Radnica. 18. storočie. Námestie republiky.
  • Historické železiarske mesto, ktorého vzhľad 20. storočie až tak nepoznačilo,
  • coburgovský kaštieľ,
  • meštianske domy, radnica a hostinec na námestí.

Malé mestečko Jelšava patri k zakonzervovaným historických mestám, ktoré moderná doba až tak nepoznačila. Námestie v centre mesta s veľkým coburgovským kaštieľom vyzerá veľmi podobne ako pred 200 rokmi. Len mohutný dvojvežový kostol a hostinec vedľa radnice ešte koncom 18. storočia nestáli. Po revolúcii Jelšavu postihla vysoká nezamestnanosť a podiel rómskeho obyvateľstva dosiahol 50 percent.

Podobne ako okresné mesto Revúca, aj Jelšava sa v stredoveku rozvíjala vďaka ťažbe a spracovaniu železnej rudy. Železo prilákalo na Gemer nemeckých kolonistov v 13. storočí. Koncom 19. storočia, keď železiarstvo na Slovensku výrazne upadlo, vyrástli v Jelšave podniky na spracovanie magnezitu. Jelšava patrila v histórii rôznym šľachtickým rodom, nad mestom stál v stredoveku hrad, z ktorého sa do dnešných čias nezachovalo takmer nič, len pár múrikov na trávnatom kopci nad mestom.

Centrálne Námestie republiky má tvar trojuholníka a zužuje sa smerom do kopca. Veľká časť budov pochádza z 18. storočia. Kaštieľ je starší, aj on však svoju dnešnú podobu získal pri prestavbe na prelome 18. a 19. storočia. Budova bola dosť schátraná, mesto ju však už začalo so združením Čierne diery rekonštruovať. S historickým vzhľadom šľachtického sídla kontrastuje sovietske delo a červená hviezda pred jeho bránou.

Veľký katolícky kostol na námestí postavili v polovici 19. storočia, väčšina ostatných významných budov vyrástla o storočie skôr. Platí to napríklad o radnici, ktorá sa dá ľahko rozpoznať podľa letopočtu 1781 na priečelí. Podobne ako kostol, z 19. storočia pochádza vedľajšia budova hostinca. Okrem toho námestie zdobí aj viacero ďalších poschodových i prízemných meštianskych domov, väčšinou sú už v dosť zlom stave. Dá sa to povedať napríklad aj o bývalej katolíckej škole z 18. storočia vedľa kaštieľa.

Nad okolité domy prečnieva aj veža evanjelického kostola z 18. storočia a za ním sa rozpadá rozmerná budova bývalej evanjelickej školy. Historický charakter má aj priľahlá hlavná dopravná tepna smerom do Revúcej, Štefánikova ulica. Námestie pokračuje do kopca ako Mníšanská ulica. Aj tam sa zachovali historické domy, väčšinou prízemné a malá modlitebňa baptistov.

Dobrý výhľad na historické centrum poskytuje mestský cintorín. Postavili ho totiž na odlesnenom svahu priamo nad námestím. Medzi starými pomníkmi sa nápadne vypína hrob lesného hospodára Ludwiga Greinera. Za klasickým cintorínom stojí opustený židovský cintorín. Z cintorína ho nie je vidieť, z hlavnej Muránskej ulice sa však nedá prehliadnuť. V porovnaní s revúckym židovským cintorínom je jelšavský dosť zachovalý.

Jelšava patrila k mestám s vojenskou minulosťou. V prvej polovici 20. storočia tu postavili kasárne. Mesto ich predalo ruskému investorovi, od ktorého si (márne) sľubovalo ekonomický rozvoj.

Fotky sú z roku 2007.