Kaštieľ. Zámocká ulica.
  • Centrum za socializmu z veľkej časti prestavali, stojí však kaštieľ, historické kostoly a bývalý slúžnovský dom,
  • židovská komunita tvorila v minulosti necelú polovicu obyvateľstva, no zachoval sa len ich cintorín, synagógy zbúrali.

Pohľad na pravidelné stropkovské námestie s gotickým kostolom a kaštieľom napovedá, že kedysi malo toto mesto viac historický charakter ako dnes, keď je poznamenané komunistickým režimom. Stropkov bol síce od stredoveku len zemepanským mestečkom bez najvýznamnejších výsad, bol však centrom panstva a v 19. a prvej polovici 20. storočia mu ďalšiu tvár dala židovská komunita. Tvorila takmer polovicu obyvateľstva.

Aj keď Stropkov spočiatku ležal na kráľovskej pôde a bol centrom panstva, kráľovským mestom sa nestal. Začiatkom 15. storočia ho kráľ Žigmund Luxemburský pridelil do majetku významnému šľachtickému rodu Perényiovcov, po ich vymretí v roku 1567 získali panstvo Peteovci. Neskôr sa panstvo rozdrobilo a patrilo viacerým zemepánom.

Peteovci mali svoje sídlo na hrade, ktorý stál na dnešnom námestí. Stavba už ako taká neexistuje, zachoval sa z nej len súčasný kaštieľ, ktorý slúži ako múzeum. Stredoveký pôvod má aj katolícky kostol na námestí, aj keď prešiel viacerými úpravami. Pôvodne tento kostol ležal vo vnútri hradu, čo trochu umožňuje predstaviť si jeho rozmery.

Peteovci priviedli v 17. storočí z Poľska do Stropkova františkánsky rád, ktorému zverili miestnu faru. Kláštor s kostolom na Hlavnej ulici patrí k ďalším pamiatkam mesta. Hneď vedľa neho stojí gréckokatolícky kostol postavený krátko po druhej svetovej vojne. Stavať sa začal ešte pred nástupom komunistov k moci. Zoznam kostolov dopĺňa moderný pravoslávny chrám.

Napriek tomuto výpočtu pamiatok Stropkov dnes nepôsobí historicky. Za komunizmu prestavali takmer celé centrum, kostoly s kaštieľom či slúžnovský dom dnes stoja uprostred socialistických stavieb. Najviac sa búranie dotklo židovských pamiatok – zničené boli obidve synagógy aj väčšina obchodíkov, ktoré patrili pred vojnou a holokaustom hlavne stropkovským židom. Niekoľko prízemných domov zbúrali aj pri revitalizácii námestia po revolúcii.

Jediné, čo viac ako tisícovú židovskú obec ešte pripomína, je židovský cintorín na okraji mesta. Pochádza z konca 19. storočia, predtým totiž Židia pochovávali svojich mŕtvych v susednej obci Tisinec.

Ako pôvodné domy vyzerali? Mnohé boli prízemné. Stropkov koncom 19. storočia ani neskôr nebol veľký. Na začiatku 20. storočia mal zhruba 2500 obyvateľov a nepripojili ho ani na železnicu. Dodnes je Stropkov spolu so Svidníkom, Sobrancami a Námestovom jediným okresným mestom, kam nikdy vlakovú trať nepostavili. Za prvej svetovej vojny Stropkov patril k hŕstke slovenských miest, ktorých sa priamo dotkli bojové akcie, keď sa cez karpatské priesmyky prebili ruské cárske vojská.

Miestny priemysel reprezentovala elektráreň, píla, mlyn či likérka, ktorú vlastnili príslušníci židovskej komunity. Okolité rusínske i slovenské dediny boli chudobné a ešte v 40. rokoch bolo v okrese okolo 15 percent negramotných ľudí.

Paradoxne, za socializmu Stropkov nepatril k tým najviac vyvoleným mestám. V roku 1960 režim zrušil Stropkovský okres a mesto pridelil pod Bardejov a neskôr pod Svidník. Zároveň však na prelome 50. a 60. rokov začala vyrábať Tesla Stropkov, ktorá časom vyrástla na podnik s niekoľkými tisíckami zamestnancami. Z továrne vychádzali predovšetkým telefóny. Ak má niekto doma ešte starý telefón zo socializmu, je dosť pravdepodobné, že ho vyrobili práve tam.

Dnes môžu turisti v Stropkove okrem pomenej početných pamiatok vidieť aj minizoo, ktorá sa postupne rozširuje od 80. rokov a medzi jeho zvieracích obyvateľov pribudli aj mačkovité šelmy vrátane púm amerických.


Čo sa dá navštíviť v Stropkove


Zaujímavé články o Stropkove


Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2010, menšia časť z 2007.