Jednou z mála pamiatkovo chránených budov v Šuranoch je obilné silo z prvej republiky. Na obrázku je vľavo a trochu splýva s novším silom za ním. Mlyn patril k cukrovaru, ktorý sa považoval za najväčší v strednej Európe.
  • Tunajší cukrovar založený v 19. storočí sa považoval za najväčší v strednej Európe, dnes jeho budovy chátrajú,
  • v centre sa zachoval kostol a synagóga, ktorá slúži na výstavy a koncerty,
  • časť Nitriansky Hrádok je známa nálezom sošky venuše z mladšej doby kamennej.

Mesto bolo známe v 19. storočí najmä vďaka cukrovaru, ktorý sa považoval za najväčší v strednej Európe. V centre sú väčšinou prízemné domy, nad ktorými vyniká veľký kostol a synagóga. V časti Nitriansky Hrádok našli sošku venuše spred roku 3500 pred naším letopočtom. Napriek tomu, že Šurany ležia na juhu Slovenska, žijú tu takmer samí Slováci.

Šuriansky cukrovar založili v roku 1854 židovskí obchodníci von Leopold von Lippmann a Maximilian Gerson a pražský cukrovarník Bedřich Frey. Rozmach zažil za nasledujúceho (tiež židovského) majiteľa Sándora Hatvanya-Deutscha, jedného z najbohatších ľudí v Uhorsku.

V druhej polovici 19. storočia zamestnával viac ako tisícku ľudí, takých podnikov bolo vtedy na území dnešného Slovenska len zopár. Mal aj svoju vlastnú úzkokoľajnú železnicu na zvážanie repy dlhú viac než 100 kilometrov. Rozsiahly komplex s pôvodnými budovami z 19. i prvej polovice 20. storočia sa nachádza neďaleko centra mesta. Pamiatkovo chránená však nie je okrem sila ani jedna časť cukrovaru, čo zvyšuje hrozbu, že v budúcnosti niekto budovy zbúra.

Napriek tomu, že v Šuranoch fungoval taký veľký priemyselný podnik, stred mesta pôsobí so svojimi prízemnými domami skôr vidiecky. Poschodových domov alebo zdobených fasád, akú má napríklad bývalé potravné družstvo (dnes tržnica), sa nájde pomenej. Kostol svojou veľkosťou s pôvodnými domčekmi kontrastuje. Jeho dve veže sú pôvodne barokové, zvyšok postavili nanovo v 40. rokoch 20. storočia.

Oproti kostolu stojí budova, kde začalo fungovať v decembri 1938 gymnázium. V tom čase už boli Šurany pripojené k horthyovskému Maďarsku, šurianske gymnázium však bolo spolu s košickým jediné na obsadených územiach, kde sa malo učiť po slovensky. Budova je z prvej republiky, slúžila ako meštianska škola a na jej mieste predtým stál Berchtoldov kaštieľ. Pripojenie k Maďarsku vyvolávalo protesty, 25. decembra 1938 zastrelili pri nepokojoch pred kostolom žandári 18-ročné dievča.

Mesto malo aj svoju staršiu históriu. Ako vlastníci šurianskeho hradu sa vystriedali významné rody ako Országhovci, Forgáchovci či Ilesházyovci. Poškodený bol počas posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákociho začiatkom 18. storočia a v roku 1725 ho z veľkej časti zbúrali podobne ako dal kráľ Karol III. zbúrať pevnosť v Nových Zámkoch.

Dnes sa z hradu nezachovalo nič. Naopak, židovskú komunitu stále pripomína synagóga na Malej ulici, do ktorej mesto nainštalovalo múzeum. Oproti nej stála ešte počas mojej návštevy v roku 2008 bývalá židovská škola. Už je však zbúraná.

Asi najznámejšou časťou Šurian je pričlenená obec Nitriansky Hrádok. Vďačí za to nálezu sošky Veľkej Matky, ktorej podobizeň sa objavila aj na slovenských dvojkorunáčkach. Zväčšenú sochu si v Nitrianskom Hrádku nainštalovali i na námestie. Samotné nálezisko zvané aj Zámeček sa dá nájsť pri rieke Nitra. Okrem informačných tabúľ jeho polohu prezrádzajú terénne nerovnosti.


Čo sa dá vidieť v Šuranoch


Zaujímavé články o Šuranoch


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2022.