Mestský úrad. 19.-20. storočie. Banícke námestie.
  • V stredoveku bola slobodným kráľovským mestom, v 14. storočí sa ťažila meď, neskôr železo.
  • V prvej polovici 19. storočia mala Gelnica viac obyvateľov než dnes.
  • Medzi pamiatky patrí stará a nová radnica, dva historické kostoly, meštianske a banícke domy.
  • Nad mestom sa nachádzajú zvyšky hradu, v časti Turzov zas historické kúpeľné domy.

Dnes už je Gelnica trochu zabudnutým okresným mestom, ale v histórii patrila k najstarším a najvýznamnejším na Spiši. Dva historické kostoly, meštianske a banícke domy dodnes pripomínajú zašlú slávu tunajších medených a železnorudných baní. Priamo nad mestom asi päť minút od centra zostalo i niekoľko múrov a zvyšok veže niekdajšieho Gelnického hradu.

Gelnica mala v stredoveku výsady slobodného kráľovského mesta, čo znamenalo najvyšší možný stupeň samosprávy. Postupom času tento štatút strácala, keďže sa dostala do zálohu rodiny Zápoľských, neskôr ju držali Thurzovci či Csákyovci. Obyvatelia boli väčšinou Nemci, podobne ako do mnohých iných miest sem prichádzali aj na pozvanie kráľa Bela IV. po vpáde Mongolov.

Najväčší rozmach dosiahlo baníctvo v 15. storočí, vtedy bola dominantná najmä meď, ktorá sa vyvážala do mnohých krajín Európy. Potom sa ťažba pre technické a finančné ťažkosti s rastúcou potrebou odvodňovať čoraz hlbšie bane dostala do krízy. V 16. storočí sa banská činnosť v okolí mesta rozbiehala nanovo najmä v súvislosti so spracovaním železa, v 19. a 20. však začala znovu upadať, tentoraz už zrejme nenávratne.

Prejavovalo sa to i na počte obyvateľov. Ešte začiatkom 19. storočia mala Gelnica 8000 obyvateľov, v roku 1880 to bolo 4300, na prelome storočí tento počet klesol na 4000 a za prvej republiky v roku 1930 padol na 3900. Aj vtedy ešte prevažovali Nemci. Dnes mesto počíta necelých 6000 ľudí.

Najhonosnejšie domy sa dajú nájsť na Baníckom námestí. Patrí medzi ne predovšetkým stará radnica s vežou, ale aj niekoľko ďalších domov a nemocnica (neskôr hotel Runa) z 18. storočia. S východnou časťou mesta toto námestie spája Hlavná ulica, ktorá vedie na hlavnú železničnú stanicu. Aj na nej sa dajú nájsť historické domy. Väčšina z nich je prízemná, nájde sa však aj niekoľko jednoposchodových.

Barokovo prestavaný katolícky kostol vo vyššie položenej časti mesta pochádza zo 14. storočia, chrám evanjelikov postavili podobne ako mnohé iné protestantské kostoly po Tolerančnom patente cisára Jozefa II. koncom 18. storočia. Kostol gelnických evanjelikov dodnes zostal bez veže a udržal si tak typický tolerančný vzhľad, keďže povolenie stavať si veže dostali protestanti až neskôr. Stojí na Lutherovom námestí, ktorého vzhľad dotvárajú ďalšie historické budovy.

Z hradu nad námestím prežili len nepatrné zvyšky. Gelnickí mešťania si z múrov svojho hradu postavili začiatkom 19. storočia radnicu a ďalší klinec do rakvy mu vtĺkli v roku 1839, keď dalo mesto zbúrať poškodené časti hradu po tom, čo sa murivo zosypalo na stolárskeho učňa. Kopec však poskytuje široký výhľad nad mesto. V gelnickej časti Turzov zriadil rod Thurzovcov kúpele, dodnes sa tam zachoval secesný kúpeľný dom.


Čo sa dá navštíviť v Gelnici


Zaujímavé články o Gelnici


Fotogaléria

Fotky sú z roka 2010.