Synagóga od Lipóta Baumhorna, najväčšia na Slovensku.
  • Veľké množstvo secesných a eklektických domov z 19. a 20. storočia,
  • za prvej republiky patril medzi desať najväčších miest na Slovensku,
  • najväčšia synagóga na Slovensku (obklopená panelákmi, ale nakoniec zachránená),
  • kaštiele v pridružených obciach.

Medzi mestami na juhu Slovenska sa Lučenec zaraďuje medzi tie historickejšie. Bohato zdobené meštianske domy síce nemajú stredoveký pôvod, čo sa týka secesnej alebo eklektickej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia však Lučenec patrí k slovenskej špičke. Mesto je centrom novohradského regiónu, už z diaľky sa dá rozpoznať vďaka vysokej veži kalvínskeho kostola s typickým kohútom, ktorej konkurujú výškové mrakodrapy. Tunajšia židovská synagóga je najväčšia na Slovensku.

Lučenec bol v stredoveku jedným z mnohých zemepanských mestečiek. Patril viacerým šľachtickým rodom, najznámejší z nich boli zrejme Lošonciovci, ktorých meno dodnes nesie (po maďarsky sa nazýva Losonc). Podobne ako celý región sa v 16. storočí stal súčasťou Osmanskej ríše. V druhej polovici 19. storočia sa už prehupol medzi významnejšie mestá na Slovensku s rozvinutým priemyslom a obchodom. Za prvej republiky patril medzi desať najväčších miest na Slovensku, bol napríklad väčší než Zvolen alebo Žilina. Miestne obchody a trhy mali v tomto období dobrú povesť a vraj sa hovorilo, že v Lučenci sa dá zohnať i to, čo nie je v Prahe.

Na začiatku tohto rozvoja však stála tragédia. V roku 1849 zapálili mesto vojská ruského cára pri vojenských akciách proti kossuthovskej revolúcii v Uhorsku. Takmer celé mesto bolo treba postaviť odznova a aj preto sa v Lučenci dá len ťažko nájsť budova staršia ako 150 rokov. A ak existuje, takmer určite je výrazne prestavaná.

Stred mesta tvorí viacero ulíc s poschodovými budovami. Na centrálnom Kubínyiho námestí a s ním spojenej Kármánovej ulici sa nedá prehliadnuť kalvínsky kostol z polovice 19. storočia. Jeho veža meria viac ako 60 metrov. O niečo nižší je katolícky kostol, ktorý pochádza z 18. storočia. Podobný vek má aj fara a meštiansky dom, v ktorom sídli Novohradské múzeum. Na námestí sa dá všimnúť aj budova bývalej dievčenskej školy či niekdajšie banky. V jednej z nich je umiestnená knižnica.

Z námestia vidieť radnicu a jednu z najväčších starých budov v meste – redutu. Obe pochádzajú z polovice 19. storočia, keď sa mesto vzmáhalo po požiari. Na námestie nadväzujú všetkými smermi ďalšie ulice s poschodovými meštianskymi domami. Patrí medzi ne Masarykova, Vajanského a Kármánova. Na týchto uliciach a v ich okolí stoja viaceré historické budovy škôl a úradov – napríklad bývalé gymnázium na Kármánovej či súd na Herzovej. Evanjelický kostol, tiež z 19. storočia, stojí spolu s bývalým učiteľským ústavom na bočnej ulici Komenského.

Keďže Lučenec bol zemepanským mestečkom, nechýba tu niekoľko kaštieľov miestnej šľachty. Na Fiľakovskej ceste neďaleko námestia stojí malý schátraný kaštieľ rodiny Szilassyovcov z prvej polovice 19. storočia. Hneď pri vjazde do Lučenca z hlavnej cesty medzi Zvolenom a Košicami motoristov víta bývalý kaštieľ Prónayovcov v časti Opatová. Neďaleko neho sa v súkromnej záhrade rozpadá ďalší kaštieľ, z ktorého v čase mojej návštevy v roku 2007 už v podstate zostali len obvodové múry a aj tým veľmi akútne hrozil kolaps. Do tretice, kaštieľ na kopci predstavuje dominantu ďalšej časti Lučenca – Malej Vsi.

Neodmysliteľnou súčasťou Lučenca bola až do obdobia druhej svetovej vojny židovská komunita. Synagóga na okraji centra mesta pochádza z obdobia prvej republiky a projektoval ju známy architekt Lipót Baumhorn. Napriek tomu, že značne schátrala a hrozilo jej zbúranie, podarilo sa ju zachrániť a sprístupniť. Okrem toho sa v Lučenci dodnes zachovali dva židovské cintoríny. Väčší z nich na Vajanského ulici je vo vybraných dňoch otvorený aj pre verejnosť. V prípade, že je zatvorený, dá sa spoza mreží vidieť aspoň historická márnica.

Pomerne výrazne mesto poznačil socialistický režim. Historické pohľadnice dokumentujú desiatky zaujímavých budov, ktoré zbúrali, aby uvoľnili miesto panelákom a parkoviskám. Neprežili napríklad storočné budovy hotela, kina, ortodoxná synagóga z prvej republiky či zaujímavá budova so vstupnou bránou do kasární. Zmenilo sa aj zloženie priemyslu – za Uhorska živili Lučenčanov parný mlyn a továrne na smaltovaný riad, za socializmu to bolo ZŤS, nábytkárne Mier, Obkladačky či Ipeľské tehelne.

Lučenec bol a do veľkej miery aj zostal národnostne zmiešaným mestom. V porovnaní s neďalekým Fiľakovom majú na obyvateľstve mesta výrazne väčší podiel Slováci (80 percent), maďarská národnosť je zastúpená ôsmimi percentami.

Novšie fotky sú z roku 2007, staršie z 2019.