby sa tak podarilo zachrániť aj bývalú poľnohospodársku školu na Banisku. Keby nestála vedľa pomníka 31 nacistických obetí na Zúbriku skládka… A hlavne, keby vôbec žiadne obete neboli.

Jasné, to je pohľad návštevníka. Taký je tento web.

Pramene:

…Anna Štulrajterová, Ján Weiss: Brezno Mesto, ktoré ti podáva ruku. Harmony Banská Bystrica 1998.
…Milan Gajdoš, Kamil Linhart: Banská Bystrica a okolie. Šport, Bratislava 1989.
…Výstavy Horehronského múzea v Brezne
…Dokumenty Pamiatkového úradu SR o pamiatkovej zóne v Brezne
…József Demmel: Bojisko v údolí Hrona – zápas medzi maďarskou a slovenskou stranou v Brezne bol veľmi vyrovnaný (Denník N, 2021)
…Eva Palkovičová: Zechenter-Laskomerský: Lekár, spisovateľ a sprievodca 19. storočím, ktorého deti Boženy Němcovej volali „špásovitý pan doktor“ (Denník N, 2021)
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…Opakované osobné návštevy

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Brezne