Nová Baňa - o mestách.sk

*Pohľad na centrum Novej Bane s bývalou radnicou zo 14. storočia.*

Bývalé banské mesto, Nová Baňa patrila do spolku stredoslovenských banských miest s Banskou Štiavnicou a Kremnicou,
Angličan Isaac Potter tu zostavil prvý stredoeurópsky atmosférický parný stroj na odčerpávanie banskej vody,
v meste uvidíte starú radnicu s vežou a gotický farský kostol,
ďalšou pamiatkou je rodný dom lekára a spisovateľa Ervína Holéczyho, kde neskôr pôsobil spisovateľ František Švantner.

Stojíte nad mestom, od centra ste vzdušnou čiarou slabý kilometer. Napravo od vás sa za betónovým múrom skrývajú základy budovy. Naľavo zas vidíte vchod do štôlne. Priamo pred jej ústím k lavičke niekto zaparkoval príves. Inak nikde nikto.

Nachádzate sa na mieste, kde fungoval ohňový stroj Isaaca Pottera, pamiatka, ktorá sa s Novou Baňou často spája. Základy budovy patrili k strojovni, kde stroj umiestnili. Archeológovia obzvlášť oceňujú zachované kúrenisko. Štôlňa nazývaná Tag zas slúžila šachte Althandel, nad ktorou stroj vybudovali.

Potterov parný stroj sa považuje za prvý v kontinentálnej Európe a slúžil na odčerpávanie vody z baní, čo bol jeden z najväčších problémov baníctva. Vychádzal z anglických strojov Thomasa Newcomena, na ktoré nadviazal aj James Watt so strojmi sprevádzkovanými v roku 1776. Mechanizmus Isaaca Pottera však v Novej Bani fungoval už v rokoch 1722 až 1729.

Možno trochu predbehol svoju dobu. O výstavbe rozhodol cisár Karol VI. Potter dozeral na stavbu osobne, no stroj do veľkej miery sfunkčnil až Joseph Fischer von Erlach, ktorý prišiel z Viedne a parné stroje poznal z Anglicka. Ekonomicky nový ťažiarsky podnik nevydržal, jeho riaditeľ a Potterov spoločník Jean Grill Costebadie navyše ušiel aj s pokladnicou. V roku 1729 stroj zastavil prevádzku, píše na svojom webe občianske združenie Althandel.

Na stroj lákajú tabule už z diaľnice, priamo na tomto mieste ho však už neuvidíte. V Pohronskom múzeu, ktoré sídli v budove radnice, majú aspoň pohyblivý model v mierke 1:20.

História Novej Bane je staršia než Potterov stroj a v meste je viac pamiatok, než by ste predpokladali na diaľnici pri priemyselnom areáli alebo na neďalekej železničnej stanici. Ťažba zlata fungovala už v stredoveku, radnica mala vtedy ešte o jedno poschodie viac než dnes. Oba kostoly, farský aj špitálsky, pochádzajú pôvodom zo 14. storočia.

Trojičné súsošie na námestí pred radnicou by vám mohlo trochu pripomínať Banskú Štiavnicu, pochádza však až z 19. storočia. Autor Jozef Neuschl – Faragó dielo vytvoril bez nároku na honorár a nepočkal ani na jeho vysvätenie.

Vo fotogalérii uvidíte aj budovy bývalého pivovaru, garbiarskej manufaktúry Czibulkovcov alebo výrobne mlynských kameňov. Keď už baníctvo mesto neživilo, vyrábalo sa v Novej Bani sklo, avšak s výnimkou sklárskeho domčeka v Starej Hute po tejto tradícii v meste veľa stôp nezostalo.

Aj Nová Baňa je však na viacerých miestach prebúraná alebo sú pamiatky prestavané na nepoznanie. Synagógu od Rudolfa Czibulku, staviteľa viacerých budov v Leviciach, by ste bez návodu nerozpoznali. Prestavali ju najmenej dvakrát. Podobný osud postihol aj Ollíkov dom alebo mestský hotel a hostinec.

„Malebné banské mesto sa zmenilo na nepoznanie: Romantické zákutia sú preč!“ znel titulok denníka Plus 1 deň, keď porovnával historické fotografie so súčasnou realitou. Veru. Lepšie sú zachované aspoň budovy bývalej ľudovej školy alebo berného úradu.

Trocha histórie: S Banskou Štiavnicou by sa dalo urobiť viacero prirovnaní. V prvej zmienke o meste z roku 1337 sa totiž spomínala práve osada Štiavnica. Tento názov sa však neudržal. Hoci je názov slovanský, v správe mesta hrali hlavnú rolu spočiatku najmä nemeckí hostia.

Ťažba zlata bola pre Novú Baňu kľúčová už v stredoveku. Hutu v Novej Bani mal aj kremnický komorský gróf Leopold, mesto patrilo do zväzu stredoslovenských banských miest spolu s Kremnicou, Banskou Štiavnicou, Banskou Bystricou, Pukancom, Ľubietovou a neskôr aj Banskou Belou.

Dolovanie zažilo najprv boom, vyťažené zlato vykupovali v banskej komore a v Kremnici sa z neho vyrábali mince. Následne sa, tak ako v mnohých iných mestách na Slovensku, objavil problém so zatápaním. Čím hlbšie ste kopali, tým viac bolo vody a tým väčší problém ju odčerpať.

Banské mestá túto ťažkosť riešili v roku 1475 zmluvou s Turzovcami o výstavbe odčerpávacích diel. Jeden z vodovodov však pri útoku zničil rod Dóciovcov a keď sa ho Novobančania pokúšali obnoviť, finančne ich to zruinovalo, uvádza Lexikon stredovekých miest. V roku 1524 bolo mesto také chudobné, že kráľ zakázal na rok vymáhať dlhy, pokračuje lexikon.

*Pohľad na niekdajší pivovar vľavo a historickú radnicu s vežou v pozadí.*

Nová Baňa bola kráľovským mestom, čo znamenalo, že mala vysoký stupeň samosprávy. Nebola však ušetrená od útokov. Okrem Dóciovcov z Revišťa a Šášova, úhlavných nepriateľov banských miest, ju vypálili husiti a neskôr aj vojská poľského kráľa Vladislava, ktorý súperil o uhorský trón s kráľovnou Alžbetou.

Ďalšie nešťastia opisuje historik Alexander Zrebený pri útoku Turkov v roku 1664. Na námestí vtedy sťali 16 mešťanov a ďalších 48 sa udusilo v bani, kde hľadali skrýšu. Farský kostol premenili na maštaľ a kostol sv. Alžbety zas na mešitu.

Snahy pokračovať v ťažbe pokračovali aj v novoveku, no napriek pokusu s Potterovým strojom neboli príliš úspešné. Už koncom 18. storočia tvorili baníci len 3,5 percenta obyvateľstva. Banská vodná nádrž postavená v roku 1792 sa v roku 1810 roztrhla a zničila skoro všetky domy v meste.

V 19. storočí prebral bane štát a v roku 1887 ich zatvoril.

Medzičasom sa v meste udomácnila výroba skla. Štiavnická komora vybudovala sklenú hutu v dnešnej časti Stará Huta ešte v roku 1630. Vyrábala skúmavky a banky potrebné pre banskú činnosť, ale aj tabuľové sklá. Oficiálne bola huta zrušená v roku 1759. Sklárstvo sa však do Novej Bane ešte vrátilo na prelome rokov 1907 a 1908, keď v dnešnom priemyselnom parku začala vyrábať Göpfertova skláreň.

Popri baníctve v meste pracovali aj kamenári, ktorí vyrábali mlynské kamene. V dnešnom centre voľného času neďaleko špitálskeho kostola sv. Alžbety pracovala od konca 19. storočia továreň na mlynské kamene.

Za prvej republiky sa Nová Baňa stala sídlom okresu, bývalý okresný úrad na námestí dodnes slúži ako gymnázium. Skláreň však prepúšťala a podľa Zrebeného sa polovica obyvateľov živila poľnohospodárstvom, drevorubačstvom alebo povozníctvom. Plány na ťažbu medi, olova, cínu, antimónu či pyritu sa neuskutočnili pre druhú svetovú vojnu.

Po vojne sa skláreň preorientovala na spracovanie čadiča, od roku 1966 pôsobila ako Slovenské závody technického skla a mala 1000 zamestnancov. Nová Baňa získala aj nemocnicu.

*Bývalý špitál, neskôr súčasť továrne na mlynské kamene. Školská ulica. Zdroj info – Pohronské múzeum Nová Baňa*

Krátko pred nástupom komunistov k moci, v rokoch 1945 až 1947, žil v Novej Bani spisovateľ František Švantner. Dokončoval tam svoju Nevestu hôľ a sťažoval, že ho zdržiavajú školské povinnosti, keďže do mesta prišiel ako učiteľ a školský inšpektor. Pred komunizmom varoval, no jeho plných dôsledkov sa nedožil.

„Je otázka, či taktika komunistov bola dobrá. Idú budovať nový svet. K tomu potrebovali zrúcať starý. Používali, pravdaže, všetky dobré i zlé prostriedky, podľa starej zásady, že účel svätí prostriedok. V tom je aj veľké nebezpečenstvo. Keď človeku dovolíme byť nemravným, konať beztrestne, dovolíme jeho zlo podporovať, ťažko ho potom donútime, keď sa dosiahne cieľ, aby zase robil dobro,“ napísal.

Nová Baňa v histórii veľkosťou dlhodobo predstihovala neďalekú Žarnovicu, čo platí dodnes. Za prvej republiky bola okresným mestom. V roku 1960 okresný štatút stratila a v 90. rokoch vláda Vladimíra Mečiara pri zmene územnosprávneho členenia uprednostnila za sídlo okresu Žarnovicu. Nová Baňa sa proti tomuto rozhodnutiu búrila, keďže mala väčší počet obyvateľov aj nemocnicu.

Text sa začínal na mieste šachty Althandel, kde sa nachádzal Potterov stroj. V Novej Bani sú však aj vzdialenejšie miesta, kde nájdete stopy po minulosti. Jeden z pamiatkovo chránených ľudových domov z 19. storočia sa nachádza na štáloch kilometre od centra. Ešte ďalej je hradisko osídlené v železnej dobe aj v stredoveku. (Nie, nie je to zrúcanina hradu, ak by ste to brali takto, budete sklamaní).

Pohronské múzeum sídli v budove starej radnice. Keď som tam cez víkend vstupoval, mal som trochu obavy, pretože prehliadky boli o celej hodine a bolo približne pol. „To nevadí. To vôbec nevadí,“ privítali ma. Vtedy som sa dosť uvoľnil.

Návšteva múzea sa dá brať dvomi spôsobmi. Jedným sú zachované historické predmety, miestnosti s klenbami a v prípade Novej Bane aj s podobizňami uhorských panovníkov. Druhým je to, čo sa dozviete. Je to tak trochu, akoby ste zašli na návštevu porozprávať sa o meste. Múzeum v Novej Bani mi ponúklo oboje.

Pramene:

…Alexander Zrebený: Nová Baňa. Vydavateľstvo Osveta, Martin 1981.
…Alexander Zrebený: Nová Baňa. Neografia, Martin 1978.
…Martin Štefánik, Ján Lukačka a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku.
…zoznam národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR
…História Newcomenovho atmosférického parného stroja a spojitosť s Novou Baňou. Althandel.sk
…Peter Kopernický: Sklárska huta pri Novej Bani. petokopec.blogspot.com, 2016.
…František Švantner: Z denníka, O komunizme. Zlatý fond SME.
…Pohronské múzeum Nová Baňa

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Novej Bani