Radnica. Začiatok 20. storočia. Námestie hrdinov.
  • Historickú časť mesta tvoria najmä budovy z 19. a začiatku 20. storočia, napríklad radnica, hotel Lev, Kalvínsky dvor či Klainov dom.
  • Hrad bol v stredoveku sídlom Tekovskej župy, v kapitánskej budove a kaštieli pri zrúcanine dnes sídli Tekovské múzeum,
  • v centre sú dva historické katolícke kostoly, po jednom evanjelickom a kalvínskom a synagóga,
  • v časti Kalinčiakovo sa nachádza jeden z nemnohých slovenských románskych kostolov.

Zrúcanina hradu, ktorý bol v stredoveku sídlom Tekovskej župy a neskôr odolával nájazdom Turkov. Secesné budovy na námestí, štyri kostoly rôznych vierovyznaní, jedna synagóga. To všetko tvorí centrum Levíc. Medzi starými stavbami však stoja aj paneláky. Mesto zažilo boom koncom 19. storočia, význam malo i za prvej republiky. Potom sa však na jeho vzhľade dosť podpísal aj komunistický režim.

Pôvodne gotický hrad je prístupný len z nádvoria, ďalej bránili v čase mojej návštevy postupovať tabule so zákazom vstupu. Levický hrad sa stal sídlom Tekovskej župy v 14. storočí. Túto výsadu si vydobyl na úkor dnes už zaniknutého Tekovského hradu (pri dnešnej obci Starý Tekov). Talianski architekti ho v neskoršom období prestavali na modernú pevnosť proti rozmáhajúcim sa Osmanom. Nakoniec sa Turkom podarilo hrad dobyť, hoci len na rok a Levice sa stali nakrátko tureckým mestom s mešitou. Pri oslobodzovaní celého regiónu sa v roku 1664 vyznamenal gróf Štefan Koháry, ktorý nakoniec padol v rovnakom roku práve pri Leviciach.

Jeho meno sa nedá v Leviciach prehliadnuť, objavuje sa na pamätných tabuliach, je po ňom pomenovaná i ulica. Hneď pri zrúcanine sídli v kapitánskej budove a renesančnom Dobóovskom kaštieli Tekovské múzeum.

Centrum je poznamenané rapídnym rozvoj mesta v 19. a začiatkom 20. storočia. Najväčšou historickou budovou na námestí je radnica zo začiatku 20. storočia, neďaleko stojí hotel Lev, kde bolo kedysi prvé kino. Medzi ďalšie budovy z tohto obdobia patrí napríklad Klainov dom či dom Knappovcov. Vo viacerých domoch na námestí sídlili za Uhorska a prvej Československej republiky banky a obchody. Niektoré budovy z tohto obdobia projektoval architekt Rudolf Czibulka. Z námestia je na kopci vidieť budovu Učiteľského ústavu z roku 1911, čo bola zrejme najznámejšia, aj keď ani zďaleka nie jediná levická vzdelávacia inštitúcia.

Staršieho dáta sú levické kostoly. Vznikali po tom, čo sa mesto začalo spamätávať po tureckých vojnách. Prispela k tomu podobne ako v Komárne aj komunita pravoslávnych obchodníkov, na rozdiel od tohto mesta sa tu po nich osobitný kostol nezachoval. Najväčší kostol je katolícky, zasvätený sv. Michalovi. Pôvodne je z konca 18. storočia, viackrát ho však upravovali. Na priečelí sa vyníma socha uhorského kráľa Ladislava. Kalvínsky kostol je pôvodne klasicistický, aj keď vežu získal neskôr. Ďalší katolícky kostol sv. Jozefa stojí vedľa kláštora piaristov zo 17. storočia. Z konca 18. storočia je aj kostol patriaci evanjelikom. Židovskú synagógu z polovice 19. storočia zrekonštruovali, vo vnútri sa ešte zachovala pôvodná ženská galéria na štíhlych stĺpoch.

Levice patrili na prelome storočí medzi mestá, kde dominovalo maďarské obyvateľstvo, po druhej svetovej vojne sa národnostné pomery čiastočne zmenili. Ešte v roku 1848 patrili obyvatelia Levíc medzi zástancov uhorskej revolúcie Lajosa Kossutha, za čo im neskôr vláda vo Viedni odňala sídlo slúžnovského úradu, ktorý sídlil až do 80. rokov 19. storočia v Tekovských Lužanoch.

Leviciam pri ich rozvoji v druhej polovici 19. storočia pomohla aj rodina Schoellerovcov, ktorá odkúpila v meste pozemky a podporovala podnikanie. V tomto období vznikol napríklad veľký parný mlyn či jedna z prvých nemocníc v Tekovskej župe. „V čase príchodu Schoellerovcov boli Levice malým, zanedbaným a nerozvinutým mestečkom. Po ich odchode boli priemyselným, poľnohospodárskym, kultúrnym a správnym centrom dolného Pohronia,“ napísal vo svojej knihe o historických pohľadniciach Csaba Tolnai. Schoellerovský kaštieľ poškodili počas bombardovania za druhej svetovej vojny, obyvatelia ho potom rozobrali na tehly.

Komunizmus centrum mesta dosť výrazne poznamenal, takže hneď nad secesnými domami vidno stáť vysoké paneláky. Časť námestia padla za obeť kultúrnemu domu Družba či nákupnému centru Kanárik a búralo sa aj na okolitých uliciach. Zaujímavosťou je, že v Leviciach dodnes existuje Marxova a Engelsova ulica. K Leviciam patrí aj obec Kalinčiakovo, kde sa zachoval jeden z mála pôvodne románskych kostolov na Slovensku, okrem toho je tam i kaštieľ.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Leviciach


Zaujímavé články o Leviciach


Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2013. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, knihy Csaba Tolnai: Levice na starých pohľadniciach a IAJGS.