Plávajúci mlyn.
  • Pôvodne veľká poľnohospodárska obec s názvom Guta, za prvej republiky bola väčšia než Martin či Liptovský Mikuláš,
  • známa bola plávajúcimi lodnými mlynmi, jeden z nich je postavený nanovo,
  • neďaleko sútoku Malého Dunaja a Váhu sa nachádzal takzvaný Žabí hrad.

Kolárovo, pôvodne Guta, v stredoveku vyrastalo pri malom hrade. Neskôr na jeho mieste vznikla pevnosť proti tureckým vojskám, ktorú dobyli a zborili vzbúrenci v čase protihabsburských povstaní. Dnes z nej zostali v podstate len terénne nerovnosti. V 19. storočí i za prvej republiky bola Guta veľkou poľnohospodárskou obcou známou aj vďaka lodným mlynom v okolí sútoku Váhu a Malého Dunaja.

Kolárovo si dodnes zachovalo čiastočne vidiecky charakter. Medzi historické budovy sa dá započítať kostol z 18. storočia, bývalý parný mlyn či niekdajšia škola. Elektrický mlyn z čias prvej republiky sa snažili vyhlásiť za pamiatku, no pamiatkový úrad to zamietol.

Židovskú komunitu z 19. storočia ešte pripomína židovský cintorín skrytý medzi rodinnými domami, synagógu podobne ako v iných mestečkách zbúrali komunisti. Z historického cintorína v centre mesta je dnes park a náhrobky sú umiestnené pri múre a plote. Inak je celkový dojem z Kolárova dosť socialistický.

Počtom obyvateľov nebolo pritom Kolárovo v minulosti vôbec bezvýznamné. V roku 1930 patrilo s viac než 10-tisícmi obyvateľmi skôr medzi väčšie mestá a obce na území dnešného Slovenska. Bolo napríklad väčšie než Liptovský Mikuláš či Martin.

Kedysi bolo lodných mlynov pri Kolárove viacero, dnes si môžete pozrieť jeden. Zásluhu na tom majú nadšenci, pamiatkari z Komárna a ľudia, ktorí ho v komárňanských lodeniciach nanovo postavili v 80. rokoch minulého storočia podľa makety mlyna z Radvane nad Dunajom. Do Kolárova sa hneď nedostal, presunuli ho tam až neskôr a ujal sa ho ochranár Ivan Šáli. Dnes je v ňom múzeum, pristavali k nemu obľúbený drevený most ponad rameno a spravuje ho občianske združenie.

Mlyn sa nachádza na brehu polostrova s nie veľmi príťažlivým názvom Mrchovisko. V skutočnosti je to však romantické miesto medzi ramenom, Malým Dunajom a Váhom. Z centra mesta sa naň dá dostať za desať minút.

Na polostrove sú tiež zvyšky hradu alebo, presnejšie, pevnosti, ktorá ho nahradila. V histórii niesol názov Hrad mieru i Žabí hrad. Za tureckých vojen v 16. a 17. storočí pevnosť dopĺňala väčšie Nové Zámky a Komárno. Turci ju neobsadili, no v roku 1708 ju ovládli kuruci za povstania Františka II. Rákocziho. Z pomsty pevnosť zrúcali a podľa legendy vyhlásili, že odteraz bude už len príbytkom žiab. Preto názov Žabí hrad. Hoci pevnosť opravili a ešte v 19. storočí existovala, nezastavilo to už jej úpadok.

Podobne ako Hurbanovo či Sládkovičovo aj Kolárovo svoj dnešný názov dostalo po druhej svetovej vojne. Po vojne z Kolárova deportovali časť obyvateľov maďarskej národnosti do Čiech, ich zoznam mapuje tabuľa vo vchode bývalého historického cintorína. Za komunizmu neďaleko Kolárova stavali novú ukážkovú socialistickú Dedinu Mládeže.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Kolárove

Zaujímavé články o Kolárove

Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2024. Popisy fotiek sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, IAJGS, historických pohľadníc, webu mesta a článku portálu Bumm.sk.