- Bývalé banské mesto, patrila do spolku siedmich stredoslovenských banských miest s Banskou Štiavnicou a Kremnicou,
- Angličan Isaac Potter tu zostavil prvý parný stroj na odčerpávanie banskej vody,
- radnica s vežou a gotický farský kostol,
- budova, kde učil spisovateľ František Švantner.
Nová Baňa, ako to už prezrádza jej názov, patrila v histórii medzi slovenské banské mestá. Námestie svojím tvarom a najmä trojičným stĺpom trochu pripomína pamiatkovo bohatšiu Banskú Štiavnicu, aj keď domy v Novej Bani sú výrazne jednoduchšie a historické centrum nie je veľké. Jadro tvoria aj dva gotické kostoly a predovšetkým najkrajšia budova na námestí, niekoľkoposchodová bývalá radnica s vežou.
Ako banské mesto má Nová Baňa v mnohom podobnú históriu s okolitými banskými centrami. Spolu s Banskou Štiavnicou či Kremnicou patrila do spolku siedmich stredoslovenských banských miest. Pôvodne ju v 14. storočí kolonizovali Nemci a v 17. storočí sa stala cieľom osmanskej expanzie.
V roku 1722 Angličan Isaac Potter v jednej z tamojších šácht zostavil atmosférický parný stroj na odčerpávanie vody, prvý svojho druhu na európskom kontinente. Chcel tak vyriešiť dlhodobý problém so zatápaním podzemných priestorov. Podobne ako pôvodný stroj Thomasa Newcomena sa však často kazil a Potterova spoločnosť rýchlo skrachovala. Maketa stroja je vystavená v miestnom múzeu. Koncom 19. storočia baníctvo v okolí Novej Bane definitívne zaniklo rovnako, ako aj v ďalších banských regiónoch Slovenska.
Mnohí o centre Novej Bane ani nevedia, keďže motoristi či cestujúci vlakom vidia z mesta len socialistické továrne a paneláky pri diaľnici v údolí Hrona. Stred mesta sa nachádza v bočnom údolí potoka medzi kopcami. Cestou zo stanice návštevník zbadá ako prvý malý gotický kostolík sv. Alžbety, ku ktorému v stredoveku patril chudobinec.
Potom sa pred ním otvorí námestie (formálne leží na Bernolákovej ulici) s honosnou radnicou a trojičným stĺpom. V porovnaní s Banskou Štiavnicou je jednoduchší a novší, pochádza z 19. storočia. Vedľa radnice je ešte stará škola a niekoľko ďalších prízemných a poschodových historických domov.
Z námestia sa dá ďalej pokračovať na ulicu Andreja Kmeťa, kde stojí stredoveký gotický farský kostol alebo severovýchodne cez Banícke námestie a Moyzesovu ulicu. Na rohu Štúrovej ulice sa nachádza prízemný dom, kde po vojne krátko pred svojou smrťou učil spisovateľ František Švantner. Oproti stojí malý ľudový domček z 19. storočia. Podobný pamiatkovo chránený ľudový banícky dom sa dá nájsť aj na ulici Vŕšky nad mestom. Na zalesnenom kopci západne od námestia si v prvej polovici 19. storočia veriaci postavili kalváriu.
Nová Baňa v histórii veľkosťou dlhodobo predstihovala neďalekú Žarnovicu, za prvej republiky bola okresným mestom. V roku 1960 okresný štatút stratila a v 90. rokoch zas vláda pri zmene územno-správneho členenia uprednostnila za sídlo okresu Žarnovicu. Nová Baňa sa proti tomuto rozhodnutiu búrila, keďže mala väčší počet obyvateľov aj nemocnicu.
Fotky sú z roku 2008.
