Mestský dom. Začiatok 20. storočia. Hlavná ulica.
  • Dva historické kostoly, secesný mestský dom, stará škola a synagóga,
  • múzeum v kováčskej vyhni.

Národnostne zmiešané mestečko Moldava nad Bodvou si udržalo typické centrum malého mesta z konca Rakúsko-Uhorska. Na námestí stojí secesný mestský dom, dva historické kostoly či stará škola zo začiatku minulého storočia. V uličke poniže sa zachovala malá židovská synagóga. Z bývalej kováčskej dielne si radnica vytvorila múzeum.

Moldava, v maďarčine známa pod názvom Szepsi, bola v stredoveku mestečkom s trhovými výsadami. Istý čas patrila turnianskemu hradu, neskôr miestnej šľachte. Začiatkom prvej republiky mala približne 2000 obyvateľov a veľkosťou ju vtedy ešte predstihoval neďaleký Medzev. Za komunizmu sa Moldava rozrástla o panelákové sídliská, čo súviselo aj s výstavbou košických Východoslovenských železiarní. Dnes má zhruba 10-tisíc obyvateľov.

Rímskokatolícky kostol na Hlavnej pochádza z 13. storočia. Aj napriek viacerým úpravám si zachoval gotický charakter. Neďaleko neho stojí klasicistická fara z 18. storočia. Kalvínsky kostol si miestni protestanti postavili koncom 18. storočia. Historickú atmosféru ulice dokreslila aj kópia drevenej brány, ktorá v tom istom storočí prežila ničivý požiar. Jej originál previezli do jedného z košických múzeí.

Väčšina starých domov na Hlavnej ulici je prízemných. Medzi poschodové patrí už spomínaný mestský dom, škola a ešte budova, v ktorej dnes sídli umelecká škola. Viaceré zaujímavé prízemné budovy stoja aj na Hviezdoslavovej, ktorá spája centrum so železničnou stanicou. Židovská synagóga je prestavaná, keďže za bývalého režimu ju využívali miestni pionieri. Priečelie však ešte jej pôvodný účel pripomína. V Moldave mali židia aj svoj cintorín. Ďalšie židovské hroby ukrýva krovisko v poli neďaleko pričlenenej obce Budulov.

Stavba sídlisk a príchod nových obyvateľov po vojne zmenili národnostné zloženie mesta tak, že v ňom dnes už majú miernu väčšinu Slováci nad Maďarmi. Zhruba každý desiaty obyvateľ Moldavy je Róm, aspoň tak to odhadli autori Atlasu rómskych komunít.

Fotky sú z roku 2008.