- Centrum za socializmu z veľkej časti prestavali, stojí však kaštieľ, historické kostoly a bývalý slúžnovský dom,
- židovská komunita tvorila v minulosti necelú polovicu obyvateľstva, no zachoval sa len ich cintorín, synagógy zbúrali.
Ak už nie je všetko také, aké bolo, zapojme aspoň predstavivosť. V Stropkove konkrétne takto: Pozrite sa na kostol na námestí a potom na kaštieľ, ktorý sa nachádza za ním. A teraz si predstavte, že to všetko bolo súčasťou dávneho hradu. Pomôžu vám aj odkryté základy múrov na námestí.
Do roku 1992 pritom skutočný vzhľad tohto hradu nebol známy, iba romantické podoby. Naozajstný pôdorys objavili až v neroztriedených archívnych materiáloch v Prešove. Pavol Országh Hviezdoslav sa však úplne nemýlil, keď vo svojich študentských časoch básnil o hradbách Stropkova, kam prišiel pátrať po pôvode svojich predkov. Naozaj existovali.
Potom si ešte predstavte, že Stropkov mal dve synagógy a na prelome 19. a 20. storočia dosahoval podiel židovského obyvateľstva 44 percent. Židovské obchody stáli na hlavnom námestí tam, kde dnes často vidíte podnikateľské novostavby.
Poďme však ďalej aj bez imaginácie. Rímskokatolícky kostol pamiatkari datujú do 14. až 15. storočia. Neznamená to, že všetko je v ňom gotické, vežu napríklad pristavali počas rekonštrukcie po roku 1593 a obnovovali ju po prvej svetovej vojne za pomoci Michala Bosáka. Tento slovensko-americký finančník bol podpísaný na desaťdolárovej bankovke a pobočka jeho Americko-slovenskej banky patrí k symbolom Prešova.
Na vežu sa dá v turistickej sezóne vystúpiť. Má sedem poschodí a presklený strop umožňuje nazrieť priamo do krovu, čo bol donedávna na Slovensku unikát.
Pred kostolom si môžete všimnúť sochy svätcov Floriána a Jána Nepomuckého. Viackrát prešli obnovou a ich originálne kamenné hlavy ležia vedľa seba vo vitríne múzea. Božia muka z 19. storočia je po rekonštrukcii otočená opačne, ako bola, teda ku kostolu. Namiesto Panny Márie je v nej socha Ježiša.
Gotiku sme už mali, prejdime na barok. V Stropkove ho reprezentuje bývalý kostol a kláštor františkánov. V 17. storočí ich do mestečka pozvali majitelia kaštieľa Petheovci, aby čelili reformácii. Za prvej republiky v ňom mali redemptoristi svoj prvý kláštor na Slovensku. Ich komunitu v roku 1921 založil Dominik Trčka, ktorý prišiel o život v komunistickom väzení.
Keď uvidíte cyrilometodský chrám s cibuľovitou kupolou a gréckymi písmenami, pocítite zas východnú architektúru. Chrám si postavila gréckokatolícka cirkev v rokoch 1947 až 1949 a má pohnutú históriu.
Posvätili ho Pavol Gojdič a Vasiľ Hopko, ďalšie obete komunistických represálií. Vnútornú výzdobu už nestihli podľa stránky stropkovského farského úradu dokončiť. Gojdič potom zomrel podobne ako Trčka v Leopoldove, Hopko po prepustení. V rokoch 1950 až 1968 patril pravoslávnej cirkvi, ku ktorej gréckokatolíkov vtedajší režim nútene pripojil.
Na rozdiel od synagóg sa v Stropkove zachoval židovský cintorín. Pochádza zhruba z konca 19. storočia, predtým stropkovskí židia pochovávali svojich mŕtvych v susednej obci Tisinec. Keď som sa k nemu vybral naposledy, bol obohnaný vysokým múrom.
Tak to býva, keď obavy z vandalov prevládajú nad očakávaním návštevníkov.
Trocha histórie od laika: Prvá písomná zmienka o Stropkove pochádza z roku 1404. V listine kráľa Žigmunda Luxemburského (v Uhorsku vládol v rokoch 1387 – 1437) sa spomínal ako oppidum, teda mestečko, s tridsiatkovou stanicou.
Zo Žigmundovej listiny sa historici dozvedeli, že Stropkov dal do zálohu poľskému rodu Balických. O štyri roky neskôr však už panstvo daroval Imrichovi Perényimu. Tento rod mesto s prestávkami vlastnil až do roku 1567.
Jednu z týchto prestávok spôsobili vzbury Perényiovcov proti kráľovi Matejovi Korvínovi (1458 – 1490). Pevnosť dobyl kapitán Andrej Labatlani a Perényiovcom hrad i panstvo zhabali.
Historik Ján Beňko na internetovej stránke mesta píše, že sa nezachovali zmienky o žiadnych výsadách pre Stropkov od ktoréhokoľvek uhorského panovníka. Zaujímavosťou Stropkova je však spoločný veľký cech, ktorý sa spomínal v roku 1575.
Keď v roku 1567 Perényiovci vymreli, habsburský panovník Maximilián II. (v Uhorsku vládol v rokoch 1563 – 1576) daroval v roku 1568 Stropkov aj s okolitými obcami Jánovi Pethemu. Tento rod pochádzal zo Slavónska a mesto ovládal takmer 200 rokov. V tomto čase sa odohrali všetky protihabsburské povstania, ktoré sa nevyhli ani Stropkovu.
Spolu s Perényiovcami sú Petheovci šľachtickým rodom, ktorý sa v Stropkove najviac spomína. Jeho príslušníci sú pochovaní v krypte kostola na námestí. Do Stropkova pozvali už spomínaných františkánov, ktorí dostali do správy aj faru. Žigmund Pethe dal v čase tureckého nebezpečenstva posilniť hrad. V roku 1703 sa však hrad vzdal vojskám Františka II. Rákociho a v roku 1711 zas cisárskym vojskám.
Petheovci vymreli po meči v roku 1764, ich majetok bol neskôr rozdelený. O 50 rokov zničil bývalý petheovský hrad rozsiahly požiar. Podľa historikov potom ľudia hradby rozobrali na výstavbu meštianskych domov.
V roku 1777 sa Stropkov stal sídlom slúžnovského okresu. Na Hviezdoslavovej ulici dodnes existuje budova bývalého slúžnovského domu. Keď som ju naposledy fotil, fungovala v nej predajňa záhradnej techniky. O necelých sto rokov neskôr sa Stropkov s počtom obyvateľov okolo dvoch tisícov stal podľa vtedajšej terminológie malou obcou.
Rast Stropkova brzdilo vysťahovalectvo, od roku 1910 sídlila v mestečku štátna pohraničná polícia, ktorá mu mala zabrániť. V poľnohospodárstve robila podľa historika Beňka približne štvrtina obyvateľstva, v remeslách a obchode spolu polovica. Stropkov mal v záverečných rokoch Uhorska parný mlyn a Stropkovskú ľudovú sporiteľňu.
Pošta sídlila v budove nazývanej Mathild lak z roku 1906. Poštmajster Eduard Unghváry ju pomenoval po svojej manželke Matild Schroth. Unghváry bol zároveň nadšeným bádateľom, zbieral historický materiál a vydal knihu o dejinách Stropkova, ktorá sa dokonca dočkala modernej reedície.
Starú poštu nájdeme neďaleko dnešnej autobusovej stanice, za Uhorska tam však ešte nebola. Autobusovú dopravu spustili až v roku 1921 za prvej Československej republiky.
Predtým sa však odohrali smutnejšie udalosti. Keď v roku 1911 prišiel do Stropkova následník trónu František Ferdinand na vojenské manévre, malo to ešte nádych rakúsko-uhorskej parády. Stropkov sa však za prvej svetovej vojny zaradil k pomerne malému počtu miest na Slovensku, ktoré priamo zasiahli bojové akcie. Ruská cárska armáda sa dostala do Stropkova v roku 1914 aj v roku 1915.
Znovu prepukla cholera. Tieto útrapy dokumentuje stropkovský vojnový cintorín postavený pri kaplnke sv. Barbory, pamiatke na prvú cholerovú epidémiu z 30. rokov 19. storočia. V hroboch je pochovaných približne 700 vojakov, väčšinou rakúsko-uhorských. Dve stovky z nich podľahli práve cholere.
Za prvej republiky bol Stropkov s výnimkou rokov 1922 až 1923 naďalej sídlom okresu. Do opusteného františkánskeho kláštora sa nasťahoval rád redemptoristov rímskokatolíckeho aj gréckokatolíckeho obradu. Bol to ich prvý kláštor na Slovensku.
V meste postavili súd, meštiansku školu a v roku 1937 aj katolícky kultúrny dom. Elektráreň, pílu, mlyn či likérku typicky vlastnili židovskí podnikatelia. Vysťahovalectva sa región nezbavil, podľa historika Beňka za hospodárskej krízy vydávali v okrese približne 100 pasov denne.
Z druhej svetovej vojny vyšiel Stropkov opäť poškodený. V roku 1944 v trojuholníku medzi Stropkovom, Humenným a Medzilaborcami pôsobila partizánska skupina Čapajev. V septembri 1944 bol Stropkov evakuovaný, Červená armáda sa do mesta dostala približne o dva mesiace neskôr. Kláštor počas druhej svetovej vojny poškodila bomba.
Rímskokatolícky farár Štefan Varga za nového režimu skončil v roku 1950 vo väzení a zatkli aj ďalších ľudí, ktorí sa ho zastali v protestnej podpisovej akcii.
Stropkov za socializmu síce v roku 1960 prišiel o štatút sídla okresu a zaradili ho najprv pod Bardejov a potom pod Svidník, inak sa však zmenil podobne ako ďalšie východoslovenské mestá. Od 50. rokov stavali nové bytovky a dokončili kovospracujúci závod.
V roku 1960 bola do prevádzky odovzdaná Tesla. Tento podnik vyrábal telefóny pre celé socialistické Československo a stal sa symbolom mesta. Na vrchole mal 4000 zamestnancov. Ak ešte máte doma odložený na pamiatku vytáčací telefón, s veľkou pravdepodobnosťou bol vyrobený práve v Stropkove.
Po roku 1989 fungoval podnik ďalej, ale s menším počtom pracovníkov a preorientoval sa na dodávky pre automobilový priemysel alebo aj špeciálne banské telefóny. Múzeum v kaštieli venuje Tesle celú miestnosť. Deti si môžu vytáčanie telefónu vyskúšať, podľa lektorky však skúšajú na ciferník ťukať a chvíľu to trvá, kým pochopia, ako tieto telefóny fungovali.
Ani Stropkov sa nevyhol rozsiahlemu búraniu. Škoda. Keď som v roku 2026 navštívil múzeum, na túto tému som narazil hneď dvakrát. V rytierskej sále to bola výstava drevených reliéfov starej, často už neexistujúcej stropkovskej architektúry od Marka Vatehu, človeka, ktorý vie o dejinách Stropkova veľmi veľa.
Na obrazoch stropkovského maliara Františka Veselého sa už v 70. rokoch 20. storočia objavovala ekologická tematika a autorovi spôsobila problémy s vtedajším režimom. Na jednom z Veselého diel stojí buldozér. Nápis ho ironicky povzbudzuje slovami „Len smelo vpred“.
A tak aj bolo.
Pramene:
…Ján Beňko a kol.: Stropkov. Vydavateľstvo Gradus, Martin 1994.
…zoznam národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR
…sčítania ľudu z rokov 1880, 1890, 1900, 1910 a 1930
…stropkov.sk, články o histórii mesta a jeho pamiatkach
…grekat-farnost-stropkov.sk
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Stropkove
- Kaštieľ Stropkov
- Park zvierat
- Kostolná veža (v sezóne)
Zaujímavé články o Stropkove
- O vojnových cintorínoch na severovýchode Slovenska (HistoryLab/Denník N, 2020)
Fotogaléria
Fotky sú z roku 2024 a 2026. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, mesta Stropkov, gréckokatolíckeho farského úradu, historických pohľadníc a IAJGS.
