Švajčiarsky dom z 19. storočia v Starom Smokovci
  • Mesto tvorí reťaz tatranských osád, turistický ruch a kúpeľníctvo fungovali už v 19. storočí,
  • zachovali sa hrazdené kúpeľné domy, vily aj veľké historické hotely z 19. a prvej polovice 20. storočia,
  • najviac pamiatok je v Starom, Novom a Dolnom Smokovci, Tatranskej Lomnici a Tatranskej Polianke.

Na úvodnej fotografii vidíte Švajčiarsky dom v Starom Smokovci. Dnes okolo tejto stavby z roku 1856 chodí množstvo turistov, no ubytovňu dal postaviť smokovecký nájomca Ján Juraj Rainer v čase, keď Tatry ešte žiadnym masovým turistickým cieľom neboli.

Tatranské pamiatky sú tak trochu popri. Popri túre do hôr, popri lyžovačke, popri reštauráciách, popri hoteloch. Popri stavbách, ktoré sa do Tatier nehodia, no jedno z najmenších miest na Slovensku sa im neubránilo a asi ani ubrániť nechcelo.

V roku 2025 boli Vysoké Tatry druhým najnavštevovanejším mestom na Slovensku hneď po Bratislave. Vďaka pamiatkam to však zrejme nebolo, hoci v Tatrách ich vôbec nie je málo.

Tatranská Lomnica, verte či neverte pri pohľade na niektoré budovy, je chránená ako pamiatková zóna. Starý a Nový Smokovec nie sú, no aj tu nájdete hrazdený kostol, vily a sanatóriá historickej horskej a kúpeľnej architektúry od Gedeona Majunkeho aj funkcionalistické diela.

Majunke (1854 – 1921), architekt zo Spišskej Soboty, je autorom množstva práve takých stavieb, aké si návštevníci radi fotia a aké sú zobrazené na starých pohľadniciach. 

V najčistejšej forme ich aj s dreveným kostolíkom uvidíte v Dolnom Smokovci. Ak sa budete prechádzať okolo bývalých víl Hlucháň, Orol, Aesculap, Kamzík alebo Hrdlička, budete si možno pripadať trochu ako votrelec. Turisti sem príliš nechodia.

Drevený kostol z 19. storočia v Dolnom Smokovci.

Medzi tatranskými pamiatkami sú aj hvezdáreň a neďaleký hotel Encián pri Skalnatom plese navrhnutý Dušanom Jurkovičom, ktorý bol aj stanicou lanovky. Ak je pekne, aj tu sú doslova davy.

Alebo sa môžete pozrieť na tuberkulózny ústav vo Vyšných Hágoch projektovaný za prvej Československej republiky. Otvorí sa vám pohľad na funkcionalistický komplex s viac než desiatkou budov od vrátnice s pumpou cez vilu, bytové domy, kotolňu s komínom a železničným tunelom. 

Hlavná budova je taká rozsiahla, že som ju s bežným objektívom nedokázal zachytiť celú, ak som sa nechcel postaviť úplne na bok. Ak nerátam pacientov na balkónoch a jedno-dve autá, nikoho som v areáli nestretol. 

Málokomu však vysvetlíte, prečo by malo zmysel ísť do Vyšných Hágov, keď ste v Tatrách a môžete robiť množstvo iných vecí.

Trocha histórie:

V múzeu jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši vás možno prekvapí mapka Kriváňa s chodníčkami, cestami pre vozíky a štôlňami, kde sa ťažilo zlato. Záujem bol od stredoveku, ibaže podmienky boli tvrdé a zásoby nie až také výdatné. Ide však o príklad, ako sa Vysoké Tatry využívali ešte predtým, než do nich prenikol turistický ruch. 

Do Tatier prichádzali aj pastieri. Páslo sa až do roku 1949, keď bol vyhlásený Tatranský národný park. Potom sa ešte istý čas páslo ilegálne.

Bývalá vila Széchényi, pôvodne sídlo múzea TANAP-u. Začiatok 20. storočia

Prvú turistickú základňu na mieste dnešného Starého Smokovca postavil v roku 1793 spišský veľkostatkár Štefan Csáky pri prameni kyslej vody. Ešte nešlo o nič, čo by pripomínalo masový turistický ruch. Väčšia návštevnosť prišla až s postavením košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, teda dnešnej trate Žilina – Košice. O dva roky neskôr bol v Kežmarku s názvom Uhorský karpatský spolok založený prvý turistický spolok v Uhorsku.

Postupne vznikali prvé osady. Záležalo aj na tom, kto mal kde majetok. V Starom Smokovci to boli už spomínaní Csákyovci a po nich Spišská úverová banka. Za zakladateľa Štrbského Plesa sa považuje aristokrat Jozef Szentiványi (1872) z Liptovského Jána, jeho rod tam mal pozemky od čias kráľa Bela IV.

Vo Vyšných Hágoch začali stavať Mariássyovci (1890), v Tatranskej Polianke zas Pavol Weszter (1888). Viacerí z týchto majiteľov stavali pôvodne pre seba, až potom sa otvorili aj turistickému ruchu. Niekedy sa do podnikania aj práce púšťali lekári. Mikuláš Szontágh starší si prenajal pozemky a založil Nový Smokovec. Neskôr sa stal majiteľom jeho veľkej časti. Michal Guhr mladší liečil v Tatranskej Polianke a bol aj jej spolumajiteľom.

Odlišný bol prípad Tatranskej Lomnice, kde sa o založenie postaral uhorský štát. V roku 1892 odkúpil pozemky, ktoré pôvodne vlastnil rod Berzeviciovcov ešte od čias arpádovského kráľa Ondreja II. Cieľom bolo jednak založiť klimatické horské kúpele, teda také, kde lieči vysokohorský vzduch, a jednak ochrániť tamojšie zničené lesy. Zároveň štát podpísal zmluvu o prenájme so Spišskou úverovou bankou, ktorá už pôsobila v Starom Smokovci.

Tatranská Lomnica je jedným z miest, kde svoju tvorbu zanechal architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Hotel Lomnica je jeho dielom a vznikol už v roku 1893. Dnes je zrekonštruovaný. Horšie dopadol kúpeľný dom, ktorý postavila v osade tiež Spišská úverová banka.

Bývalá vila baróna Liptaya. 19. storočie. Tatranská Lomnica.

Podľa dokumentu o pamiatkovej zóne mal parné a uhličité kúpele, telocvičňu, priestory elektroliečby, dve obytné izby a byt kúpeľného riaditeľa a lekára. Cez vstupnú halu s dekoratívnou „maurskou“ výzdobou sa vchádzalo do prvého krytého bazéna vo Vysokých Tatrách. Od konca 80. rokov dom chátral, zostala z neho len vstupná časť s kupolou. Práve túto budovu označil týždenník Trend za tatranský skvost, z ktorého ostalo len torzo.

V parku pred kúpeľným domom ešte vzniklo jazierko, kde sa návštevníci kúpali alebo člnkovali.

Kto tí návštevníci boli? Znalec histórie Tatier Ivan Bohuš mladší v rozhovore pre Denník N povedal, že za Uhorska si návštevu mohli dovoliť len lepšie situovaní ľudia. K určitej demokratizácii podľa neho došlo za prvej Československej republiky a za socializmu sa stali prístupné pre takmer každého.

Medzi hosťami nechýbali ani panovníci. Napríklad do Dolného Smokovca zavítal srbský kráľ Milan Obrenović. Smokovecký Grand Hotel sa pýši návštevou saského korunného princa Fridricha Augusta III., neskôr posledného saského kráľa. 

Páni a cestovný ruch sa za Uhorska neznášali vždy len dobre. V roku 1898 si od Mariássyovcov kúpil pozemky vo Vyšných Hágoch knieža Hohenlohe. Majunke mu naprojektoval zámoček, o niečo menší a menej známy než v Tatranskej Javorine. Hohenlohe bol vášnivý poľovník a jeho vzťahy s turistami boli menej idylické než architektúra kaštielika.

Plašiace sa kone arcikňažnej Izabely zas bránili prevádzke prvého trolejbusu na území Slovenska. Elektrické vedenie z Popradu do Starého Smokovca bolo pripravené v roku 1904, no spustenie jázd odkladali, kým bola Izabela v Tatrách.

Železničnú trať do Starého Smokovca postavili až v roku 1908. Do Tatranskej Lomnice pritom prišiel prvý vlak v roku 1895 a na Štrbské Pleso jazdila zubačka od roku 1896. V rokoch 1911 a 1912 boli tatranské osady prepojené aj navzájom a na koľaje nastúpila električka Kométa. Jazdila ešte v 70. rokoch 20. storočia a pred zošrotovaním ju zachránili popradskí železničiari z Veterán klubu železníc Poprad.

Trakčná meniareň tatranskej železnice v Hornom Smokovci.

Pribúdali železnice, pribúdali aj hotely. V roku 1903 prenajal uhorský štát lomnickú kúpeľnú osadu belgickej spoločnosti Wagons Lits Cook. Tento belgický koncern prevádzkoval spacie vlaky v Európe a patril podeň aj známy Orient Express. Okrem toho mali Belgičania svoju hotelovú vetvu aktívnu aj v Uhorsku. Stavbu dovtedy najväčšieho hotela v Lomnici, dnes známeho ako Grandhotel Praha, začali v roku 1903. Jeho architektúra je ladená historicky, no zároveň mal ako prvý v monarchii železobetónovú konštrukciu.

Prví hostia prišli v roku 1905, čakala na nich jedáleň pre 300 návštevníkov, bar, konferenčná miestnosť, čitáreň, biliard, pošta, trafika, holičstvo, kaderníctvo aj izbové telefóny, vymenúva dokument o pamiatkovej zóne. Požičiavali sa lyže, boby a sánky.

Pre Belgičanov hotel projektoval budapeštiansky architekt Quidó Hoepfner, ktorý pochádzal pôvodne zo Spiša. Bol tiež autorom veľkých hotelov v Starom Smokovci (dnešný Grand, pre Spišskú úverovú banku) a na Štrbskom Plese (pre Wagons Lits Cook).

Tatry si ešte pred vznikom Československa prežili aj veternú smršť. Prišla 18. novembra 1915, teda takmer v ten istý deň ako kalamita z roku 2004 s dátumom 19. novembra. Škody z roku 1915 sú menej zmapované, ale napríklad v Tatranskej Lomnici padol podľa pamiatkarov všetok drevnatý porast v parku. Neskôr tam začali sadiť cudzokrajné rododendrony.

Inde v Tatrách to až tak nefungovalo. Ivan Bohuš starší napísal, že štátny lesný dozor stanovil maximálne 40-percentný podiel pre smrek, zvyšok mali tvoriť iné dreviny, aby lesy boli odolnejšie. Zámer sa však nepodarilo dodržať. Lesníci boli na vojne a majitelia v ťažkých časoch siahali po tých najlacnejších semenách a sadeniciach.

Za československej republiky sa v Tatrách štýl výstavby menil. Funkcionalistické budovy vyrástli napríklad v Tatranskej Lomnici (hotel Morava) aj v Novom Smokovci (hotel Palace a dostavba sanatória dr. Szontágha). Najväčším projektom však bol liečebný ústav tuberkulózy vo Vyšných Hágoch.

Liečebný ústav Vyšné Hágy, vrátnica s benzínovou pumpou.

Prečo najväčší? Tuberkulóza bola zabijakom za Uhorska aj prvej Československej republiky. Patrila k najčastejším príčinám úmrtí. Je známe, že v Tatranskej Polianke sa z nej liečil básnik Jiří Wolker a v Tatranských Matliaroch zas Franz Kafka. Ani jeden z nich sa, žiaľ, neuzdravil. Wolker zomrel krátko po návrate z Tatier, Kafku nezachránili ani ďalšie liečby vo Švajčiarsku, Taliansku či Rakúsku.

Projekt vo Vyšných Hágoch si možno predstaviť aj tak, ako keby štát dnes staval z plánu obnovy obrovský ústav na onkologické ochorenia alebo na covid počas pandémie. Zahŕňa 13 pamiatkovo chránených budov, stavať sa začalo ešte v 30. rokoch a končilo v 40. rokoch 20. storočia. Stránka register-architektury.sk uvádza, že jeho rozmery sú aj dnes v meradle tatranských osád neobvyklé. Tuberkulózu sa nakoniec podarilo potlačiť až očkovaním v 50. rokoch.

Za prvej republiky prestala počas hospodárskej krízy jazdiť zubačka na Štrbské Pleso, zato však začali projektovať lanovku. Úseky z Tatranskej Lomnice cez Štart na Skalnaté pleso sprevádzkovali za prvej republiky, záverečnú časť na Lomnický štít až za Slovenského štátu. Podľa registra architektúry sú stanice lanovky jedným z posledných diel Dušana Jurkoviča a architekt s nimi nebol spokojný. 

Aj hvezdáreň na Skalnatom plese začala fungovať za Slovenského štátu, no zásluhu na jej založení mal český astronóm Antonín Bečvář. Presvedčil slovenskú vládu, aby po strate historického observatória v dnešnom Hurbanove, ktoré pripadlo Maďarsku, preniesla zachránený výkonný reflektor do Tatier. Inicioval aj samotnú výstavbu.

Napriek tomu, že Bečvář bol Čech, stal sa v roku 1943 prvým riaditeľom hvezdárne a vo funkcii zotrval do roku 1950. Zosadili ho až komunisti.

Hvezdáreň Skalnaté Pleso. Slovenský štát

To už dnešné Vysoké Tatry existovali ako jednotná obec, stalo sa tak ešte v roku 1947. Predtým patrili jednotlivé osady k podhorským dedinám, z čoho pramenili aj porevolučné spory o katastrálne územia. Napríklad Tatranská Lomnica bola súčasťou Veľkej Lomnice.

Socializmus priniesol do Tatier ďalších návštevníkov a ďalšiu pozoruhodnú architektúru, ale aj búranie historických budov. Napríklad padla kaviareň z roku 1869 v Starom Smokovci, keď tam v 60. rokoch stavali mestský národný výbor. Zbúrali hotel Scepusia od Gedeona Majunkeho. Padli vila Hygiea, Adria či letovisko Karla Divalda. Z Csákyho domu zostal len zvyšok. Nebyť týchto zásahov, Starý Smokovec by bol dnes zrejme podstatne krajší.

Rozmach Tatier čiastočne súvisel aj s majstrovstvami sveta v lyžovaní v roku 1970. Obnovila sa aj prevádzka zubačky, kde začali jazdiť švajčiarske súpravy. Vydržali desiatky rokov. Za hodnotnú socialistickú architektúru v Tatrách sa považuje napríklad múzeum v Tatranskej Lomnici alebo liečebný dom Helios na Štrbskom Plese, z ktorého zostala už len ruina. Hotel Patria, ktorý tvarom ladil so skokanským mostíkom aj so štítom v pozadí, sa stal podobným symbolom ako bratislavský Most SNP.

Niektoré historické budovy zmizli aj po roku 1989. Napríklad v Tatranskej Polianke zbúrali hotel Weszterheim z konca 19. storočia, jedno z diel Gedeona Majunkeho. V roku 2008 som sa okolo neho ešte prechádzal. Jurkovičova stanica lanovky v Tatranskej Lomnici ešte stojí, no chátra len pár metrov od štvorhviezdičkového Grand Hotela Praha. 

V roku 2024 sa však v Starom Smokovci pustili do búrania vily Bellevue, pôvodne známej pod názvom Tündérlak, jednej z najstarších tatranských budov z roku 1850. Tento počin si v článku všimol web Napunk, maďarská verzia Denníka N.

Niekedy je to s pamiatkami tak ako s prírodou. Napríklad aj so smrekovým lesom, ktorý bol samozrejmou súčasťou okolia osád. A zrazu príde víchrica a vy tú bežnú vec už uvidíte len na fotografiách alebo pohľadniciach.

Búranie nemusí byť jediný spôsob, stačí aj necitlivá rekonštrukcia, prístavba, zateplenie. Vkus a nevkus môžu mať k sebe veľmi blízko.

Pramene:

…Ivan Bohuš ml.: Vysoké Tatry na starých pohľadniciach. Dajama, Bratislava 2007.
…Dokumenty Pamiatkového úradu SR o pamiatkovej zóne v Tatranskej Lomnici
…Andrej Bán: Znalec histórie Tatier: Prvé chaty poškodzovali pastieri, ničili im kšeft. V časoch kúpeľov tam chodili Kafka či Sisi. Denník N, 2021.
…Patrik Garaj: Architektúra podáva správu o tom, ako sme rezignovali na projekt Vysokých Tatier. Denník N, 2021.
…Krisztián Kacsinecz: Lebontják a Tátra legrégebbi épületét, az 1850-ben épült Tündérlakot. Annyira elhanyagolták, hogy csak egy hajszál választotta el az összeomlástól. Napunk, 2024.
…Omnibus. Ako to vlastne bolo. nostalgicketatry.sk
…Štěpán Kovář: Antonín Bečvář, astronom, meteorolog a klimatolog (1901–65). mff.cuni.cz
…register-architektury.sk

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť vo Vysokých Tatrách

Zaujímavé články o Vysokých Tatrách

Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2025 a 2026. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, rímskokatolíckeho farského úradu a webov ubytovacích zariadení.