Socha Ľudovíta Štúra z roku 1938 odhalená v roku 1945, okolo ktorej prechádza množstvo áut. Napravo Schnellovský dom, kde Štúr býval.

  • Bývalé kráľovské mesto s hradbami a bránou, jedno z trojice historických vinohradníckych miest pri Bratislave,
  • za prvej republiky bola okresným mestom,
  • meštianske a vinohradnícke domy, katolícky kostol a dva evanjelické z 19. storočia,
  • kaštieľ a budova bývalej manufaktúry na majoliku,
  • vilky v časti Harmónia.

Pomník Ľudovíta Štúra má svojou architektúrou pôsobiť ako dominanta stredu námestia, v záplave áut a zle riešenej organizácie dopravy však pôsobí skôr komicky ako dôstojne. Toto nie je moja veta. Zhruba takto opisoval jednu z fotografií súsošia pamiatkový úrad v dokumente o pamiatkovej zóne v Modre.

Ak máte radi čísla, po ceste označenej číslom 502 na tomto úseku prechádza podľa sčítania z roku 2022 viac než 13-tisíc áut denne. Záplava áut nerobí dobre vodičom, chodcom ani samotnému Štúrovi, dobrovoľníkom či jeho spoločníkom Hurbanovi, Hodžovi a Franciscimu. Aj oni sú súčasťou súsošia od Frica Motošku odhaleného v októbri 1945.

Nech už si pri Štúrovej zdvihnutej pravici pomyslíte čokoľvek, na odhalení pomníka pred plným námestím vystúpil evanjelický biskup Samuel Osuský a dvaja komunisti – povereník školstva SNR a básnik Laco Novomeský a minister školstva Zdeněk Nejedlý. Prvý z nich ešte nevedel, že sa sám stane obeťou politických procesov. Druhý, o ktorom bol nakrútený dokumentárny film Rudý dědek, funkcionárčil až do smrti.

Na archívnych fotografiách TASR vidieť muža v klobúku. Sedí pri Novomeskom a počas Nejedlého prejavu špúli ústa. Keď rečnil Novomeský, už si len číta noviny. Pred celou scénou viala americká, československá, britská a sovietska vlajka. Rok 1948 ešte neprišiel.

Modra je aj o inom ako o Štúrovi alebo majolike, aj keď školské exkurzie, ktoré v múzeu uvidia aj úlomok Štúrovej stehennej kosti, by vám možno povedali niečo iné. Popri už zmienenej ceste 502 uvidíte veľkú časť modranských pamiatok. Napríklad kostol svätého Štefana, ktorého by ste sa mohli počas čakania v zápche aj dotknúť. Stačí stiahnuť okienko na správnom mieste.

Dukelská ulica s kostolom sv. Štefana Kráľa.

Zbadáte tam Schnellovský dom, kde žil Štúr a ktorý má také zvláštne proporcie, že na fotkách vyzerá čudne a na mojich ešte čudnejšie. Emreszovský dom, kde Štúr zomrel. Kaštieľ, ktorý kúpil v roku 1912 Arthur Polzer, radca a spoločník panovníka Karola I. (1916 – 1918). Rakúsky cisár a uhorský kráľ Polzerovi ponúkal funkciu premiéra, no ten odmietol. Pôvodne budova slúžila ako mlyn a tam, kde dnes môžete vidieť bezhlavú sochu Piety, sa nachádzalo mlynské koleso.

Autá sa valia aj okolo Hornej brány, jedinej, ktorá sa zachovala z pôvodne troch brán mestského opevnenia. Štúrovu a Hornú ulicu tvoria tiež desiatky vinohradníckych a meštianskych domov s veľkými bránami.

Ďalšie modranské pamiatky nájdete pri menej rušnej ceste z Budmeríc. Medzi nimi napríklad kostol Jána Krstiteľa na cintoríne, najstarší v Modre. Dva evanjelické kostoly, jeden pôvodne nemecký a druhý slovenský. Bývalé evanjelické gymnázium, na ktorom chcel Štúr budovať slovenský Weimar. Alebo nenápadný prízemný dom, kde sa narodil maďarský vedec Vilmos Westsik, ktorý sa úspešne zaoberal zúrodňovaním piesočnej pôdy.

Ešte vládzete? Môžete sa pozrieť na kalváriu nad mestom, ktorá nedávno pribudla medzi národné kultúrne pamiatky, alebo do Harmónie, vilovej osady, ktorú si Modrania založili v 19. storočí. Ak sa vám ďaleko od centra nechce, prechádzka po Súkenníckej ulici s budovou majoliky a synagógou (obe sú značne prestavané), alebo po Moyzesovej s vinohradníckymi domami, vám zaberie minimum času.

Obe ulice sa nachádzajú vo vnútri bývalých mestských hradieb, ktoré si Modra ako nové kráľovské mesto musela postaviť v prvej polovici 17. storočia. Ich súčasťou je aj spomínaná Horná brána a okrúhla bašta, v ktorej Slovenské národné múzeum vystavuje modranskú keramiku reprezentovanú najmä Ignácom Bizmayerom.

Nádvorie kaštieľa v Modre

Trocha histórie: Prvá písomná zmienka o Modre pochádza z roku 1256. Vtedy nebola žiadnym veľkým mestom. Spomínala sa ako villa, teda osada. Tento rok nie je dátumom vzniku Modry. Napríklad lokalita Zámčisko nad mestom slúžila ako útočisko ešte za Veľkej Moravy.

V roku 1361 sa Modra vďaka privilégiám kráľa Ľudovíta I. (1342 – 1382) stala kráľovským mestečkom a bola vyňatá spod právomocí bratislavského župana. Modrania si smeli voliť napríklad svojho richtára. V roku 1388 však kráľ Žigmund Luxemburský (1387 – 1437) daroval Modru Stiborovi zo Stiboríc, oligarchovi a svojmu spojencovi. Po smrti jeho syna a v poslednom roku Žigmundovej vlády zas mesto získali Orságovci.

Už stredoveký život Modry bol spojený s vinohradníctvom a s nemeckým obyvateľstvom, ktoré do Uhorska prišlo po mongolskom vpáde. Modrania platili časť daní v sudoch vína a získali aj daňové úľavy pri obnove či výsadbe viníc. V roku 1435 mali takmer všetci vinohradníci nemecké mená, píše Daniela Dvořáková v Lexikone stredovekých miest.

Centrum tejto stredovekej Modry sa nachádzalo trochu inde než dnes. Najstarší kostol sv. Jána Krstiteľa stojí na cintoríne, kde je dnes pochovaný aj Ľudovít Štúr. Keď si mešťania postavili v 17. storočí hradby, toto miesto sa ocitlo mimo nich. Vo vnútri hradieb, naopak, stála kaplnka sv. Barbory na mieste dnešného farského kostola svätého Štefana Kráľa. Pri nej postavili v 17. storočí mestskú vežu, ktorú v 19. storočí zabudovali do nového kostola.

V 16. a 17. storočí sa v Modre objavili prvé cechy, po súkenníkoch a hrnčiaroch sú dodnes pomenované ulice. Malokarpatské vinohradníctvo, paradoxne, profitovalo z tureckých vojen, keďže Osmania zabratím veľkej časti Uhorska odstránili mnohých konkurentov. V pezinskom múzeu môžete dodnes vidieť sud s vyobrazením modranskej Hornej brány, ktorého objem predstavuje 4160 litrov.

Predstavte si, že do vane 40-krát nalejete vodu, aby jej bolo akurát na kúpanie. Asi toľko to je.

Menilo sa zloženie obyvateľstva, prichádzali Slováci aj Chorváti. Podľa dokumentu o pamiatkovej zóne v meste sa viacerí z nich stali zámožnými a vyrovnali sa pôvodným mešťanom spoločensky aj ekonomicky. Modra dostávala v 16. storočí od habsburských panovníkov nové výsady. Vrcholom bolo privilégium Rudolfa II. (1572 – 1608) z roku 1607, vďaka ktorému sa Modra stala slobodným kráľovským mestom.

Bašta opevnenia

Modru neobišla ani reformácia, evanjelikom spočiatku patrili oba kostoly. Od prvej polovice 18. storočia do sklonku prvej republiky bolo mesto sídlom šiestich evanjelických superintendentov. Aj neskôr v čase rekatolizácie mali modranskí evanjelici drevené artikulárne kostoly, jeden nemecký a jeden slovenský. Súčasné murované kostoly pochádzajú až z 19. storočia.

To už je obdobie, keď Modru začínajú ekonomicky predbiehať iné mestá. Pamiatkový úrad píše, že vedenie mesta nemalo záujem o železnicu. Tá v prvej polovici 19. storočia spojila Bratislavu so Svätým Jurom, Pezinkom, Trnavou a Sereďou, Modru však obišla. Otázne je, do akej miery bola neochota predstaviteľov mesta hlavným dôvodom. Mohol ním byť aj terén, ako to bolo v prípade Levoče.

Novinár Peter Getting dodáva, že neskôr mesto svoj postoj oľutovalo, vymeralo si trať a z vlastných prostriedkov nakúpilo železničné podvaly. Bolo však už neskoro. Podľa pamiatkarov sa z hospodársky a kultúrne vyspelého mesta postupne stalo provinčné poľnohospodárske mestečko s vinohradníckym zameraním.

Malo aspoň iné prednosti. Keď Štúr žil v Modre, snažil sa z nej podľa Slovenského národného múzea urobiť čosi ako slovenský Weimar. Nadväzoval na tamojší kultúrny život, na ktorom sa podieľal jeho brat Karol a spisovateľ Ján Kalinčiak, ktorí sa vystriedali vo funkcii rektora modranského evanjelického gymnázia. V Štúrových predstavách malo byť novým duchovným a kultúrnym centrom.

Nebol teda len v depresii z neúspechu revolúcie v rokoch 1848 až 1849, hoci sa v jednej zo svojich básní z roku 1853 pýtal, či do smutných dní žitia mojho padne ešte slnka blesk. Dodával však, že aj tak musí vytrvať.

Štúr sa do Modry nasťahoval v roku 1851 po smrti svojho brata Karola, modranského evanjelického farára. Pomáhal vychovávať jeho synov a brával ich na poľovačky, kde mu nadháňali zajace. Aj na tú, ktorá sa skončila Štúrovou smrťou. Mohol si vybrať aj iné smerovanie. V roku 1849 mu podľa múzea ponúkali funkciu krajinského sudcu, čo odmietol.

V Modre Štúr nebol uväznený, v roku 1854 napríklad vycestoval za srbským kniežaťom Michalom Obrenovićom a na odhalenie pamätníka Jána Hollého. Podľa historikov, vrátane autora Štúrovho životopisu Józsefa Demmela, nič nenasvedčuje tomu, že by Štúrova smrť v roku 1856 bola niečím iným ako nehodou.

Štúrov pohreb v Modre bol veľkolepý, pochovali ho na čestné miesto vedľa jeho brata. Na mieste však dlho rástol len ružový krík, až v roku 1872 po zbierke Matice slovenskej a súhlase slovenskej a nemeckej evanjelickej cirkvi postavili náhrobok objednaný v bratislavskej kamenárskej dielni Feiglerovcov.

Kaplnka Panny Márie Snežnej z 18. storočia na Dolnej ulici.

Modru neobišla len železnica, ale aj väčší priemysel. Vinohradníctvo zasiahla koncom 19. storočia epidémia fyloxéry. Podľa Malokarpatského múzea v Pezinku bolo najviac zasiahnuté práve okolie Modry, kde zničila 40 percent vinohradov. Škodcu sa podarilo zastaviť až štepením európskych odrôd do amerického podpníka. 

Remeslá však mesto preslávili. Po zrušení cechov vznikla v Modre v roku 1883 Štátna džbankárska dielňa a učilište, ktoré nadväzovali na hrnčiarske tradície a habánsku keramiku. Podnik Slovenská ľudová majolika vznikol až v roku 1952. Pamiatkari píšu, že mestu prinášalo značné príjmy lesné hospodárstvo. 

Dve z troch mestských brán padli pri výstavbe a rozširovaní ciest, meštianske domy na námestí sa upravovali. V roku 1877 postavili učiteľský ústav na dnešnej Sokolskej ulici, v roku 1900 zas dievčenskú školu Claudianum s opatrovňou na Dolnej ulici. Pred koncom 19. storočia založili Modrania vilovú osadu Harmónia a ešte pred prvou svetovou vojnou vznikol podľa projektu Dušana Jurkoviča nový sirotinec, na ktorý zbieral peniaze evanjelický kňaz Samuel Zoch.

Počas druhej svetovej vojny v ňom ukrývali židovské deti.

Samuel Zoch bol zároveň autorom návrhu Martinskej deklarácie, ktorou sa Slovenská národná rada 30. októbra 1918 prihlásila k vzniku Československa. Krátko pôsobil aj ako bratislavský župan a Modra sa v roku 1923 stala okresným mestom. V kaštieli už od roku 1921 nežil rytier Polcer, ale nasťahovala sa tam vinohradnícka škola. Klub slovenských turistov v 30. rokoch otvoril Zochovu chatu.

Za komunizmu už Modra okresným mestom nebola. Možno aj vďaka tomu sa jej historické centrum zachovalo pomerne dobre. Pomerne znamená, že na mieste bývalého Pezinského predmestia vznikli socialistické novostavby. Modra prišla aj o bývalé kasíno, o ktoré sa zaslúžili medzi inými Karol Štúr a Ján Kalinčiak.

Keď som sa v lete 2026 vybral do modranských múzeí, bolo poriadne horúco. Múzeum Ľudovíta Štúra sa rekonštruovalo a bolo presťahované do menších priestorov. Návštevníkom však ponúkalo hru na zrušenie ypsilonu. Do slovenčiny sa dostalo hodžovsko-hattalovskou reformou, s ktorou súhlasil aj Štúr.

Výstava v múzeu keramickej plastiky v bašte

V bývalej bašte ticho čakali keramické figúrky prevažne modranských umelcov, najmä Ignáca Bizmayera. Pri otvore v tvare kľúča čítala keramická matka v šatke svojim deťom z knihy. Väčšina postáv v bašte pochádzala z dedinského alebo vinohradníckeho prostredia.

Výstava fotografií v kaštieli, ktorý zrekonštruovala bratislavská župa, tvorila s touto minulosťou kontrast. Na fotografiách ocenených v krajskom kole amatérskej tvorby AMFO preskakoval muž v Indii z vlaku na vlak (Jozef Macák, Sloboda v pohybe), mačka strážila strechy (Danica Púry, Strážkyňa striech) alebo účinkovala v tieňovej kompozícii (Vierka Šebenová Jerigová, Mačacie etudy). Medveď v zoologickej záhrade Zoltána Boršoša bol skrátka Vo vnútri.

V inom období som sa vybral aj na miesto vo vinohradoch, kde sa Štúr postrelil. Stojí tam pomníček pri strome. Pri prechádzke som počul streľbu, neviem z čoho. Bolo to však dosť symbolické.

Pramene: 

…Martin Štefánik, Ján Lukačka a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku.
…zoznam národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR
…dokumenty Pamiatkového úradu SR o pamiatkovej zóne v Modre
…Peter Morvay: Podcast: Ľudovít Štúr naozaj zomrel po nehode, Denník N, 2017
…Kristína Slezáková: Čo majú spoločné Zochova chata a župan? MY Pezinok, 2016.
…Monika Vatrálová: Dnes miesta hriechu, kedysi ostrovy demokracie. Politika vznikala aj v kasínach. Aktuality.sk, 2020.
…Žaneta Janečková: V podkroví sirotinca ukrývali dievčatá pred vojakmi. MY Pezinok, 2013.
…Výsledky celoštátneho sčítania dopravy v SR v roku 2022. Slovenská správa ciest.
…Alice Horáčková: Český a slovenský pohled na osmičkové roky, které přepsaly historii. Odbor mediální komunikace Kanceláře AV ČR, 2018.
…Rok 1945: Na námestí v Modre odhalili pamätník Ľudovíta Štúra. Vtedy.sk / TASR.
Peter Getting: Čertov stroj privezie neresť z veľkomiest, ohrozí slovenskosť a vezme ľuďom robotu. SME, 2020.
…Ľudovít Štúr: Spomienky. Zlatý fond SME.
…Tomáš Kowalski: „Tu leží náš Štúr!“ Slovenská cesta k modranskej „mohyle“ Ľudovíta Štúra (1856-1872). Historika, číslo 2, 2016.
…Slovenské národné múzeum, Múzeum Ľudovíta Štúra
…Malokarpatské múzeum v Pezinku
…visitmodra.sk

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Modre

Zaujímavé články o Modre

Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, Slovak Jewish Heritage a webov modranskepivnice.sk a visitmodra.sk.