Bývalý župný dom, v súčasnosti radnica. 19. storočie. Hlavné námestie.
  • V stredoveku tunajší kláštor overoval listiny, v 19. storočí sa stali sídlom Hontianskej župy,
  • námestie lemujú domy z 19. a 20. storočia,
  • v meste sa zachovali aj dve synagógy a dva židovské cintoríny.

Šahy boli v 19. storočí centrom Hontianskej župy. Hoci napriek tomu nepatrili medzi väčšie slovenské mestá, majú pomerne ucelené historické centrum s niekdajším župným domom, budovami bývalých hotelov či bánk a aj s dvomi židovskými synagógami. Staršie historické obdobia reprezentuje kostol, ktorého múry pamätajú časy známeho stredovekého kláštora.

V stredoveku sa Šahy rozvíjali okolo pomerne významného kláštora. Ešte v 13. storočí ho založil rod Huntovcov. Kláštor slúžil ako takzvané hodnoverné miesto, kde sa dala overiť pravosť cenných listín. Neskôr sa tu dokonca redigovalo aj niekoľko kníh, a to v čase prepošta Ferenca Fegyvernekiho známeho nielen v Uhorsku, ale aj v Európe. Pôvodne stredoveký kostol a kláštor predstavuje dodnes dominantu mesta. Na budovách sa stavebnými úpravami podpísali aj jezuiti, ktorí v Šahách pôsobili v 17. a 18. storočí.

V 19. storočí sa Šahy stali sídlom Hontianskej župy, čo si vyžiadalo aj stavbu župného domu. Po dlhých peripetiách a hádkach, kde by mal stáť a ako bude vyzerať, ho nakoniec mohol cisár František Jozef slávnostne otvoriť v roku 1857. V ďalších rokoch vyrástli na námestí poschodové budovy hotela Lengyel a Centrál, ako aj dom Szalkovských, kde sídlila banka. Napriek tomu, že v meste fungovalo viacero spolkov a inštitúcií, Šahy za Uhorska ani prvej republiky nepresiahli 5000 obyvateľov a podľa veľkosti ani zďaleka nepatrili k väčším mestám na území dnešného Slovenska.

Na mesto sa dá pozrieť i zhora, výhľad poskytuje kalvária zo začiatku 20. storočia. Železničná stanica je od mesta oddelená a nachádza sa aj so starým židovským cintorínom doslova pár metrov od hranice s Maďarskom. Hoci židovská komunita v Šahách nepatrila pred prvou svetovou vojnou k najvýznamnejším, ostali po nej dve synagógy. V menšej je galéria, väčšia, ktorá za komunizmu slúžila ako diskotéka a stratila skoro všetky ozdobné prvky, v čase mojej návštevy chátrala.

Za komunizmu stavali v Šahách paneláky pre zamestnancov ropovodu v neďalekej Tupej a iné priemyselné podniky, nakoniec sa však mesto vyhlo príliš veľkým budovateľským zásahom. Námestie preto zostalo tvorené zväčša historickými budovami, príliš narušené nie sú ani okolité ulice. Hoci predsa, pokoj námestia narušuje autobusová stanica a kamióny či autá prechádzajúce do susedného Maďarska. V porovnaní s Levicami je v Šahách ešte výraznejší podiel obyvateľov maďarskej národnosti. Predstavuje necelých 60 percent.

Fotky sú väčšinou z roku 2011.