Šášovský hrad. 13. storočie. Šášovské Podhradie.
  • Pôvodne vidiecke mesto Svätý Kríž nad Hronom s biskupským kaštieľom a kostolom,
  • mesto sa výrazne rozšírilo za socializmu po výstavbe hlinikárne, obec Horné Opatovce museli vysťahovať,
  • Šášovský hrad nad pričlenenou obcou Šášovské Podhradie.

Obyvatelia malého vidieckeho mesta Svätý Kríž nad Hronom pred druhou svetovou vojnou ešte netušili, že o pár desaťročí neskôr nezostane v ich rodnom meste rovnaký ani jeho názov. Väčšina súčasného Žiaru nad Hronom vznikla za komunizmu po výstavbe veľkej hlinikárne, aj keď pôvodná hlavná ulica s kostolom a biskupským kaštieľom dodnes existuje. Žiar sa za bývalého režimu zaradil medzi priemyselné okresné mestá, zaplatil však za to znečistením životného prostredia a vysťahovaním obce Horné Opatovce.

Väčšinu pamiatok pôvodného Svätého Kríža uvidí každý, kto z hlavného ťahu medzi Bratislavou a Zvolenom zabočí do mesta. Na pravej strane za riekou Hron stojí kaštieľ zo 17. storočia, ktorým patril ostrihomskému arcibiskupstvu a neskôr banskobystrickému biskupstvu. Žil tu aj biskup Štefan Moyzes, ktorý tu aj zomrel a má pri budove svoj pomník. Rozmernú dvojposchodovú stavbu s hranatými nárožnými vežami kúpilo mesto a zriadilo v nej múzeum. Pred kaštieľom je starý park.

Banskobystrickí biskupi dali v Žiari postaviť začiatkom 19. storočia veľký kostol s dvomi vežami, ktorý sa nachádza na vyvýšenine oproti kaštieľu po ľavej strane cesty. Kostol je tradične zasvätený sv. Krížu, podľa ktorého získal zrejme Žiar aj svoje pôvodné meno. Pri kostole sa nedá nevšimnúť stará vodárenská veža, ktorá je prestavaná na planetárium.

Hlavnú Ulicu SNP lemuje viacero jednoduchých starších domov, prízemných i poschodových. Nie sú honosné. Svätý Kríž bol pred vojnou dedinou a aj sídlo okresu sa odtiaľ za prvej republiky presťahovalo do historickej a v tom čase štvornásobne ľudnatejšej Kremnice.

V jednom z domov mala kedysi svoju synagógu tunajšia židovská komunita. Budova, ktorá vyzerá ako obyčajný rodinný dom, však už podobne ako aj v neďalekej Žarnovici alebo Novej Bani ničím židovský chrám nepripomína. Stavbu využíva domov sociálnych služieb. 

Židovský cintorín na svahu východne od mesta bol v čase mojej návštevy v roku 2008 takmer úplne zarastený nepreniknuteľným agátovým porastom. Našiel som vtedy len jeden odlomený pomník. Neskôr sa však o cintorín postarala skupina študentov a študentiek gymnázia.

Najstaršia pamiatka Žiaru nad Hronom nie je priamo v meste, ale v pričlenenej obci Šášovské Podhradie. Šášovský hrad bol jedným z hradov nad údolím Hrona, jeho silueta sa dá dodnes dobre rozpoznať z hlavnej cesty alebo vlakovej trate. Na kopci sa zachovala ruina hradného paláca a časť veže, hradobné múry či brány.

Hlinikáreň začala pracovať v 50. rokoch po druhej svetovej vojne, najprv pod názvom Kovohuty Hron, neskôr ako Závod Slovenského národného povstania a v modernej histórii pod názvom Slovalco. Mesto sa postupne panelákovou výstavbou rozrástlo na zhruba 20-tisíc obyvateľov a v roku 1955 zmenilo názov na Žiar nad Hronom.

Podnik však vypúšťal do ovzdušia mnoho škodlivín. Susednú obec Horné Opatovce s viac ako tisíckou obyvateľov znečistil natoľko, že ju vtedajšie úrady dali vysťahovať. Dodnes z nej stojí len opustený kostol.


Čo sa dá navštíviť v Žiari nad Hronom


Zaujímavé články o Žiari nad Hronom


Fotogaléria

Väčšina fotiek je z roku 2008.