• Od 16. do začiatku 19. storočia bola sídlom arcibiskupstva pre veľkú časť Uhorska a fungovala tu univerzita,
  • zo stredoveku má najstaršiu zachovanú listinu s udelením mestských práv,
  • centrum s hradbami, barokovými kostolmi, kláštormi a meštianskymi domami,
  • dve synagógy, historický cukrovar, mlyn, sladovňa a vodojem z 19. a 20. storočia,
  • v 20. storočí bola Trnava tretie najväčšie mesto na Slovensku.

Trnava sa zaraďuje medzi najviac historické slovenské mestá. Od 40. rokov 16. storočia do 20. rokov 19. storočia bola sídlom arcibiskupstva pre veľkú časť Uhorska. Fungovala tu významná univerzita. Centrum tvorí niekoľko námestí a sieť ulíc obohnaných hradbami. Nad nimi sa týčia veže a vežičky kostolov, ktoré sú väčšinou v barokovom slohu. Renesančné, barokové, ale aj novšie meštianske domy so zdobenými priečeliami sa dajú počítať minimálne na niekoľko desiatok. Medzi najkrajšie patrí radnica na kraji Trojičného námestia, mestská veža či budovy niekdajšej univerzity. V historickom strede mesta však zanechal niekoľko stôp socializmus.

V stredoveku patrila Trnava medzi slobodné kráľovské mestá, takže mala najväčší stupeň samosprávy. Listina uhorského kráľa Bela IV., ktorou v roku 1238 Trnave udelil výsady, je vôbec najstaršia spomedzi všetkých miest na Slovensku. Kláštor klarisiek, dnes Západoslovenské múzeum, vznikol ešte v 13. storočí, stredoveké základy má aj niekoľko meštianskych domov a v 14. storočí postavili aj zrejme najznámejší trnavský kostol svätého Mikuláša, ktorý neskôr pozmenili barokové úpravy. Stredoveký pôvod majú aj hradby, tie kvôli tureckému nebezpečenstvu modernizovali v 16. storočí. Mesto bohatlo vďaka obchodu a remeslám, v správe dominovali Nemci, súperili s nimi Slováci a od čias tureckých vojen k nim pribudli aj Maďari.

Najslávnejšie časy si mesto prežilo v 16. až 18. storočí. Keď Turci po porážke uhorských vojsk pri Moháči obsadili Ostrihom (1543), sídlo uhorského arcibiskupa evakuovali práve do Trnavy. Tá sa tak stala novým náboženským centrom veľkej časti vtedajšej neobsadenej časti Uhorska (do veľkej miery obmedzenej na dnešné územie Slovenska), ale aj protireformácie. V 17. storočí založil arcibiskup Péter Pázmány v Trnave univerzitu. Najprv mala len filozofickú a teologickú fakultu, neskôr aj právnickú a nakoniec i lekársku. Budovy fakúlt, seminárov a konviktov (inak povedané cirkevných internátov) nájdeme na Univerzitnom námestí a Hollého ulici, časť z nich bol pôvodne dominikánsky kláštor. Neďaleko nich pristavili za komunizmu moderné budovy dnešnej Trnavskej univerzity.

Drvivá väčšina kostolov v Trnave je dodnes katolícka – či už ide okrem najznámejšieho kostola sv. Mikuláša o kostol františkánsky, trinitársky, univerzitný, uršulínsky, svätej Heleny alebo pavlínsky, hoci posledne menovaný patril v minulosti kalvínom. Všetky tieto kostoly sú barokové alebo barokovo prestavané – okrem svätej Heleny, ktorá si uchovala ešte výraz gotického slohu. Evanjelici majú svoj kostol na úplnom okraji centra a postavili si ho za prvej republiky.

Centrálne Trojičné námestie Trnavčania v minulosti volali aj Forum – akoby tušili, že ich mesto budú volať aj Malý Rím. Jeho dominantnou je mestská veža zo 16. storočia, odkiaľ sa pozorovalo, či neprichádza turecký alebo iný nepriateľ. Upúta aj budova divadla z roku 1831, jedného z prvých na Slovensku. Po páde komunizmu sa na námestie mohol vrátiť historický trojičný stĺp s viacerými sochami. Čo sa však už obnoviť nedalo, bol zbúraný meštiansky dom, v ktorom sa rád zdržiaval uhorský kráľ Ľudovít I. (v Uhorsku vládol v rokoch 1342-1382), na miesto neho stoja na námestí socialistické budovy.

Radnica postavená koncom 18. storočia zlúčením starších meštianskych domov už stojí na začiatku priľahlej Hlavnej ulice, za povšimnutie na tejto ulici stojí aj budova špitálu z 19. storočia či súdu z roku 1905. Druhý smer z Trojičného námestia vedie Štefánikovou ulicou okolo trinitárskeho kostola, západným smerom sa dá vyraziť k františkánskemu kostolu. Na východ z námestia pokračuje Hviezdoslavova ulica okolo kláštora uršulíniek, univerzitných budov až ku kostolu sv. Mikuláša. Na rovnomennom námestí sa dá vidieť arcibiskupský palác a renesančná budova semináru arcibiskupa Imricha Oláha zo 16. storočia.

V centre za hradbami stoja ešte pamiatky na trnavskú židovskú obec – dve synagógy z konca 19. storočia. Do prvej umiestnili galériu, druhú si zrekonštruovala súkromná firma.

Na druhej strane hradieb mimo centra sa dá pozorovať pomerne silný kontrast. Na mnohých miestach sa len pár metrov od tichých uličiek začínajú rušné dopravné tepny a socialistické sídliská. Na juh od centra sa zachovalo viacero pôvodných budov z prelomu 19. a 20. storočia alebo z prvej republiky – napríklad mestské kúpele či okresná nemocenská poisťovňa z 30. rokov. Na sever od hradieb prežili budovy cukrovaru z 19. a 20. storočia. Na sklonku Rakúsko-Uhorska, v čase keď patril podnikateľskej rodine Stummerovcov, patril tento podnik k najväčším v strednej Európe.

V 19. a 20. storočí už Trnava nemala až tak silné postavenie ako predtým. Univerzitu presťahovali za Márie Terézie (1740-80) do Budína a arcibiskupstvo sa vrátilo do Ostrihomu v roku 1820. Na druhej strane bola Trnava spolu s Bratislavou prvými mestami na Slovensku, ktoré spojila železnica (1846). Okrem spomínaného cukrovaru na prelome storočí v Trnave fungovalo aj viacero ďalších podnikov – cukrovinkáreň Figaro, Coburgove železiarske závody a niekoľko menších, napríklad zvonolejáreň.

Trnava patrila za Uhorska do prvej desiatky slovenských miest podľa počtu obyvateľov a po období prvej republiky sa prepracovala na tretie miesto za Bratislavu a Košice. V roku 1930 tam žilo takmer 24-tisíc ľudí.

Za socializmu sa Trnava ďalej spriemyselňovala a rozrastala panelákovými sídliskami, počtom obyvateľov sa však prepadla za Nitru, Prešov, Banskú Bystricu a Žilinu.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Trnave


Zaujímavé články o Trnave


Fotogaléria

Drvivá väčšina fotiek je z roku 2011, pár starších z roku 2007 a pár novších z 2016. Popisy k fotkám sú väčšinou podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR a mestského zoznamu pamätihodností.