• V meste a okolí nájdete bývalé hámre na železo z 19. storočia, v jednom z nich je múzeum,
  • za prvej republiky tvorili Nemci v Medzeve tri štvrtiny obyvateľov,
  • múzeum je aj v rodnom dome Rudolfa Schustera.

Medzev je malé mesto v doline rieky Bodva pod Slovenským rudohorím. Známe je najmä vďaka tradícii železných hámrov a niekdajšiemu nemeckému obyvateľstvu. Dodnes si zachovalo v podstate neporušenú zástavbu prízemných a niekoľkých poschodových domov v centre. Mantáčtinu (ako sa nazývalo nárečie medzevských Nemcov) však už príliš nepočuť, drvivú väčšinu Nemcov vyhnali po druhej svetovej vojne a ďalší odišli za lepším životom do Nemecka po revolúcii.

Zakladateľmi Medzeva boli Nemci, ktorých podobne ako do iných častí krajiny pozval v 13. storočí uhorský kráľ Belo IV. Ich úlohou bolo oživiť vyplienenú zem po vpáde Mongolov. Ešte za prvej republiky tvorili Nemci v Medzeve tri štvrtiny obyvateľov mesta, Maďari a Slováci mali podiel okolo desatiny. Tento údaj sa týka vtedajšieho Nižného Medzeva, dnešného mesta Medzev. Vyšný Medzev bol vtedy samostatnou obcou a dnes je ňou opäť.

Podľa posledného sčítania ľudu už Nemci tvorili len necelých 10 percent obyvateľov. Súčasní Medzevania sú už väčšinou Slováci. Alebo Rómovia.

Tradícia hámrov na spracovanie železa z okolitých hôr má 600 rokov, ešte v druhej polovici 19. storočia v Medzeve a okolí pracovala stovka takýchto zariadení. Medzevské železné lopaty, rýle či iné náradie sa vyvážali nielen do iných častí Uhorska, ale aj ďalších krajín. Do dnešných dní sa veľa hámrov nezachovalo, priamo v meste však v jednom z nich na Štóskej ulici zriadili múzeum. Niekoľko ďalších ešte prežilo v okolitých dolinách. Všetky tieto hámre pochádzajú z 19. storočia a sú postavené z dreva a kameňa.

Mesto patrilo v stredoveku ku kláštoru v neďalekom Jasove. V roku 1869 malo 3500 obyvateľov, ich počet sa potom postupne prepadal smerom nadol. Stalo sa tak napriek tomu, že niektoré hámre sa zmenili na väčšie priemyselné dielne. Vznikla fabrika na poľnohospodárske náradie Simona Pöhma a zlievareň rodiny Bodenloszovcov. Blízku Baňu Lucia vlastnila uhorská ťažiarska Rimamuránsko-šalgotarjánska spoločnosť a v neďalekom Štóse vyrábala pomerne veľká fabrika nože. Mesto malo hospodárske ťažkosti aj po páde komunizmu.

Relatívna strata významu mesta v 19. a 20. storočí sa odrazila aj na jeho architektúre. Okolo barokovo prestaveného katolíckeho kostola sú na Mariánskom námestí zväčša prízemné domy. Majú však svoj ráz a niektoré i zdobené priečelia. Spomedzi väčších budov možno spomenúť bývalý mestský dom na rohu námestia a Kováčskej či Pöhmov dom na Štóskej, v ktorom sídli mestský úrad v súčasnosti. Viaceré historické domy majú zachované pôvodné brány, ktoré sú osobitne pamiatkovo chránené.

Ak sa návštevník vyberie z námestia smerom hore ulicou Grund, narazí na historickú kaplnku. Na Kováčskej ulici zas neminie prízemnú budovu bývalej nemeckej školy. A na Štóskej cestou k hámru stojí rodný dom bývalého prezidenta Rudolfa Schustera. Na mape mesta na námestí sa dá nájsť v zozname miestnych pamätihodností. Schuster si v ňom zriadil múzeum kinematografie, ktoré odovzdal do správy košickému Slovenskému technickému múzeu.

Bývalý prezident za svojho funkčného obdobia Medzev urobil známym tým, že do jedného z hámrov v okolí vodil štátne návštevy, aby si tam vlastnoručne vykovali rýľ. Pri kováčskej práci sa v Šugovskej doline vystriedal švédsky kráľ Carl XVI. Gustav, niekdajší grécky prezident Konstantinos Stefanopulos či syn posledného rakúskeho cisára Otto von Habsburg.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Medzeve


Zaujímavé články o Medzeve


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2008. Popisy k fotografiám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR a knihy Susanne Rencz: Untermetzenseifen in Bildern.