Gilániovský dom, v súčasnosti Podjavorinské múzeum. 17. storočie. Námestie slobody.
  • Názov to nenaznačuje, ale zaraďuje sa medzi najviac historické mestá v Trenčianskom kraji,
  • v 15. storočí tu augustiniáni založili prepošstvo, kostol pochádza spred polovice 13. storočia,
  • námestie tvoria historické budovy, medzi nimi Gilániho a Nádasdyovský dom, Reisov dom či bývalý prícestný hostinec,
  • za prvej republiky tvorili židia zhruba viac než pätinu obyvateľov, ich synagógu po druhej svetovej vojne rozobrali.

Napriek svojmu názvu patrí Nové Mesto nad Váhom k najviac historickým mestám Trenčianskeho kraja. Centrum je síce menšie ako v Trenčíne, na námestí je však niekoľko renesančných a barokových domov, katolícky kostol pochádza zo stredoveku. Maličký stred mesta obklopujú panelákové sídliská, komunistický režim do mesta sústredil priemysel.

Nové Mesto nad Váhom síce v stredoveku nepatrilo medzi najvýznamnejšie kráľovské mestá, malo ale opevnenie postavené v čase husitských vojen a tiež viaceré výsady. Nový, veľký rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie vyrástol z pôvodného staršieho chrámu v 15. storočí. Stalo sa to po tom, čo poľský šľachtic Ctibor z Ctiboríc povolal do Nového Mesta rád augustiniánov, ktorí si tam založili prepošstvo. Ctibor patril vo svojej dobe medzi najmocnejších magnátov v Uhorsku, jeho majetky zahŕňali veľkú časť západného Slovenska. Sídlil na hrade Beckov.

Centrum mesta postavené na malej vyvýšenine odráža vývoj nielen v stredoveku, ale najmä v 19. a 20. storočí. Viacero budov je práve z tohto obdobia. Už pred 100 až 150 rokmi v meste fungovalo viacero podnikov – kožiarskych, potravinárskych, ale aj Reissova továreň na vidly či Coburgova firma na banícke stroje. Veľká časť týchto tovární patrila židovským podnikateľom. V roku 1930 tvorili Židia viac než pätinu obyvateľov mesta. Ich synagógu vypálili za druhej svetovej vojny a následne rozobrali, na miestnom cintoríne je však židovská časť s veľkým počtom hrobov. Židia mali silné zastúpenie aj v okolitých obciach. Napríklad v Beckove je hneď pod hradom židovský cintorín.

Najvýraznejšou budovou na námestí je takzvaný Gilániho dom pôvodne zo 17. storočia, v ktorom dnes sídli múzeum. Na rohu námestia možno spozorovať renesančný dom, ten zas patril rodu Nádasdyovcov, dlhoročných vlastníkov čachtického panstva. Ďalší výstavný niekoľkoposchodový dom si začiatkom 20. storočia postavil majiteľ vidlárne Adolf Reiss. Dnes v ňom sídli mestský úrad.

Poschodové historické budovy je okrem námestia možné vidieť aj na priľahlej ulici ČSA. Zachovalo sa tam sídlo Ľudovej banky. Tú založil koncom 19. storočia politik Július Markovič. Pre svoju slovenskú orientáciu sa dostal Markovič viackrát do sporu s uhorskými úradmi a odsúdili ho aj na niekoľkomesačný trest väzenia, odvolací súd ho však oslobodil.

Námestie s okolitými uličkami je vďaka svojej vyvýšenej polohe stavebne oddelené od panelákov, ktoré vyrástli počas spriemyselňovania mesta za komunizmu. V meste za bývalého režimu vyrábali podniky ako Vzduchotechnika, Techna či Prefa. Viaceré z nich však vyrástli na základoch alebo na mieste starších historických podnikov.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Novom Meste nad Váhom


Zaujímavé články o Novom Meste nad Váhom


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2022. Popisy fotiek sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR a stránok cirkevného zboru ECAV, nove-mesto.sk, nmnv.sk a IAJGS.