- Bývalé banícke mesto, dnes má menej obyvateľov než v druhej polovici 19. storočia,
- dva historické kostoly, meštianske domy a radnica z 19. storočia,
- vila banského inžiniera Ruffínyiho, ktorý objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Malé gemerské mestečko Dobšiná sa zaraďuje medzi mestá s bohatou baníckou históriou. Radnica na námestí, dva kostoly a viacero poschodových meštianskych domov pamätajú na prosperitu z ťažby kobaltu a niklu v 19. storočí. To však už je minulosťou. Dnešná Dobšiná má menej obyvateľov než v roku 1880. Viac než tretinu z nich podľa neoficiálnych odhadov tvoria Rómovia.
Podobne ako ďalšie banské mestá na Slovensku, aj Dobšinú osídľovali Nemci. V závere 19. storočia stále tvorili väčšinu obyvateľov a za prvej republiky zhruba štvrtinu. V stredoveku mala Dobšiná viaceré mestské práva, aj keď bola podriadená šľachtickému rodu Bebekovcov zo Štítniku. Ešte pred rozmachom ťažby kobaltu a niklu sa v okolitých horách ťažila meď a striebro, viacero hút v okolí spracovávalo železo. V 17. storočí tu fungovala papiereň, začiatkom 18. storočia sa pridala druhá.
Už koncom 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia však dobšinské baníctvo upadalo a prejavilo sa to i na počte obyvateľov. V roku 1880 malo mestečko viac ako 5 500 občanov, čo ho v tých časoch radilo medzi väčšie mestá na území Slovenska. Za prvej republiky to už bolo takmer o tisícku menej a v súčasnosti posledné sčítanie ľudu uvádza v Dobšinej 5 100 ľudí.
Čo sa týka kostolov, Dobšiná je slovenskou raritou v tom, že pôvodný starý gotický kostol dodnes patrí evanjelikom, keďže sa im ho podarilo udržať od čias reformácie. V iných mestách počas protireformačnej vlny vracali kostoly katolíkom a evanjelici si mohli postaviť nové väčšinou až po Tolerančnom patente Jozefa II. koncom 18. storočia. V Dobšinej si naopak v tomto období stavali kostol katolíci. Starý evanjelický kostol však radikálne prestavali koncom 19. storočia, čiže gotický je len sčasti.
V Dobšinej do polovice 19. storočia fungovalo gymnázium, neskôr zas chlapčenská a dievčenská meštianska škola. Ich budovy sa zachovali, avšak dievčenská prišla o ozdobné priečelie. Spolu s radnicou, redutou a meštianskymi domami na Zimnej či Novej ulici tvoria historický ráz mestečka. V Dobšinej žil i objaviteľ jednej z najznámejších slovenských jaskýň Dobšinskej ľadovej jaskyne. Banský inžinier Eugen Ruffínyi si v mestečku na Kúpeľnej ulici postavil v druhej polovici 19. storočia vilu, ktorá sa tiež zachovala do dnešných dní.
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Dobšinej
- Mobile Phone Museum (múzeum starých mobilov)
Zaujímavé články o Dobšinej
- Fotogaléria Dobšinej (Čierne diery/Denník N, 2019)
- Rozhovor s učiteľkami z Dobšinej (Denník N, 2019)
- Ako v Dobšinej presťahovali osadu (Denník N, 2020)
- Články a fotografie o histórii Dobšinej (web Dobšiná od Dobšinčana)
- O židovskom cintoríne a histórii židov (Blog/Denník N, 2017)
- O soche Sklenenej panej (Korzár Gemer/Sme, 2013)
- Prečo chátra Ruffinyiho vila (Korzár Gemer/Sme, 2022)
- O freskách v evanjelickom kostole (Korzár Gemer/Sme, 2014)
- O histórii baníctva (Aktuality, 2021)
Fotogaléria
Väčšina fotiek je z roku 2011. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR.