Eszterházyovský kaštieľ. Pôvodne 16. storočie, prestavba v 19. storočí.
  • Galanta bola sídlom rodiny Eszterházyovcov, v meste stoja dva kaštiele a v mestských častiach ďalšie dva, ak rátame aj zvyšok kaštieľa v časti Nebojsa,
  • centrum je prestavané na socialistický spôsob,
  • Hlavnú ulicu však stále zdobí dvojvežový kostol, fara, bývalý súd, slúžnovský úrad a niekdajšia Galantská sporiteľňa,
  • galantskú synagógu navrhol podobne ako bratislavskú Dionýz Milch a tiež ju za komunizmu zbúrali.

V Galante stáročia sídlila šľachtická rodina Eszterházyovcov, koncom Rakúsko-Uhorska bola rovnako ako dnes okresným mestom. Šľachtická minulosť do Galanty priniesla najmenej štyri kaštiele, ak sa počítajú aj mestské časti. V 19. a na začiatku 20. storočia na Hlavnej ulici vyrástlo niekoľko výstavných budov – patrí medzi ne banka alebo súd. Komunizmus však typický charakter mestečka do veľkej miery rozmetal. Zbúrali sa celé ulice a priamo v centre postavili nové socialistické námestie.

Najcharakteristickejšou pamiatkou Galanty je eszterházyovské sídlo – veľký novogotický kaštieľ na kraji mesta. Jeho vežu má mesto i vo svojom erbe. Budova dlho chátrala, ale podarilo sa ju čiastočne obnoviť. Druhý, menší eszterházyovský kaštieľ, je renesančný a slúži ako múzeum. Ďalšie dva kaštiele boli v častiach Nebojsa a Hody, z prvého však zostalo len minimum a druhý sa zas na kaštieľ až tak nepodobá.

Na Hlavnej ulici zbúrali pri prestavbách za bývalého režimu niekoľko desiatok budov. Za najväčšiu škodu sa považuje zničenie kaplnky z 18. storočia. Nešlo v žiadnom prípade o malú stavbu, kaplnka mala výšku niekoľkých domov a patrila medzi dominanty Galanty. Podobný osud stihol ulicu vedúcu od železničnej stanice do centra, kde kedysi stál obecný dom. Nič nezostalo ani zo „židovskej“ Novej ulice, tam zas bývala synagóga. Projektoval ju Dionýz Milch, ten istý architekt, ktorý postavil synagógu na bratislavskom Rybnom námestí, tiež už zbúranú. Galantskú synagógu, ktorá bola jednoduchšia než bratislavská, pripomína ešte pamätník medzi panelákmi.

Čo však na Hlavnej ulici zostalo? Pár metrov od kompletne socialistického Mierového námestia (v minulosti tam vztýčili sochu Lenina) sa zachoval dvojvežový katolícky kostol z 18.-19. storočia, vedľa renesančná fara a budovy z posledných desaťročí Uhorska – okresný súd, Galantská sporiteľňa a slúžnovský úrad.

K pamiatkam Galanty sa ešte dajú pripočítať morové stĺpy, pohrebná kaplnka na cintoríne (ako inak – opäť eszterházyovská) a rozsiahly židovský cintorín. Podobne ako takmer všetky židovské cintoríny v Trnavskom kraji bol aj tento v čase mojej návštevy uzavretý. Stovky náhrobkov však bolo z ulice ponad školský dvor predsa len vidieť.

Svojím spôsobom je pamiatkou aj železničná stanica, tiež z prelomu 19. a 20. storočia. Galantu pripojili na železnicu v roku 1850, ešte v 80. rokoch 19. storočia pristavali aj trať do Serede. Galanta dnes patrí k mestám s dvojjazyčnými tabuľami, slovenská národnosť však prevažuje.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Galante


Zaujímavé články o Galante


Fotogaléria

Fotky sú z roka 2013 a 2007. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, konceptu územného plánu mesta a IAJGS.