Pôvodná budova národného múzea. Začiatok 20. storočia. Ulica Andreja Kmeťa.
  • Hoci bol sídlom Turčianskej župy, centrum tvoria najmä budovy z 19. a 20. storočia,
  • v druhej polovici 19. storočia sa sem sústredila časť slovenskej inteligencie, okrem matice tu sídlilo jedno z troch slovenských gymnázií,
  • viacero pamiatok je z prvej Československej republiky, počas ktorej sa v meste rozbehla výstavba,
  • veľký počet múzeí a najväčší skanzen na Slovensku.

Veľká väčšina obyvateľov Slovenska Martin pozná ako centrum slovenského národného hnutia v 19. storočí, keď v meste pôsobila Matica slovenská, vydávali sa Národné noviny a pôsobila tu veľká časť slovenskej inteligencie. Na vývoj Martina malo vplyv aj niekoľko sto rokov trvajúce umiestnenie sídla župy, čo z neho urobilo najvýznamnejšie mesto v Turci. Centrum tvoria predovšetkým budovy z 19. a 20. storočia.

Napriek tomu, že Martin bol ako jedno z mála miest na severnom Slovensku krátko aj kráľovským mestom, je väčšia stredoveká pamiatka v Martine v podstate iba jedna – katolícky kostol svätého Martina. Jeho starobylosť dokumentujú aj fresky zo 14. storočia a vykopávky staršej románskej stavby s dnes už neexistujúcim cintorínom. Hroby ležali podobne ako v iných stredovekých mestečkách okolo kostola. Ďalšie stavby sa nezachovali, Martin totiž zdieľal osudy iných slovenských mestečiek v tom, že ho postupne ovládla šľachta, v tomto prípade Révayovci na Sklabinskom zámku. Panovanie šľachty znamenalo menej samosprávy a pomalší rozvoj.

Martin sa však za Révayovcov postupne stal aspoň sídlom župy. Najstarší župný dom už nestojí, za prvej republiky padol za obeť stavbe mestskej sporiteľne. Novší župný dom z 18. storočia naopak tvorí jednu z dominánt hlavného námestia a sídli v ňom Turčianska galéria.

Zvyšné budovy na Námestí SNP s priľahlými ulicami 29. augusta a Štefánikova sú už novšie. Veľa z nich sa viaže k slovenskému národnému hnutiu v 19. a na začiatku 20. storočia – či už je to stará budova Matice slovenskej, Národný dom, prvé sídlo národného múzea, budova Tatra banky, kde 30. októbra roku 1918 Slovenská národná rada vyhlásila súhlas s pripojením sa k Československu, alebo aj iné meštianske domy. Všetky tieto inštitúcie – Matica, Tatra banka aj múzeum mali celoslovenskú pôsobnosť. Ako je známe, v roku 1875 bola Matica spolu s tromi slovenskými gymnáziami zatvorená. Stalo sa tak po voľbách, ktoré vyniesli najprv na post ministra vnútra a potom premiéra Kálmána Tiszu, v porovnaní so svojimi predchodcami, najmä Ferencom Deákom, radikálneho politika.

K obdobiu 19. storočia sa viaže aj priľahlé Memorandové námestie, dlhodobo patriace martinským evanjelikom. Svoj názov nesie preto, že na ňom slovenskí politici na čele so Štefanom Markom Daxnerom v roku 1861 vyhlásili žiadosti v Memorande národa slovenského. Dokument bol do veľkej miery odrazom doby, v ktorej vznikal. Keďže sa len pomaly uvoľňovali pomery po absolutistickej vláde v 50. rokoch 19. storočia, Slováci sa neodvážali vzniesť žiadne sociálne či občianskoprávne požiadavky. Namiesto toho žiadali vytvoriť Hornouhorské slovenské okolie, teda akýsi región, ktorý by mal po prvý raz v dejinách Slovákov aj pevne stanovené hranice, a školskú a kultúrnu autonómiu. Politický vývoj však smeroval úplne inam.

Súčasné námestie už nemá presne podobu toho, kde sa v roku 1861 pod lipami zhromaždil memorandový dav. Tolerančný evanjelický kostol z 18. storočia stál ešte bez murovanej veže, súčasná fara a zborový dom už pochádzajú z prvej republiky a Slovenského štátu. Stojí však ešte budova jedného z troch slovenských gymnázií.

Napriek koncentrácii slovenských politikov či spisovateľov Martin nebol v 19. storočí nijako veľkým mestom. V roku 1880 mal 2300 obyvateľov. Ulice boli dlho len rozblatené. Neskôr po vzniku nových prúdov v národnom hnutí dostal Martin nálepku najväčšej bašty konzervatívcov. Z veľkej časti aj zásluhou Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý bol aj na vtedajšie pomery dosť staromódny a presadzoval vplyv zemanov v národnom hnutí. Na sklonku 19. storočia a začiatkom 20. sa v meste už objavovali priemyselné podniky – pivovar, nábytkáreň či celulózka.

Podstatnou zmenou pre Martin bol príchod prvej republiky, keď sa z mesta utláčaného do úzadia stalo mesto preferované. Za Masarykových čias vyrástli v Martine celé ulice a mnoho zaujímavých budov – veľká budova novej Matice, nové múzeum na Malej hore, celoslovenské sídlo Advokátskej komory, Hasičský dom alebo aj funkcionalistické banky na námestí, ktoré však už Martin obrali o časť historickej atmosféry.

V porovnaní s tým, čo malo prísť za komunizmu, to bol iba začiatok. Až za socialistického režimu sa Martin zaradil medzi desať najväčších slovenských miest, v 50. rokoch začali vyrábať strojárske závody, ktoré mali po revolúcii existenčné problémy. Do centra mesta sa dostali socialistické budovy, okrem iného im stála v ceste synagóga, ktorú zrútili. Nebyť roku 1989, možno by sa uskutočnili plány veľkej prestavby historického stredu na komunistický spôsob, ktorá by Martin pripravila o veľkú časť pamiatok.

Súčasný Martin ponúka turistom viacero múzeí v historických budovách v centre, okrem toho sa na kraji mesta v časti Jahodnícke háje nachádza skanzen. Areál je rozdelený na časti podľa regiónov – Kysuce, Orava a Turiec. Dá sa v ňom nájsť aj drevený kostolík či pôvodný plávajúci mlyn z Váhu pri Kolárove. Známou pamiatkou Martina je Národný cintorín, kam postupne premiestňovali hroby najvýznamnejších slovenských umelcov, vedcov či spisovateľov, aj tých, čo v Martine nežili. Na pomníkoch sa dajú nájsť mená ako Janko Jesenský, Martin Benka, Martin Kukučín či postavy 19. storočia – Karol Kuzmány, Janko Francisci alebo Janko Kráľ. Na priľahlom mestskom cintoríne sú zas aspoň symbolicky poukladané náhrobky zo zlikvidovaného židovského cintorína. Okrem nich sa tam nachádza aj niekoľko hrobov židovských občanov.

K Martinu patrí aj kedysi samostatná obec Záturčie s renesančným kaštieľom. Takmer zrastené s Martinom sú Vrútky, ktoré však niekoľkým pokusom o spojenie so svojou väčšou dvojičkou odolali.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Martine


Zaujímavé články o Martine


Fotogaléria

Novšie fotky sú z roku 2017, staršie z 2008. Popisy k fotkám sú drvivou väčšinou podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR.