Socha Ľudovíta Štúra z roku 1938 odhalená v roku 1945, okolo ktorej prechádza množstvo áut. Napravo Schnellovský dom, kde Štúr býval.

  • Bývalé kráľovské mesto s hradbami a bránou, jedno z trojice historických vinohradníckych miest pri Bratislave,
  • za prvej republiky bola okresným mestom,
  • meštianske a vinohradnícke domy, katolícky kostol a dva evanjelické z 19. storočia,
  • kaštieľ a budova bývalej manufaktúry na majoliku,
  • vilky v časti Harmónia.

Modra patrí k najviac historickým mestám v okolí Bratislavy. Podobne ako Pezinok a Svätý Jur bola v histórii slobodným kráľovským mestom, tešila sa teda najvyššej možnej samospráve. V porovnaní s Pezinkom sa za posledné storočie zmenila ešte menej. Časť historického jadra stále lemujú hradby a stred mesta je veľmi ucelený.

Mestské výsady dostala Modra začiatkom 17. storočia od habsburského cisára Rudolfa II., aj predtým však už mala niektoré privilégia a čiastočnú samosprávu. Veľká časť historických meštianskych domov pochádza práve zo 17. storočia. Stoja predovšetkým na Štúrovej, Dolnej a Hornej, ktoré spolu tvoria v podstate jednu uličnú os. Niekoľko starších domov sa nájde i na Duklianskej, Súkenníckej a Moyzesovej.

Na malom námestí na rozširujúcej sa Štúrovej ulici sa nedá prehliadnuť niekoľkometrová socha Ľudovíta Štúra z roku 1938, ktorú však smeli slávnostne odhaliť až po skončení vojny v októbri 1945. V meštianskom dome oproti zriadili Štúrovi múzeum. Keďže, ako je známe, Štúr v Modre v roku 1856 prišiel o život pri nehode na poľovačke, má na miestnom cintoríne aj svoj pomník.

Zo stredovekej Modry, keď ešte mesto patrilo Bratislavskému hradu alebo iným zemepánom, sa príliš veľa stavieb nezachovalo. Pamiatkou na toto obdobie je predovšetkým katolícky kostol na cintoríne. Pomerne starého dáta je aj radnica pri novšom katolíckom kostole na Štúrovej ulici, pochádza ešte zo 16. storočia. Hradby sa stavali na začiatku 17. storočia, Modrania si ich mohli vybudovať až po získaní štatútu kráľovského mesta. Vodiči prichádzajúci do mesta od severu majú dodnes možnosť vidieť jednu z pôvodných mestských brán – Hornú. Na opačnom konci mesta zas stojí kruhová bašta.

Silný ohlas mala v Modre reformácia. V meste fungovala evanjelická škola. Postupne sa zmenila na gymnázium a vyučovalo sa na ňom do druhej polovice 19. storočia. Aj jeho novšia budova sa dá dodnes nájsť na Dolnej ulici. Pred vydaním Tolerančného patentu Jozefa II. bola Modra jedným z mála miest na Slovensku, kde mohli mať evanjelici svoj kostol, takzvaný artikulárny. Dodnes existujúce evanjelické kostoly, slovenský i nemecký, sú už novšieho dáta – z 19. storočia. V rovnakom storočí získal dnešnú podobu aj veľký katolícky kostol na križovatke Štúrovej a Duklianskej.

Spomedzi významnejších budov treba spomenúť ešte kaštieľ na Hornej ulici hneď pri vstupe do Modry od severu. Okrem meštianskych domov je pre Modru charakteristický aj veľký počet prízemných vinohradníckych domov s veľkými bránami.

Neskoršie obdobia, ako napríklad 19. a 20. storočie, mali na vzhľad Modry menší vplyv. Do mesta sa nedostali významnejšie priemyselné podniky, Modra sa navyše nikdy nepripojila na železnicu. Obyvateľstvo sa živilo hlavne vinohradníctvom, to koncom 19. storočia podobne ako inde na Slovensku postihla ničivá nákaza fyloxérou. V Modre sa tradične vyrábala aj keramika, na Súkenníckej ulici dodnes ešte stojí budova manufaktúry na majoliku z 19. storočia. V jej tesnej blízkosti sa zachovala židovská synagóga, avšak dosť nekompromisne prestavaná.

Za prvej republiky sa stala Modra sídlom okresného úradu, pod ktorý patrilo aj dnešné okresné mesto Pezinok. Stalo sa to napriek tomu, že podobne ako dnes bola od Pezinka o niečo menšia, v roku 1930 mala približne 5700 obyvateľov. V jej prospech však v československom parlamente loboval národovec Samuel Zoch.

Ešte v 19. storočí si niekoľko obyvateľov Modry, ale aj iných miest, postavilo vilky v časti Harmónia.  Ďalšou podobnou oblasťou je Zochova chata (Piesok).

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Modre

Zaujímavé články o Modre

Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, Slovak Jewish Heritage a webov modranskepivnice.sk a visitmodra.sk.