• Najstarší z kostolov priamo v meste nájdete na cintoríne, je ním gotický kostol svätého Mikuláša,
  • synagóga je upravená na evanjelický kostol,
  • neďaleko stojí dom, kde žil Janko Jesenský na začiatku svojej advokátskej a spisovateľskej kariéry,
  • do vzhľadu Bánoviec zasiahol aj Jozef Tiso.

Bánovce nad Bebravou pôsobia zmiešaným dojmom. Podpísala sa na nich stredoveká história, 19. a 20. storočie, ale aj komunizmus. Nájdete tam gotický kostol na cintoríne, mestský dom z druhej polovice 19. storočia, bývalý súd z prvej republiky, synagógu, ale aj socialistické budovy a supermarket v tvare škatule na hlavnom námestí. Na viacerých miestach sa dá stretnúť so stopami prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa, ktorý za prvej republiky pôsobil v Bánovciach na fare.

V stredoveku, konkrétne v 14. storočí, boli Bánovce krátky čas kráľovským mestom s vlastnou samosprávou. Tým sa právne blížili napríklad úrovni Trenčína či banských miest. To však netrvalo dlho. Kráľ Žigmund Luxemburský, známy rozpredávaním a zakladaním kráľovských majetkov, v roku 1389 definitívne túto epizódu ukončil a štatút kráľovského mesta už Bánovce nikdy nezískali. Patrili rodu Štibora zo Štiboríc (1389-1432), lúpežným rytierom Podmanickým, Ilesházyovcom, a v zálohu ich mali aj jezuiti zo Skalice. Medzi významnejšie mestá na Slovensku sa už potom neprepracovali a veľkosťou patrili či už v 19. alebo 20. storočí medzi zhruba slovenský priemer.

Námestie Ľ. Štúra má od čias kráľovského mesta obdĺžníkový pôdorys a kostol sv. Trojice začiatkom 19. storočia postavili v klasicistickom slohu namiesto staršieho predchodcu. Mestský dom je naopak z konca 19. storočia. Jednu stranu námestia zaberá obchodný dom Tesco, stojí rovno oproti kostolu. Stredoveký pôvod má kostol sv. Mikuláša na cintoríne. V Bánovciach bol aj kaštieľ, ktorý sa spomínal ešte v 15. storočí. Na začiatku Slovenského štátu ho však zbúrali a postavili namiesto neho školu.

Za prvej republiky boli Bánovce okresným mestom, postavili tu preto ďalšie úradné budovy, napríklad súd či okresný úrad. Neďaleko námestia na Jesenského ulici sa dá naraziť na bývalú židovskú synagógu, v ktorej je dnes evanjelický kostol. Židia mali v 19. a 20. storočí pomerne silné postavenie, za prvej republiky tvorili asi šestinu obyvateľstva a mali v rukách väčšinu obchodov. Podobne ako inde na Slovensku, veľká časť židovskej komunity zomrela v koncentračných táboroch.

V Bánovciach mal za prvej republiky veľký vplyv neskorší prezident Slovenského štátu Jozef Tiso. Pričinil sa okrem iného o Štúrov pamätník uprostred námestia, ktorého odhalenie v 30. rokoch vyvolalo ľudácku demonštráciu. Na vývesnej tabuli pred kostolom bol zavesený jeho portrét a Tiso sa údajne zasadil aj za zbúranie stáročia starého kaštieľa, aby mala škola nové priestory.

Za komunizmu Bánovce stratili štatút okresného mesta. Stavanie nových priemyselných podnikov, ako napríklad Tatra či mliekareň, však spôsobili nárast počtu obyvateľov a rozsiahlu výstavbu panelákov. Centrum mesta to poznačilo a zbúrali sa i viaceré rodinné domy. K Bánovciam pričlenili obec Horné Ozorovce s kaštieľom.


Čo sa dá navštíviť v Bánovciach nad Bebravou


Zaujímavé články o Bánovciach nad Bebravou


Fotogaléria

Bánovce som viackrát navštívil v roku 2021, z ktorého pochádzajú nasledovné fotografie.

Okrem toho pripájam staršie fotky z roka 2008.