Kostol sv. Martina. Stredovek. Námestie sv. Martina.
  • Centrum za socializmu prestavali,
  • zachoval sa ešte pôvodne gotický kostol,
  • výrazne prestavaná synagóga a židovský cintorín.

Pôvodne gotický kostol stojaci opustený uprostred panelákového sídliska dáva tušiť, že Lipany patria k mestám, ktorým dal tvár hlavne komunistický režim. Pôvodná hlavná ulica s prízemnými domčekmi zmizla v 70. rokoch. Zostali ešte domy na Krivianskej a výrazne prestavaná synagóga z prvej republiky, neskôr známa skôr ako športový obchod.

Písať o Lipanoch ako o socialistickom meste pritom nie je nijako výstižné. V stredoveku zemepanské mestečko patrilo šľachtickým rodom – Tarczayovcom a približne od polovice 16. storočia Dessewffyovcom. Zemepáni sídlili na blízkom a dnes už takmer neexistujúcom Kamenickom hrade alebo v tiež už zaniknutom kaštieli v Toryse. Lipany mali svoje výsady, konali sa tam týždenné trhy a každoročné jarmoky, obyvatelia mesta nemuseli od 16. storočia robotovať a mohli slobodne nakladať s majetkom.

Najväčšou pamiatkou je kostol sv. Martina. Vo vnútri sa nachádza neskorogotický hlavný oltár a ešte staršia vyrezávaná socha Piety. Dávne časy pripomínajú kamenné epitafy šľachticov, v zozname pamiatok je už ako prevládajúci sloh uvedený barok. Ako takmer všade na území Slovenska, koncom 16., v 17. a začiatkom 18. storočia patril kostol väčšinu času evanjelikom. Potom sa presadila rekatolizácia a dnes v meste nežijú takmer žiadni protestanti.

V 19. a začiatkom 20. storočia Lipany obišiel rozvoj priemyslu, aj keď sa mesto v roku 1873 napojilo na železnicu z Prešova. Od roku 1909 bolo aspoň sídlom okresu, to nevydržalo dlhšie ako do začiatku prvej Československej republiky. Tak, ako v takmer všetkých bývalých zemepanských mestečkách na východe, aj v Lipanoch tvorili značnú časť obyvateľov židia. Okrem synagógy, ktorá však dnes už bývalý účel pripomína len máločím, sa dá na východnom okraji mesta objaviť aj židovský cintorín s viac ako stovkou náhrobkov.

Fotky sú z roku 2007.