- Mestom sa stal v roku 2001 spolu s Krásnom nad Kysucou,
- Kostol s kláštorom pochádza z 18. storočia, za baziliku minor ho vyhlásili ako prvý v novodobých dejinách na Slovensku v roku 1964,
- zachovala sa aj budova, v ktorej František Lotrinský založil veľkú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu.
Šaštín by sa dal popísať ako jedno z menších slovenských miest, ako známe mariánske pútnické miesto, ale aj ako mestečko, ktoré si vďaka bývalej kartúnke, kalvárii, synagóge a viacerým tradičným domom zachovalo značnú časť svojej historickej atmosféry. Zároveň patrí Šaštín medzi najmladšie slovenské mestá – po schválení v parlamente ho zaň vyhlásili spolu s Krásnom nad Kysucou v roku 2001.
Mesto sa dá rozdeliť na tri časti – pôvodný Šaštín, areál okolo baziliky a obec Stráže, s ktorou sa Šaštín zlúčil za bývalého režimu. Najznámejšou stavbou je baroková bazilika a kláštor, ktorý dokončili v druhej polovici 18. storočia po príchode rádu pavlínov. Dôvodom bol rozmáhajúci sa mariánsky kult.
Putovanie veriacich sa začalo rozbiehať po roku 1564, keď dala šľachtičná Angela Bakičová spolu so svojím mužom Imrichom Czoborom vyrezať drevenú sochu Panny Márie, údajne ako vďaku za vyslyšané modlitby. Bakičová sa modlila za zmierenie v jej rodine, keď ju jej nahnevaný manžel vyhodil z koča, krátko na to sa vraj koč po ňu vrátil. Soche sa pripisovali stovky uzdravených a arcibiskup Imrich Eszterházy v roku 1732 povolil jej uctievanie, čo viedlo k stavbe kostola a kláštora. V roku 1964 pápež tento kostol povýšil na baziliku ako vôbec prvý chrám na Slovensku v novodobých dejinách. Neskôr pribudli ďalšie – napríklad v Levoči, Kežmarku, Bardejove či Trnave.
Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj Révaiovci. V 18. storočí ho kúpil manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský a v kaštieli založil veľkú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu – takzvanú kartúnku. Budova na pozadí rybníka s rákosím dodnes predstavuje ďalšiu z dominánt mestečka. Manufaktúra sa v 19. storočí nedokázala udržať a neskôr v kaštieli fungoval ešte cukrovar.
Centrálne šaštínske námestie sa nachádza necelý kilometer od baziliky. Má trojuholníkový pôdorys a dá sa na ňom vidieť niekoľko historických domov so zdobenými priečeliami, jednu stranu však už zaberá socialistická Jednota. Najvýraznejšou stavbou je kostol, pôvodne gotický, avšak upravovaný. Na neďalekom cintoríne stojí kalvária z konca 18. storočia. Pomerne netradične nevznikla na kopci, ale na rovine.
Židovská synagóga patrí k starším na Slovensku, pochádza z roku 1852, teda z časov pred najväčším rozvojom slovenských židovských komunít. Dá sa nájsť v malej uličke s rodinnými domami. Za posledné desaťročia značne schátrala, keďže v nej skladovali obilie, do jej záchrany sa však pustilo občianske združenie Synagóga Šaštín Galerye Shul. Zaujímavosťou šaštínskeho židovského cintorína je pomník rodiny Emanuela Pollaka, jeden z najväčších, aké som na Slovensku videl.
V kedysi samostatnej obci Stráže je hlavnou pamiatkou románsky kostol. Obklopuje ho cintorín. Stráže nemajú mestský charakter, niektoré rodinné domy si však udržali rázovité fasády.
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Šaštíne-Strážach
- Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
- Synagóga Šaštín (link vedie na facebookový profil s kontaktom)
Zaujímavé články o Šaštíne-Strážach
- O šaštínskych púťach a bazilike (.týždeň, 2010)
- O netradičných maľbách v strážskom kostole (Sme, 2019)
- Šaštín za druhej svetovej vojny (MY Záhorie/Sme, 2015)
- O niekdajšom hrobe na námestí (MY Záhorie/Sme, 2015)
- O šaštínskej synagóge (Pravda, 2019)
Fotogaléria
Fotky sú z roku 2023, ak nie je uvedené inak. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, farnosti Šaštín, publikácie Šaštín-Stráže, stránky slovenskehrady.sk a IAJGS.