Šášovský hrad. 13. storočie. Šášovské Podhradie.
  • Pôvodne vidiecke mesto Svätý Kríž nad Hronom s biskupským kaštieľom a kostolom,
  • mesto sa výrazne rozšírilo za socializmu po výstavbe hlinikárne, obec Horné Opatovce museli vysťahovať,
  • Šášovský hrad nad pričlenenou obcou Šášovské Podhradie.

Obyvatelia malého vidieckeho mesta Svätý Kríž nad Hronom pred druhou svetovou vojnou ešte netušili, že o pár desaťročí neskôr nezostane v ich rodnom meste rovnaký ani jeho názov. Väčšina súčasného Žiaru nad Hronom vznikla za komunizmu po výstavbe veľkej hlinikárne, aj keď pôvodná hlavná ulica s kostolom a biskupským kaštieľom dodnes existuje. Žiar sa za bývalého režimu zaradil medzi priemyselné okresné mestá, zaplatil však za to znečistením životného prostredia a vysťahovaním obce Horné Opatovce.

Väčšinu pamiatok pôvodného Svätého Kríža uvidí každý, kto z hlavného ťahu medzi Bratislavou a Zvolenom zabočí do mesta. Na pravej strane za riekou Hron stojí kaštieľ zo 17. storočia, kde sídlili ostrihomskí arcibiskupi a neskôr banskobystrickí biskupi. Jedným z nich bol aj Štefan Moyzes, ktorý má pri budove svoj pomník. Rozmernú dvojposchodovú stavbu s hranatými nárožnými vežami využíva miestna obchodná akadémia. Pred kaštieľom je starý park.

Banskobystrickí biskupi dali v Žiari postaviť začiatkom 19. storočia veľký kostol s dvomi vežami, ktorý sa nachádza na vyvýšenine oproti kaštieľu po ľavej strane cesty. Kostol je tradične zasvätený sv. Krížu, podľa ktorého získal zrejme Žiar aj svoje pôvodné meno. Pri kostole sa nedá nevšimnúť stará vodárenská veža, ktorá je prestavaná na planetárium.

Hlavnú Ulicu SNP lemuje viacero jednoduchých starších domov, prízemných i poschodových. Ani jeden z nich nie je honosnejší. Svätý Kríž nebol pred vojnou veľkým mestom a aj sídlo slúžnovského úradu sa odtiaľ za prvej republiky presťahovalo do historickej Kremnice. 

V jednom z domov mala kedysi svoju synagógu tunajšia židovská komunita. Budova, ktorá vyzerá ako obyčajný rodinný dom, však už podobne ako aj v neďalekej Žarnovici alebo Novej Bani ničím židovský chrám nepripomína. Stavbu využíva domov sociálnych služieb. 

Dobre nedopadol ani židovský cintorín na svahu východne od mesta, ktorý úplne zarástol nepreniknuteľným agátovým porastom a miestni obyvatelia ho údajne rozobrali na stavebný materiál. V čase mojej návštevy v júni 2008 sa mi podarilo nájsť v hustej vegetácii len jeden ulomený pomník

Najstaršia pamiatka Žiaru nad Hronom nie je priamo v meste, ale v pričlenenej obci Šášovské Podhradie. Šášovský hrad bol jedným z hradov nad údolím Hrona, jeho silueta sa dá dodnes dobre rozpoznať z hlavnej cesty alebo vlakovej trate. Na kopci sa zachovala ruina hradného paláca a časť veže.

Žiarska hlinikáreň začala pracovať v 50. rokoch po druhej svetovej vojne, najprv pod názvom Kovohuty Hron, neskôr ako Závod Slovenského národného povstania. Mesto sa postupne panelákovou výstavbou rozrástlo na súčasných zhruba 20-tisíc obyvateľov a rýchlo zmenilo aj názov na Žiar nad Hronom.

Podnik vypúšťal do ovzdušia mnoho škodlivín. Susednú obec Horné Opatovce s viac ako tisíckou obyvateľov znečistil natoľko, že ju vtedajšie úrady dali vysťahovať. Dodnes z nej stojí len opustený kostol.

Väčšina fotiek je z roku 2008.