Oravský zeman a úradník Vavrinec Čaplovič nazbieral desaťtisíce kníh a v roku 1839 ich venoval Oravskej stolici. Začiatkom 20. storočia pre ne postavili túto budovu. Dnes je v nej múzeum.
  • Od záveru 17. storočia bol sídlom Oravskej stolice,
  • centrum zahŕňa bývalý župný dom, radnicu, kostoly, Čaplovičovu knižnicu a synagógu prestavanú na kino,
  • v domoch na námestí žili spisovatelia Pavol Országh Hviezdoslav a Ladislav Nádaši Jégé,
  • v častiach Mokraď a Malý Bysterec sa zachovali kaštiele.

Keby ste prišli do Dolného Kubína začiatkom 17. storočia, pravdepodobne by ste neuhádli, že niekedy bude centrom Oravy. Vtedajší počet obyvateľov historici odhadli na 340. Z toho, čo v dnešnom centre poznáte, nič nestálo, aj kostol sv. Kataríny vyzeral inak.

Ak by ste sa mohli zastaviť začiatkom 20. storočia, videli by ste už katolícky kostol v dnešnej novogotickej podobe, ale aj evanjelický kostol, synagógu, župný dom či panský hotel.

Na námestí takmer ako susedia žili Pavol Országh Hviezdoslav (ako spisovateľ a bývalý advokát) a Ladislav Nádaši-Jégé (ako spisovateľ, ale aj lekár). Budova Čaplovičovej knižnice pre desiatky tisíc darovaných kníh od tohto oravského zemana sa práve stavala.

Z námestia s výhľadom na vrch Choč, ktoré sa volá, ako inak, Hviezdoslavovo, táto historická atmosféra zatiaľ nevymizla. Historické domy zväčša stoja, aj keď väčšina nie je pamiatkovo chránená. Námestie je pešou zónou, neparkujú tam autá. V dnešných pomeroch veľmi príjemné.

Zbytočne by ste, naopak, hľadali rodné domy Andreja Radlinského alebo Janka Matúšku. Pamätná tabuľa na Radlinského dom sa nachádza na budove banky, Matúška má svoj pamätník pri pohrebných službách. Zvonica na Bysterci stojí medzi panelákmi. Pôvodné domy zbúrali komunisti.

Ako by napísal Hviezdoslav, čo raz bolo, odbolo.

Bývalý župný dom, v ktorom funguje Oravská galéria

Trocha histórie: Ak pominieme archeologické nálezy z praveku alebo hradiska Tŕniny, ktoré obývali aj Slovania, Kubín sa ako osada po prvý raz spomína v roku 1325. Listina hovorí síce o Vyšnom Kubíne, no dá sa z toho vyvodiť, že keď bol Kubín Vyšný, existoval aj Kubín Dolný.

V stredoveku patril k Oravskému hradu. V rokoch 1564 až 1578 mal 10 až 11 usadlostí. V roku 1632 hlavný správca Oravského komposesorátu (ak vám ten názov znie zložito, predstavte si to ako panstvo s viacerými majiteľmi, ale jedným správcom, aby si páni navzájom nerobili zle) Gašpar Ilešházi oslobodil obyvateľov od robôt za poplatok. Dovtedy sa podľa historikov Dolný Kubín od iných oravských obcí veľmi nelíšil.

Mestu patrili práva aj na týždenné trhy a výročné jarmoky, no v 17. storočí neboli obchodníci či remeselníci ani zďaleka jediní, kto sa pri domácich zastavil. Orava si v roku 1672 prešla povstaním Gašpara Piku a jeho krutým potlačením, neskôr sa zas tadiaľ prehnali poľsko-litovské vojská smerom k Viedni na pomoc proti Turkom.

Paradoxne, pre Dolný Kubín tento okamih znamenal zvrat. Keď litovský hajtman Kazimír Sapieha v roku 1683 vypálil vtedajšie tradičné župné sídlo Veličnú, stal sa novým župným mestom práve Dolný Kubín.

Zažil tak niečo podobné ako Liptovský Mikuláš, z viac-menej bežnej dediny sa začal meniť na centrum regiónu. Župný dom, dnešná Oravská galéria, vznikol podľa pamiatkového úradu v 18. storočí, neskôr ho ešte zväčšili.

Devätnáste storočie bolo pre Oravu stále obdobím hladomorov a povodní, v Dolnom Kubíne však postupne vyrastali meštianske domy a začínali fungovať aj menšie podniky. Jedným z nich bola tlačiareň Trnkóciovcov, ďalšími výroba železiarskeho tovaru, syra, octárne či sódovkáreň.

Bývalá štátna škola, neskôr gymnázium, ktoré v roku 1919 otváral Hviezdoslav. Budova je z 19. storočia.

Ešte v prvej polovici 19. storočia daroval Oravskej stolici zeman Vavrinec Čaplovič (1778 – 1853) svoju zbierku približne 50-tisíc kníh. Aby ich bolo kam umiestniť, začiatkom 20. storočia pre ne v Dolnom Kubíne postavili špeciálnu budovu.

Vznikali aj pobočky bánk a nové školy, čo bolo vtedy typické aj pre iné mestečká. Filiálku Tatra banky krátko od roku 1903 do nasledujúceho roka viedol ako správca Hviezdoslav. Odstúpil sám, podľa jeho slov ho táto práca duševne ubíjala. V Dolnom Kubíne prežil Hviezdoslav svoj život najmä ako spisovateľ.

Napriek rozvoju počet obyvateľov Dolného Kubína do prvej svetovej vojny neprekročil 2000. Na Orave bola vtedy väčšia nielen Trstená so svojou novou rafinériou, ale aj niektoré obce.

Veľký priemyselný podnik v Dolnom Kubíne nepribudol ani za prvej Československej republiky. Hviezdoslav sa však stal jedným zo štyroch predsedov Matice slovenskej a v roku 1919 predniesol svojou básnickou rečou príhovor pri otvorení gymnázia.

Už v roku 1921 Hviezdoslav zomrel. Jeho lekár a spisovateľ Ladislav Nádaši-Jégé poznamenal, že kým z Čiech sa denne zaujímali o jeho zdravotný stav, Slováci tak nerobili. Hviezdoslav bol z toho podľa Jégého nešťastný a pýtal sa, komu venoval svoju životnú prácu.

„Ospravedlňoval som takéto správanie skromnosťou Slovákov, ktorí sa neodvážili obťažovať ho. Nuž nebola to skromnosť,“ poznamenal Jégé.

Kaštieľ v Mokradi

Za Slovenského národného povstania sa ujal v Dolnom Kubíne moci revolučný výbor. Túto udalosť pripomína aj pamätník na kraji parkoviska pri obchode Tesco. Tam totiž pôvodne stáli kasárne, kde sa posádka vzbúrila.

Po druhej svetovej vojne nastali v meste radikálne zmeny. Pribudli nielen priemyselné podniky ako Elektro-Praga (neskôr SEZ Dolný Kubín) alebo ZVL Mokraď, ale mesto sa tiež stalo v roku 1960 jediným sídlom okresu na Orave. Námestovo a Trstená tento štatút stratili.

Dnes v Dolnom Kubíne napriek prestavbám stále nájdete zachovalé námestie, synagógu prerobenú na kino, meštianske domy, bývalý súd, bývalé gymnázium a radnicu, ktorej budova bola pôvodne navrhnutá pre banku. To je to historické.

Ak sa pozriete na dom Thea Herkeľa Florina, básnika, bývalého diplomata a tajomníka Vladimíra Clementisa, budete sa trochu cítiť ako v horách, aj keď ste od námestia vzdialení možno ani nie minútu chôdze. Florina v 50. rokoch komunisti väznili, po rehabilitácii organizoval súťaž Hviezdoslavov Kubín.

Tradičnú oravskú atmosféru má aj bývalá samostatná obec Záskalie, kde sa zachovalo viacero drevených domov, zvonica z 18. storočia a bývalá Zonthágovská kúria, ktorá je však pomerne dobre schovaná. V kaštieli v Mokradi žil istý čas uhorský jakobín František Abafi, v bývalej obci Malý Bysterec zas stojí kaštieľ Smrečániovcov.

Časť Záskalie

Kuriozitou je bývalá najmenšia oravská obec Srňacie. V roku 1930 mala 51 obyvateľov a 12 domov. Dnes je súčasťou Dolného Kubína, od mesta je však vzdialená približne päť kilometrov a nejazdí tam žiadna MHD.

Miestami pripomína maličký oravský Vlkolínec. Ak sa lepšie zahľadíte na pamiatkovo chránenú sýpku z 19. storočia, možno si spomeniete, že jej zrekonštruovaná verzia stojí aj v skanzene v Zuberci. Zostáva dúfať, že v Srňacom táto pamiatka neschátra natoľko, aby sa už nedala zachrániť.

Späť do centra. Oravská galéria v bývalom župnom dome má prekvapujúco veľkú zbierku. Početnosť diel slovenských maliarov 19. a 20. storočia mi pripomenula bratislavskú Nedbalku. Nechýbala ani prvá slovenská maliarka Anna Zmeškalová (1813 – 1880). Staršie umenie sa dalo vidieť tiež, domácu tradíciu reprezentoval rezbár Štefan Siváň z Babína a dnešné ekologické či covidové problémy zas v čase mojej návštevy Marek Jarotta a Miroslav Sandanus.

Medzičasom sa výstavy, samozrejme, obmenili, ale vtedajšia kombinácia sa dala s trochou zveličenia zhrnúť takto: niečo z regiónu, niečo z celej krajiny a niečo, čo sa týka celého sveta.

Na jednu galériu v okresnom meste to podľa mňa vôbec nebolo málo.

Pramene:

…Pavol Čaplovič: Dolný Kubín. Osveta, Martin 1986.
…Peter Huba: Dolný Kubín, Peter Huba, Dolný Kubín 1992.
…Ladislav Nádaši-Jégé: Súkromný život Hviezdoslavov. Slovenské pohľady, 1931 (zo zlatyfond.sme.sk)
…Peter Kerecman: Pavol Országh Hviezdoslav. Naša advokácia
…profil Thea Herkeľa Florina na webe politickeprocesy.cz
…Štatistický lexikón obcí v republike československej. Krajina slovenská. Praha, Orbis, 1936 (digitalniknihovna.cz)
…Oravská galéria
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…Opakované osobné návštevy

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Dolnom Kubíne

Zaujímavé články o Dolnom Kubíne

Fotogaléria

Fotky sú z roku 2023 a 2026. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, mesta Dolný Kubín, Slovak Jewish Heritage, IAJGS, webu gymnázia P. O. Hviezdoslava, ZUŠ P. M. Bohúňa, knižnice A. Habovštiaka a evanjelického farského úradu.