Kúpeľný dom Bratislava. 19. storočie. Kúpeľný areál.
  • Stredoveký kostol a renesančný kaštieľ v časti Hájniky,
  • kúpeľná časť s kúpeľnými domami z 19. a prvej polovice 20. storočia.

Kúpeľné mestečko Sliač pozostáva z troch častí. Okrem areálu so starými kúpeľnými domami ho tvoria aj dve kedysi samostatné obce – Hájniky a Rybáre. V Hájnikoch stojí pôvodne stredoveký kostol so zvonicou a renesančný kaštieľ, kde pôsobil básnik Andrej Sládkovič.

Podobne ako v mnohých iných slovenských kúpeľoch, aj pramene v Sliači boli známe ešte v stredoveku. Infraštruktúra s kúpeľnými domami sa objavila až v 19. storočí. Vtedy vyrástli kúpeľné domy Buda, Pešť a Pannonia, v súčasnosti Bratislava, Detva a Poľana. Ďalšie ubytovacie zariadenie pre hostí, hotel Palace, pribudlo za prvej republiky. Okrem toho sa v tomto období výrazne zmodernizoval a prestaval bývalý hotel Hungaria (v súčasnosti Slovensko).

Celý kúpeľný areál s hotelmi i prameňmi stojí v parku, ktorý má pôvod tiež v 19. storočí. Z tohto pohľadu je Sliač zrejme najzelenším slovenským kúpeľným mestom. Súčasťou kúpeľov je aj kaplnka svätej Hildegardy, takisto postavená v 19. storočí. Vystavali ju aj preto, že do kostola v Hájnikoch je to z kúpeľov niekoľko kilometrov. Niektoré staré kúpeľné domy už neexistujú, za bývalého režimu naopak pribudli socialistické stavby.

Hájniky, Rybáre a kúpele spolu splynuli v roku 1960, neskôr sa Sliač dočkal aj povýšenia na mesto. Obe pôvodné obce však majú napriek niekoľkým panelákom stále silne vidiecky vzhľad.

Malý kostol svätého Mikuláša v Hájnikoch postavili ešte v stredoveku, neskôr ho museli prestavať po tureckom vpáde. Zvonica vedľa kostola je novšia, pochádza zo 17. storočia. Neďaleko kostola stojí neveľký renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Nedá sa k nemu príliš priblížiť, keďže je obklopený plotmi a záhradami. V Rybároch pri železničnej stanici sa ešte zachoval ďalší bývalý niekoľkoposchodový hotel.

Fotky sú väčšinou z roku 2008, menšia časť z 2020.