Čím táto stránka je?

Nájdete tu popisné články a fotogalérie historických budov každého zo 141 miest na Slovensku. Fotky nie sú žiadne umelecké diela a majú už svoj vek, no väčšinu starých meštianskych domov, kostolov, palácov či synagóg by ste tu mali vidieť.

Účelom stránky je okrem iného ukázať, čo všetko historické, staré, hodnotné sa ešte v našich mestách uchovalo. Fotografie historických budov zároveň v niektorých prípadoch pomôžu do budúcnosti uchovať aspoň malú pamiatku na ne. Pár ich už stihli zbúrať.

Čím táto stránka nie je?

Nie je odborným historickým dielom, len prácou nadšenca, ktorý chcel prejsť a nafotiť všetky slovenské mestá. Aj keď som vyštudoval históriu, nikdy som nepracoval ako profesionálny historik.

Ako stránka vznikla?

Na vytvorenie stránky bolo potrebné naštudovať zhruba dve stovky kníh a prejsť a odfotografovať všetky mestá na Slovensku. Fotky vznikali väčšinou v rokoch 2007 až 2009, texty v roku 2009, potom som sa ich snažil aktualizovať. V roku 2022 som urobil redizajn stránky.

Zdrojom informácií o pamiatkach je aj Ústredný zoznam pamiatkového fondu a o židovských synagógach stránka www.slovak-jewish-heritage.org.

Web omestach.sk som robil vo voľnom čase popri zamestnaní. Napriek snahe o čo najväčšiu presnosť sa na stránke môžu vyskytnúť a aj sa naozaj vyskytli nepresnosti alebo chyby. Ak ich objavíte, veľmi mi pomôže, ak ma budete informovať na mailovej adrese jfilip@omestach.sk.

Ako sa dá precestovať všetky slovenské mestá?

Takmer výlučne som cestoval verejnou dopravou. Väčšina miest na západnom, strednom a sčasti aj na východnom Slovensku je aj z Bratislavy dostupná vlakom tak, že ráno cestujete tam a večer späť.

Kto to zaplatil?

Cestovné, výnimočne ubytovanie, a taktiež všetko ostatné som si platil sám. Nemal som žiaden grant ani iný príspevok.

Nájdem tu všetky pamiatky?

Úplne všetky nie, to bolo nad moje sily. Snažil som sa, aby tu bola aspoň väčšina. Na druhej strane, nájdete tu aj množstvo budov, ktoré nie sú oficiálne chránené ako pamiatky.

V čom sú slovenské mestá iné ako napríklad rakúske?

Slovenské mestá sa nevyznačujú až takým počtom pamiatok ako mestá v susednom Česku alebo Rakúsku, respektíve v západnej Európe. Uhorsko a neskôr habsburská monarchia, pod ktorú územie Slovenska až do roku 1918 patrilo, sa nezaraďovali medzi najvyspelejšie krajiny Európy a v Rakúsko-Uhorsku bola jeho východná časť tou menej rozvinutou. Až do druhej polovice 20. storočia bolo Slovensko prevažne agrárna krajina a mestá neboli tak veľké.

Navyše, komunistický režim plánovane historické jadrá miest demoloval. Takmer niet mesta, ktoré by búranie nepoznačilo. Predovšetkým sa ničili budovy z 19. a začiatku 20. storočia a židovské pamiatky, ktoré komunisti nepovažovali za hodnotné. Zmizli často celé ulice a väčšina synagóg. Príkladom takéhoto búrania je bratislavská štvrť Podhradie, v Trnave padli meštianske domy priamo na hlavnom námestí.

Typické slovenské mesto má námestie zložené zo starých meštianskych domov hneď vedľa socialistickej Jednoty alebo kulturáku. Niekde boli zásahy ešte väčšie. Od Senice cez Galantu, Sereď, Púchov, Považskú Bystricu po Vranov nad Topľou, Sečovce či Humenné sa zničili skoro celé centrá miest a stáť zostali len kostoly a niektoré kaštiele. Nezriedka sa vymazali takmer všetky stopy po židovských obyvateľoch – napríklad v Dunajskej Strede, Seredi, Stropkove, Humennom, Vranove, Michalovciach a ďalších mestách tvorili židia štvrtinu až polovinu obyvateľov a dnes ich pripomínajú zväčša len židovské cintoríny.

Ktoré mestá na Slovensku sú najkrajšie?

Napriek rozsiahlemu búraniu má výrazne najväčší počet historických budov Bratislava, nasledujú Košice, Prešov, Levoča a Banská Štiavnica. Významné pôvodne stredoveké jadrá sú napríklad v Bratislave, Trnave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, Kremnici, Levoči, Bardejove, Kežmarku.

Komárno je na Slovensku unikátne súborom pevností. Zaujímavé centrá z novších čias, konca 19. a začiatku 20. storočia, sú okrem spomínaného Komárna napríklad v Ružomberku alebo Lučenci.

Košice, Prešov a Bardejov majú najzachovalejšie súbory židovských pamiatok.

Viaceré mestá si uchovali stredoveké historické jadrá, ktorých sa neskoršie zásahy až tak nedotkli. Levoča a Bardejov so svojimi centrami a hradbami sú na zozname UNESCO. Na Spiši, ktorý sa v poľskom zálohu v rokoch 1412-1772 vyvíjal odlišne ako zvyšok krajiny, má väčšie alebo menšie historické jadro takmer každé mesto vrátane úplne malých mestečiek s pár tisíc obyvateľmi ako Spišské Podhradie, Spišské Vlachy alebo Spišská Belá, ktoré majú celé súbory pôvodne stredovekých meštianskych domov a gotických kostolov.

Unikátom sú banské mestá. V stredoveku vyrástli okolo nálezísk drahých kovov európskeho významu a patrili k najväčším a najdôležitejším na našom území. Neskôr v modernej dobe, keď baníctvo upadlo, sa prestali rozvíjať. Dnes majú v niektorých prípadoch (Banská Štiavnica, Dobšiná) dokonca menej obyvateľov než pred sto rokmi a ich a staré centrá sa tak doslova zakonzervovali. Banská Štiavnica je tiež na zozname UNESCO a kedysi bola tretím najväčším mestom v Uhorsku a druhým na Slovensku.

Až po druhej svetovej vojne vznikli na Slovensku len dve mestá – socialistická Nová Dubnica, pôvodne sídlisko pre závody v Dubnici nad Váhom, a Čierna nad Tisou.

Čo iné je na slovenských mestách ešte pekné?

Príbehy ľudí, ktorí pomáhajú obnoviť to, čo by sa inak rozpadlo a zničilo. Dobrovoľníci, ale aj majitelia, ktorí vrátia svojmu domu bývalú podobu z histórie, hoci by ho mohli aj zbúrať. Ľudia, ktorí sa vrátili do svojho mesta a investujú svoje peniaze a najmä čas do pamiatok, ktoré by inak zanikli.

Takmer v každom meste takýchto ľudí nájdete.

Čo je mesto?

Pojem mesto mal v histórii rôzne definície. V stredoveku sa mestá s najvyššou možnou samosprávou podriadené len kráľovi nazývali kráľovské, osobitné postavenie mali mestá banské. Menšie mestá niesli názov oppidum (mestečko). Mestami, a to celkom významnými, boli v stredoveku aj Ľubietová či Pukanec, dnes by to na prvý pohľad tipol len málokto.

V 19. storočí a za prvej republiky, naopak, viaceré sídla s mestským charakterom mali len štatút veľkej obce. V súčasnosti označenie mesta priznáva parlament. Teoreticky tak môže byť sídlo s dvomi tisíckami obyvateľov mesto a obec s 5000 občanmi len dedina. Dohromady je na Slovensku 141 miest, od januára 2016 pribudli Gabčíkovo a Turany a najnovšie od januára 2020 Nesvady.

Slovník termínov

Vo fotogalérii i v textoch sa na tejto stránke vyskytuje niekoľko zjednodušených termínov, s ktorými by sa zrejme nie každý historik musel stotožniť. Slovom stredoveké bývajú označené stavby približne do 16. storočia. Meštiansky dom môže byť akýkoľvek historický dom do roku 1918, aj keď hovoriť o mešťanoch v 19. či 20. storočí nie úplne presné. Začiatok 20. storočia väčšinou znamená od roku 1901 do 1918. Viacerí historici odlišujú význam slov župa a stolica, na tejto stránke sa pre jednoduchšie čítanie používa obvykle termín župa. Slovo pamiatka nemusí nutne znamenať, že daná budova je na zozname pamiatok.

Fotogalérie

Fotografie vo fotogalérii sú zoradené podľa druhov pamiatok. Na prvých miestach sa nachádzajú hrady a kaštiele, nasledujú kostoly, významné budovy, židovské pamiatky, meštianske domy, staré priemyselné budovy, menšie cirkevné pamiatky ako kaplnky či cintoríny, sochy, historické vily a ostatné staršie budovy. Na záver sú uvedené snímky pamiatok v mestských častiach.

Použitie informácií na stránke

Na záver obligátna formulácia. Stránka je chránená autorským zákonom. Na verejné a najmä na komerčné použitie fotografií či textov je potrebný predchádzajúci písomný súhlas autora. Pre súkromnú potrebu je samozrejme možné čokoľvek voľne čítať, sťahovať a používať.

Autor

Ján Filip