Radnica. 15. storočie, veža je zo 17. storočia. Námestie Majstra Pavla
  • Jedno z najkrajších a najzachovalejších miest na Slovensku, centrum je zapísané v zozname UNESCO,
  • v chráme svätého Jakuba sa nachádza oltár majstra Pavla,
  • radnica s arkádami a jedny z najcelistvejších historických mestských hradieb u nás,
  • pútnické miesto na Mariánskej hore.

Ak niekto hľadá na Slovensku naozaj historické mestá, Levoča patrí medzi najkrajšie a najzachovalejšie. V stredoveku patrila medzi najvýznamnejšie mestá v krajine a neskoršia strata významu v 19. a 20. storočí pomohla historické jadro zakonzervovať v autentickej podobe. Medzi pamiatky nepatrí len radnica či chrám sv. Jakuba s oltárom od Majstra Pavla, ale aj množstvo renesančných meštianskych domov a jedno z najcelistvejších stredovekých opevnení u nás. V roku 2009 sa centrum mesta dostalo na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Niektoré meštianske domy v Levoči patria k najstarším na Slovensku. Vznikli v 13. storočí, keď sa po príchode Nemcov vytváralo spolu so slovenskými osadami súčasné mesto. Takmer od začiatku sa Levoča stala najvýznamnejším mestom na Spiši. Najprv ešte v 13. storočí ako centrum spišských Sasov a neskôr sídlo Spišskej župy. Rozvoju napomáhali práva slobodného kráľovského mesta, a tiež poloha na križovatke obchodných ciest a remeslá. Počtom cechov Levoča patrila medzi najvýznamnejšie na území Slovenska, bolo ich viac ako 40.

Centrálne námestie s kostolom sv. Jakuba a radnicou nesie názov po jej zrejme najznámejšom obyvateľovi – rezbárovi Majstrovi Pavlovi, ktorý tvoril v prvej polovici 16. storočia. Zatiaľ čo o umelcovi sa toho príliš veľa nevie – nie je známe odkiaľ presne pochádzal, ako žil, ani kedy zomrel, jeho diela sa cenia ako najvýznamnejšie slovenské pamiatky. V chráme, ktorý slúži aj ako múzeum, je to predovšetkým hlavný oltár. S viac ako osemnástimi metrami sa považuje za, aspoň svojho druhu, najvyšší oltár na svete, čomu zodpovedá aj veľkosť postáv, napríklad Panna Mária má skoro dva a pol metra. Okrem toho kostol zdobí aj niekoľko ďalších oltárov od Majstra Pavla a veľká socha svätého Juraja na koni, ktorý zabíja draka.

Nádvorie Mariássyho paláca, v ktorom sídli mestská galéria. Námestie Majstra Pavla

Ďalšou charakteristickou budovou námestia je radnica, ktorá vyrástla ešte v stredoveku, na jej vzhľade sa najviac podpísali arkády. Pristavaná veža je zo 17. storočia. Na fasáde sú namaľované symboly občianskych cností. Pre tých menej cnostných, alebo presnejšie pre menej cnostné, sa zas ušla klietka hanby, ktorú je možné vidieť v blízkosti radnice. V súčasnosti je v radnici Spišské múzeum, časť sa využíva ako reprezentačné priestory. Ďalšou významnou stavbou v strede námestia je evanjelický kostol. Hoci aj Levoča bola v 16. a 17. storočí takmer úplne protestantská, tento chrám si evanjelici postavili až po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II.. Kostol pochádza zo začiatku 19. storočia a vďaka krížovému pôdorysu a veľkej kupole patrí medzi ojedinelé pamiatky svojho druhu.

Radovú zástavbu obdĺžnikového námestia tvoria desiatky meštianskych domov. Niektoré patria k najkrajším renesančným domom na Slovensku. Platí to napríklad o dome šľachtickej rodiny Thurzovcov s atikou a novšou sgrafitovou výzdobou či trojici domov Mariássyho, Krupekovho a Spillenbergerovho. Nechýbajú ani dva župné domy – starší menší a vedľa neho veľký novší z 19. storočia, ktorý pripomína palác. V Hainovom dome sídlilo evanjelické lýceum, kam po tom, čo Ľudovíta Štúra zbavili v Bratislave profesúry, odišli študovať mnohí jeho žiaci. V dnešnom hoteli Arkáda sídlila Brewerova tlačiareň, v 17. storočí jedna z najvýznamnejších na území Slovenska. Okrem iného vydala Orbis Pictus od Jána Amosa Komenského.

Zľava Mariássyho palác (15. storočie), Krupekov dom (14. storočie) a Spillenbergov dom (14. storočie). Vpravo klietka hanby. Námestie Majstra Pavla

Okrem námestia tvorí staré stredoveké jadro vo vnútri hradieb viacero ulíc – medzi najvýznamnejšie patrí Kláštorská s niekdajším gotickým kostolom a kláštorom minoritov, Mäsiarska so starou zbrojnicou, Špitálska, Nová, Vysoká alebo Košická, kde zas stojí novší kostol a kláštor minoritov v barokovej podobe. Hradby existovali ešte v 13. storočí. Zachovali sa v pomerne celistvej podobe, keďže v 19. storočí sa Levoča ocitla mimo hlavného prúdu priemyselného rozvoja a tak si ani stavebný ruch si nevyžiadal ich zbúranie. Stoja aj dve z troch pôvodných mestských brán – Košická a Menhardská, ako aj niekoľko bášt a domčeky vstavané do hradieb. Hradby si všimnú aj tí, čo cez Levoču len prechádzajú, keďže okolo nich vedie extrémne rušná hlavná cesta medzi Popradom a Prešovom.

V 19. storočí Levoču obišla hlavná železničná trať z Bohumína do Košíc, ktorá priniesla zásadný nárast obyvateľstva a priemyselné podniky napríklad do Žiliny, Popradu alebo Spišskej Novej Vsi. Levočský priemysel tvorili skôr menšie fabriky ako likérka, továreň na drôt či liehovar, a tak Levoču počtom obyvateľov predbiehali iné mestá. Odrazilo sa to aj na tom, že mimo stredovekého centra už toľko historických budov nie je, i keď nepochybne upúta niekoľkoposchodový súd zo začiatku 20. storočia či staré budovy školy alebo polikliniky. Všetky stoja na hlavnom dopravnom ťahu z Prešova. Evanjelický cintorín s historickými náhrobnými kameňmi a pohrebnými kaplnkami vznikol ešte v 18. storočí. Stará budova gymnázia z posledných rokov Rakúsko-Uhorska stojí v priestore vnútri hradieb na Kláštorskej.

Opevnenie. Probstnerova cesta

Pre kresťanov má zásadný význam pútnické miesto Mariánska hora. Na každoročné púte prichádza v lete aj pol milióna veriacich, v roku 1995 horu navštívil pápež Ján Pavol II.. Na vrchu stojí kostol zo začiatku 20. storočia s pohnutou históriou, veža sa vraj zrútila krátko pred dokončením. Za socializmu bolo toto pútnické miesto tŕňom v oku bývalého režimu a možno aj preto Levoči nebola v tomto období venovaná príliš veľká pozornosť a mesto nebolo ani sídlom okresu. Menej známe je, že Levoča mala svoje kúpele. Čo je v Levoči zastúpené menej, sú židovské pamiatky. Synagóga padla za socializmu, židovský cintorín bol v čase mojej návštevy dezolátnom stave a zarastal vegetáciou v chatovej oblasti na kraji mesta. O cintoríne vtedy nemali presné informácie ani v informačnom centre.

Okrem Spišského múzea sa dá na námestí Majstra Pavla nájsť múzeum špeciálneho školstva. V Levoči sa nenachádza náhodou, mesto je totiž známe svojou školou pre nevidiacich, ktorá vznikla ešte za prvej republiky a sídli v historickej budove pri Košickej bráne.

Bývalý župný súd (sedria). Začiatok 20. storočia. Námestie Štefana Kluberta

Počas svojej prvej návštevy v roku 2004 som dal dojem, že Levoča je neobjavená, v uličkách za hradbami sa dalo aj v peknom počasí prechádzať a nikoho nestretnúť a ani na námestí nebolo veľa ľudí. O tri roky neskôr som sa v tomto pocite ešte utvrdil, snežilo a ľudí veľa nebolo. V roku 2023 som už pocit ľudoprázdna nemal. Aj v zimnom pracovnom dni sa dali stretnúť skupiny turistov a ešte viac áut, ktoré jazdili a parkovali takmer všade, pretože veľká časť centra vrátane Námestia Majstra Pavla je otvorená doprave.


Čo sa dá navštíviť v Levoči


Zaujímavé články o Levoči


Nová fotogaléria

Fotky sú z roku 2023.


Staršia fotogaléria

Väčšina fotiek je z roku 2007.