Nová Baňa - o mestách.sk

*Pohľad na centrum Novej Bane s bývalou radnicou zo 14. storočia.*

Bývalé banské mesto, Nová Baňa patrila do spolku stredoslovenských banských miest s Banskou Štiavnicou a Kremnicou,
Angličan Isaac Potter tu zostavil prvý stredoeurópsky atmosférický parný stroj na odčerpávanie banskej vody,
v meste uvidíte starú radnicu s vežou a gotický farský kostol,
ďalšou pamiatkou je rodný dom lekára a spisovateľa Ervína Holéczyho, kde neskôr pôsobil spisovateľ František Švantner.

Nová Baňa, ako to už prezrádza jej názov, patrila v histórii medzi slovenské banské mestá. Námestie svojím tvarom a najmä trojičným stĺpom trochu pripomína pamiatkovo bohatšiu Banskú Štiavnicu, aj keď domy v Novej Bani sú výrazne jednoduchšie a historické centrum nie je veľké. Jadro tvoria aj dva gotické kostoly a predovšetkým najkrajšia budova na námestí, niekoľkoposchodová bývalá radnica s vežou, ktorá pôvodne zrejme slúžila ako sídlo banského grófa.

Ako banské mesto má Nová Baňa v mnohom podobnú históriu s okolitými banskými centrami. Spolu s Banskou Štiavnicou či Kremnicou patrila do spolku stredoslovenských banských miest. V stredoveku ju kolonizovali Nemci a v 17. storočí sa stala cieľom osmanskej expanzie. Okrem ťažby zlata bolo špecialitou Novej Bane aj sklárstvo. Prvá skláreň vznikla v 17. storočí v časti Stará Huta a modernejšia v roku 1907 na mieste, kde je dnes priemyselný areál jej pokračovateľa Knauf Insulation.

V roku 1722 Angličan Isaac Potter v šachte Althandel zostavil atmosférický parný stroj na odčerpávanie vody. Bol prvý svojho druhu v strednej Európe (uvádza sa aj prvý v kontinentálnej Európe), v Británii postavil ešte pred ním stroj vynálezca Thomas Newcomen. Cieľom bolo vyriešiť dlhodobý problém so zatápaním podzemných priestorov. Potterov stroj bol dômyselný, no ekonomicky príliš nákladný a jeho spoločnosť nakoniec skrachovala. Zmenšený model stroja je vystavený v Pohronskom múzeu. Koncom 19. storočia baníctvo v okolí Novej Bane definitívne zaniklo rovnako, ako aj v ďalších banských regiónoch Slovenska.

Mnohí o centre Novej Bane ani nevedia, keďže motoristi či cestujúci vlakom vidia z mesta len továrne a paneláky pri diaľnici v údolí Hrona. Stred mesta sa nachádza v bočnom údolí potoka medzi kopcami. Cestou zo stanice návštevník zbadá ako prvý malý gotický kostolík sv. Alžbety, ku ktorému v stredoveku patril špitál.

Potom sa pred ním otvorí námestie (formálne leží na Bernolákovej ulici) s honosnou radnicou a trojičným súsoším. V porovnaní s Banskou Štiavnicou je stĺp jednoduchší a novší, pochádza z 19. storočia. Vytvoril ho sochár Jozef Neuschl – Faragó bez nároku na honorár. Vedľa radnice je ešte poschodová bývalá ľudová škola a niekoľko ďalších prízemných a poschodových historických domov. Ollíkov dom, ktorý patril v 19. storočí k najkrajším, je prestavaný takmer na nepoznanie.

Z námestia sa dá ďalej pokračovať na ulicu Andreja Kmeťa, kde stojí stredoveký gotický farský kostol alebo severovýchodne cez Banícke námestie a Moyzesovu ulicu. Na rohu Štúrovej ulice sa nachádza prízemný dom, kde sa narodil spisovateľ a lekár Ervín Holéczy a po vojne krátko pred svojou smrťou tam ako učiteľ pôsobil spisovateľ František Švantner.

Oproti stojí malý ľudový domček z 19. storočia. Podobný pamiatkovo chránený ľudový banícky dom sa dá nájsť aj na ulici Vŕšky nad mestom. Na zalesnenom kopci západne od námestia si v prvej polovici 19. storočia veriaci postavili kalváriu.

Nová Baňa v histórii veľkosťou dlhodobo predstihovala neďalekú Žarnovicu, čo platí dodnes. Za prvej republiky bola okresným mestom. V roku 1960 okresný štatút stratila a v 90. rokoch Mečiarova vláda pri zmene územno-správneho členenia uprednostnila za sídlo okresu Žarnovicu. Nová Baňa sa proti tomuto rozhodnutiu búrila, keďže mala väčší počet obyvateľov aj nemocnicu.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Novej Bani