Pohľad na centrum Novej Bane s bývalou radnicou zo 14. storočia.
  • Bývalé banské mesto, Nová Baňa patrila do spolku stredoslovenských banských miest s Banskou Štiavnicou a Kremnicou,
  • Angličan Isaac Potter tu zostavil prvý kontinentálny európsky atmosférický parný stroj na odčerpávanie banskej vody,
  • v meste uvidíte starú radnicu s vežou a gotický farský kostol,
  • ďalšou pamiatkou je rodný dom lekára a spisovateľa Ervína Holéczyho, kde neskôr pôsobil spisovateľ František Švantner.

Nová Baňa, ako to už prezrádza jej názov, patrila v histórii medzi slovenské banské mestá. Námestie svojím tvarom a najmä trojičným stĺpom trochu pripomína pamiatkovo bohatšiu Banskú Štiavnicu, aj keď domy v Novej Bani sú výrazne jednoduchšie a historické centrum nie je veľké. Jadro tvoria aj dva gotické kostoly a predovšetkým najkrajšia budova na námestí, niekoľkoposchodová bývalá radnica s vežou, ktorá pôvodne zrejme slúžila ako sídlo banského grófa.

Ako banské mesto má Nová Baňa v mnohom podobnú históriu s okolitými banskými centrami. Spolu s Banskou Štiavnicou či Kremnicou patrila do spolku stredoslovenských banských miest. V stredoveku ju kolonizovali Nemci a v 17. storočí sa stala cieľom osmanskej expanzie. Špecialitou Novej Bane však bolo aj sklárstvo. Prvá skláreň vznikla v 17. storočí v časti Stará Huta a modernejšia v roku 1907 na mieste, kde je dnes priemyselný areál jej pokračovateľa Knauf Insulation.

V roku 1722 Angličan Isaac Potter v šachte Althandel zostavil atmosférický parný stroj na odčerpávanie vody. Bol prvý svojho druhu v kontinentálnej Európe, v Británii postavil ešte pred ním stroj vynálezca Thomas Newcomen. Cieľom bolo vyriešiť dlhodobý problém so zatápaním podzemných priestorov. Potterov stroj bol dômyselný, no ekonomicky príliš nákladný a jeho spoločnosť nakoniec skrachovala. Zmenšený model stroja je vystavený v Pohronskom múzeu. Koncom 19. storočia baníctvo v okolí Novej Bane definitívne zaniklo rovnako, ako aj v ďalších banských regiónoch Slovenska.

Mnohí o centre Novej Bane ani nevedia, keďže motoristi či cestujúci vlakom vidia z mesta len továrne a paneláky pri diaľnici v údolí Hrona. Stred mesta sa nachádza v bočnom údolí potoka medzi kopcami. Cestou zo stanice návštevník zbadá ako prvý malý gotický kostolík sv. Alžbety, ku ktorému v stredoveku patril špitál. 

Potom sa pred ním otvorí námestie (formálne leží na Bernolákovej ulici) s honosnou radnicou a trojičným súsoším. V porovnaní s Banskou Štiavnicou je stĺp jednoduchší a novší, pochádza z 19. storočia. Vytvoril ho sochár Jozef Neuschl – Faragó bez nároku na honorár. Vedľa radnice je ešte poschodová bývalá ľudová škola a niekoľko ďalších prízemných a poschodových historických domov. Ollíkov dom, ktorý patril v 19. storočí k najkrajším, je prestavaný takmer na nepoznanie.

Z námestia sa dá ďalej pokračovať na ulicu Andreja Kmeťa, kde stojí stredoveký gotický farský kostol alebo severovýchodne cez Banícke námestie a Moyzesovu ulicu. Na rohu Štúrovej ulice sa nachádza prízemný dom, kde sa narodil spisovateľ a lekár Ervín Holéczy a po vojne krátko pred svojou smrťou tam ako učiteľ pôsobil spisovateľ František Švantner. 

Oproti stojí malý ľudový domček z 19. storočia. Podobný pamiatkovo chránený ľudový banícky dom sa dá nájsť aj na ulici Vŕšky nad mestom. Na zalesnenom kopci západne od námestia si v prvej polovici 19. storočia veriaci postavili kalváriu.

Nová Baňa v histórii veľkosťou dlhodobo predstihovala neďalekú Žarnovicu, čo platí dodnes. Za prvej republiky bola okresným mestom. V roku 1960 okresný štatút stratila a v 90. rokoch Mečiarova vláda pri zmene územno-správneho členenia uprednostnila za sídlo okresu Žarnovicu. Nová Baňa sa proti tomuto rozhodnutiu búrila, keďže mala väčší počet obyvateľov aj nemocnicu.


Čo sa dá navštíviť v Novej Bani


Zaujímavé články o Novej Bani


Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2023.