Župný dom zo 17. storočia.
  • Od záveru 17. storočia bol sídlom Oravskej stolice,
  • centrum zahŕňa bývalý župný dom, radnicu, kostoly, Čaplovičovu knižnicu a synagógu prestavanú na kino,
  • v domoch na námestí žili spisovatelia Pavol Országh Hviezdoslav a Ladislav Nádaši Jégé,
  • v častiach Mokraď a Malý Bysterec sa zachovali kaštiele.

V súčasnosti najväčšie mesto na Orave bolo od záveru 17. storočia sídlom Oravskej stolice. Dolný Kubín sa tak dostal do popredia pred ostatnými oravskými obcami či mestečkami a jeho centrum má zo všetkých z nich najviac historických budov. Na námestí sa dá nájsť župný dom, radnica, domy, v ktorých bývali známi slovenskí spisovatelia, ale aj synagóga prestavaná na kino. Dolnému Kubínu však venoval najväčšiu pozornosť aj socialistický režim, za čo mesto zaplatilo likvidáciou mnohých ľudových domov, ktoré by mu dnes dodávali ešte viac historickej atmosféry.

Centrálne námestie nesie meno po Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. V jednom z tamojších domov totiž tento básnik prežil istú časť svojho života a v Dolnom Kubíne napísal viaceré svoje diela. Na námestí stojí básnikova socha ešte z čias prvej republiky.

Väčšinu námestia tvoria budovy z 19. storočia, ktoré po požiari v roku 1834 nahradili pôvodné malé domčeky. Niektoré budovy sú však ešte staršie. Patrí medzi ne župný dom, ktorý Dolný Kubín musel ako centrum župy mať. Začal sa stavať v 18. storočí, neskôr jeho vzhľad poznamenali prestavby. Medzi pozoruhodné domy patrí aj radnica z 19. storočia alebo budova knižnice Vavrinca Čaploviča (1778-1853). Tento oravský zeman a úradník postupne nazbieral desaťtisíce kníh a v roku 1839 ich venoval Oravskej stolici. Zbierka bola pôvodne umiestnená na rôznych miestach, začiatkom 20. storočia pre knihy postavili novú budovu. Dá sa ľahko rozoznať podľa nápisu na priečelí a stojí v blízkosti synagógy a Hviezdoslavovej sochy.

Dolnokubínske námestie je zároveň prehliadkou pamätných domov. Okrem Hviezdoslava na námestí žil i autor jedného z mála slovenských historických románov Adama Šangalu – Ladislav Nádaši Jégé. Pamätné tabule upozorňujú aj na ďalšie osobnosti. Ich náhrobky sa dajú nájsť na miestnom cintoríne. S niektorými rodnými domami sa však bývalý režim nemaznal – napríklad dom autora slovenskej hymny Janka Matúšku zbúrali pri socialistických prestavbách.

Dolný Kubín má vo svojom centre dva historické kostoly. Katolícky má stredoveké časti, hlavný vplyv na jeho výzor však mala prestavba koncom 19. storočia. Inak v Kubíne pamiatky na stredovek nie sú, vtedy bol totiž len malou dedinou, ktorá sa príliš neodlišovala od iných obcí regiónu. Okrem toho stojí v meste evanjelický kostol z konca 19. storočia. Protestantizmus priniesli na Oravu Thurzovci ako páni Oravského zámku, neskoršia rekatolizácia náboženskú mapu regiónu opäť zmenila.

Podobne ako v ostatných mestách na Slovensku, aj Dolný Kubín mal svoju židovskú komunitu. Jej synagógu na námestí po vojne prestavali na kino Choč. Pôvodný účel ešte pripomína pamätná tabuľa. Židovský cintorín stojí na svahu neďaleko námestia. Náhrobky sú dosť poničené, aj keď v v čase mojej návštevy bol cintorín zamknutý a ohradený.

Orava bola chudobným regiónom, vďaka čomu si však zachovala mnoho ľudových domov. Ukážku pôvodného bývania v Dolnom Kubíne predstavuje farbiarsky dom básnika T.H. Florina len pár metrov od námestia. Viac z ľudovej architektúry sa zachovalo v pričlenených okolitých obciach, kde si návštevník už pripadá naozaj ako na Orave. Ako príklad možno spomenúť Záskalie s drevenou zvonicou alebo časť Srňacie.

V pôvodne samostatnej dedine Mokraď sa zachoval pomerne veľký kaštieľ zo 17. storočia, v časti Malý Bysterec zas menší kaštieľ Szmrecsányiovcov postavený na začiatku 19. storočia. Prvá pamiatka slúži skautom ako ubytovacie zariadenie, v Szmrecsányiovskom kaštieli je zas reštaurácia.

Fotky sú z roku 2008.