Socialistický kultúrny dom
  • Pôvodne zemianska dedina, za komunizmu mesto s ťažbou uhlia,
  • v zemianskej časti sú ľudové domy, evanjelický kostol a dva bývalé kaštiele.

Veľká časť toho, čo dnes vo Veľkom Krtíši stojí, vznikla za socializmu. Ešte pred druhou svetovou vojnou bol Krtíš zemianskou dedinou s menej ako tisíckou obyvateľov. Na mesto vyrástol až stavbou nových bytoviek súvisiacich s rozširovaním ťažby hnedého uhlia v blízkej Bani Dolina. Bytovky pre baníkov zvažovali postaviť vo vtedy významnejšom Modrom Kameni, no tam ich ľudia odmietali.

Pôvodnú dedinu ešte pripomína pár ulíc s ľudovými domčekmi. Dnes už stoja na okraji mesta. Hlavnou pamiatkou je evanjelický kostol, ako jeden z mála v slovenských mestách postavený v 18. storočí ešte pred vydaním tolerančného patentu Jozefa II. Pripomína, že Veľký Krtíš bol v minulosti prevažne evanjelickou obcou. Katolíci sa svojho kostola dočkali až v polovici 20. storočia spolu s príchodom ľudí z Oravy, ktorých vysťahovali z obcí zaplavených Oravskou priehradou.

V histórii bol Krtíš typický tým, že v ňom naraz sídlilo niekoľko zemianskych rodín. Medzi rodinnými domami dodnes stojí niekoľkostoročný kaštieľ, ktorý obývala rodina Ambróziovcov a neskôr v 19. storočí Sebastianiovci. V niekdajšom šľachtickom sídle bola v čase mojej návštevy reštaurácia a podobný účel má aj novší kaštieľ Sebastianiovcov z prelomu 19. a 20. storočia, ktorý je zas upravený na penzión. Všetky tieto budovy vrátane evanjelického kostola sa dajú nájsť na Škultétyho ulici.

Hlavné námestie vo Veľkom Krtíši je pomenované po známom učiteľovi a riaditeľovi revúckeho gymnázia Augustovi Horislavovi Škultétym (1819-1892). Je však bez výnimky socialistické. Tvoria ho najmä budovy kultúrneho domu a hotela Dolina. Okolité ulice sú lemované bytovkami z bývalého režimu, niektoré z 50. rokov ešte predsa len s nádychom staršej architektúry, iné bezvýhradne typické pre bývalý režim. Škultéty sa narodil na miestnej evanjelickej fare, ktorej novšia verzia z prvej republiky nesie jeho pamätnú tabuľu.

Za bývalého režimu počet obyvateľov Krtíša stúpol na 14-tisíc, v roku 1968 sa stal okresným mestom. Ťažba hnedého uhlia, ktorá sa v menšom meradle začala ešte v 19. storočí, sa výrazne rozšírila. V predchádzajúcich obdobiach bolo ešte centrum okresu v neďalekom Modrom Kameni.

V 70. rokoch do Veľkého Krtíša predĺžili jedinú železničnú trať na Slovensku prechádzajúcu územím iného štátu, konkrétne Maďarska. Osobná doprava na železnici do Lučenca však nemala dlhé trvanie, začiatkom 90. rokov ju zrušili a jej prípadné obnovenie sa neočakáva. Baňa Dolina skončila po viacerých odkladoch v roku 2015, keď už bolo uhlie prakticky vyťažené.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť vo Veľkom Krtíši

  • Nenašiel som žiadne múzeum ani galériu s otváracími hodinami.

Zaujímavé články o Veľkom Krtíši


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu pamätihodností Veľkého Krtíša a zoznamu Pamiatkového úradu SR.