Židovský cintorín. 19.-20. storočie. Jarná ulica.
  • V niektorých historických obdobiach boli významnejšie než Trebišov, väčšina centra je však zbúraná,
  • z pamiatok sa zachoval katolícky kostol a židovský cintorín.

Pred druhou svetovou vojnou boli Sečovce mestom s veľkým kaštieľom, tromi historickými kostolmi, synagógou, finančným úradom a súdom. Po prechode frontu v roku 1944 z tohto mesta zostala len hromada trosiek, do ktorých sa postupne vracali evakuovaní obyvatelia. Komunistický režim Sečovce navyše značne prestaval a výsledkom všetkých týchto udalostí je dnešná podoba mesta – prevažne socialistické námestie, prestavaný kostol s vysokou vežou a niekoľko starších prízemných budov v okolí.

Katolícky kostol na námestí, pôvodne stredoveký, je jediným z trojice pôvodných cirkevných pamiatok, ktoré prežili doteraz. Jeho nápadne vysokú vežu postavili až po druhej svetovej vojne pri jeho obnove, časť stavby má ešte pôvodné gotické znaky. Zvyšné dva kostoly – kalvínsky a gréckokatolícky, po vojne prestali existovať. Gréckokatolíci si po revolúcii ako náhradu postavili nový chrám, pred ktorým stojí súsošie Cyrila a Metoda. Na mieste zničeného kaštieľa stojí kultúrny dom.

Sečovce boli v stredoveku zemepanským a trhovým mestečkom. Názov dostali od šľachtického rodu Szécsiovcov, ktorý ich vlastnil, až kým v 15. storočí nevymrel. V niektorých historických obdobiach Sečovce predstihovali aj dnešné okresné mesto Trebišov. Po stavovských povstaniach v 17. a 18. storočí bol napríklad Trebišov taký zdecimovaný, že tam zanikla i tradícia a výsada miestnych trhov a jeho obyvatelia chodievali práve do Sečoviec. Trebišov, v ktorom od začiatku 20. storočia fungoval veľký cukrovar, neskôr Sečovce predstihol a za prvej republiky sa tam zo Sečoviec presunulo aj sídlo okresu.

Mesto malo pred vojnou silnú židovskú komunitu, za prvej republiky predstavovala viac ako štvrtinu obyvateľstva. Vidieť to je aj na miestnom židovskom cintoríne na Jarnej ulici, kde stojí množstvo pomníkov a niektoré z nich sú pomerne honosné. Synagóga do dnešných čias neprežila. Súčasné Sečovce sú skôr známe silnou rómskou menšinou, atlas rómskych komunít ich počet odhadol na 1700 z necelých 8000 obyvateľov.

Charakter poľnohospodárskeho mestečka spred druhej svetovej vojny ešte pripomína niekoľko prízemných domov so zdobenými priečeliami na hlavnom ťahu z Košíc do Michaloviec. Jedným z nich je budova základnej umeleckej školy.

Fotky sú z roku 2007.