Bazilika a kláštor. 18. storočie. Kláštorné námestie.
  • Mestom sa stal v roku 2001 spolu s Krásnom nad Kysucou,
  • Bazilika pochádza z 18. storočia, za baziliku ju vyhlásili ako prvú na Slovensku v roku 1964,
  • zachovala sa aj budova, v ktorej František Lotrinský založil prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu.

Šaštín by sa dal popísať ako jedno z najmenších slovenských miest, ako známe mariánske pútnické miesto, ale aj ako mestečko, ktoré si vďaka bývalej kartúnke, kalvárii, synagóge a viacerým rázovitým domom zachovalo značnú časť svojej historickej atmosféry. Zároveň patrí Šaštín medzi najmladšie slovenské mestá – po schválení v parlamente ho zaň vyhlásili spolu s Krásnom nad Kysucou v roku 2001.

Mesto sa dá rozdeliť na tri časti – pôvodný Šaštín, areál okolo baziliky a obec Stráže, s ktorou sa Šaštín zlúčil za bývalého režimu. Najznámejšou stavbou je baroková bazilika a kláštor, ktorý postavili po príchode rádu paulínov v druhej polovici 18. storočia. Dôvodom bol rozmáhajúci sa mariánsky kult.

Putovanie veriacich sa začalo rozbiehať po roku 1564, keď dala šľachtičná Angela Bakičová spolu so svojím mužom Imrichom Czoborom vyrezať drevenú sochu Panny Márie, údajne ako vďaku za vyslyšané modlitby. Bakičová sa modlila za zmierenie v jej rodine, keď ju jej nahnevaný manžel vyhodil z koča, krátko na to sa vraj koč po ňu vrátil. Soche sa pripisovali stovky uzdravených a arcibiskup Imrich Eszterházy v roku 1732 povolil jej uctievanie, čo viedlo k stavbe kostola a kláštora. V roku 1964 pápež tento kostol povýšil na baziliku ako vôbec prvý chrám na Slovensku. Neskôr pribudli ďalšie – napríklad v Levoči, Kežmarku, Bardejove či Trnave.

Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj Révaiovci. V 18. storočí ho kúpil manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský a v kaštieli založil prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu – takzvanú kartúnku. Budova na pozadí jazera s rákosím dodnes predstavuje ďalšiu z dominánt mestečka. Manufaktúra sa v 19. storočí nedokázala udržať a neskôr v kaštieli fungoval ešte cukrovar.

Centrálne šaštínske námestie sa nachádza zhruba kilometer od baziliky. Má trojuholníkový pôdorys a dá sa na ňom vidieť niekoľko historických domov so zdobenými priečeliami, jednu stranu však už zaberá socialistická Jednota. Najvýraznejšou stavbou je kostol, pôvodne gotický, avšak upravovaný. Na neďalekom cintoríne stojí kalvária z konca 18. storočia. Pomerne netradične nevznikla na kopci, ale na rovine.

Židovská synagóga patrí k starším na Slovensku, pochádza z roku 1852, teda z časov pred najväčším rozvojom slovenských židovských komunít. Dá sa nájsť v malej uličke s rodinnými domami. Za posledné desaťročia značne schátrala, keďže v nej skladovali obilie. Zaujímavosťou šaštínskeho židovského cintorína je jeden z najväčších židovských pomníkov na Slovensku.

V kedysi samostatnej obci Stráže je hlavnou pamiatkou ďalší kostol. Obklopuje ho cintorín. Stráže nemajú mestský charakter, niektoré rodinné domy si však udržali rázovité fasády.

Fotky sú z roku 2008.