Kostol sv. Kríža. 16. storočie. Hlavné námestie.
  • Novozámocká pevnosť patrila v 17. storočí medzi najvýznamnejšie pevnosti v Uhorsku, no dobyli ju Turci a neskôr ju dali zbúrať Habsburgovci,
  • Nové Zámky prišli bombardovaním počas druhej svetovej vojny a po socialistických prestavbách o veľkú časť historického centra,
  • zachoval sa kostol na námestí, kláštor a ortodoxná synagóga,
  • v kaplnke v parku je pochovaný Anton Bernolák, pamätnú tabuľu má aj v maďarčine.

Nové Zámky v 17. storočí patrili medzi najvýznamnejšie protiturecké pevnosti v habsburskej monarchii, dnes však túto históriu pripomína už len máločo. Hoci pôdorys ulíc v centre mesta ešte stále zodpovedá starej pevnosti, na námestí aj v jeho okolí sú väčšinou socialistické budovy. Pod tento stav sa podpísalo aj bombardovanie za druhej svetovej vojny, najhoršie na dnešnom území Slovenska. Zo starších pamiatok sa zachovali len kostoly, barokové kaplnky, budova gymnázia, kalvária či ortodoxná synagóga.

Dobytie novozámockej pevnosti v roku 1663 Turkami (napriek jej nákladnej výstavbe) bolo pre vtedajšiu habsburskú monarchiu jednou z najhorších katastrof celého storočia. Nielen Nové Zámky, ale celý juhozápad dnešného Slovenska sa dostal do rúk Osmanskej ríše. V Nových Zámkoch trvala turecká nadvláda viac ako 20 rokov a v meste mali aj svoju mešitu.

Na rozdiel od podobných pevností v Komárne a Leopoldove sa z novozámockej nezachovalo takmer nič. Kráľ Karol III. ju dal po oslobodení mesta zbúrať, aby nemohla slúžiť protihabsburským rebelantom. Časť múru ešte zostala pod súčasnou kalváriou z 19. storočia a dá sa vidieť. Samotná kalvária bola v čase mojej návštevy zamknutá.

Novozámocké Hlavné námestie bolo kedysi odrazom veľkého stavebného rozmachu mesta v 19. a na začiatku 20. storočia. Nové Zámky ležali na strategicky dôležitej železničnej trati z Bratislavy do Budapešti a krátko po vzniku prvej Československej republiky patrili k najväčším mestám na Slovensku. Budovy hotela Zlatý lev či Primaciálneho paláca však neprežili bombardovanie počas druhej svetovej vojny, keď v meste zomreli približne štyri tisícky ľudí, alebo následné rozoberanie na stavebný materiál. Ničenie viac i menej poškodených pamiatok potom dokončil komunistický režim.

Z historických budov sa na námestí zachoval len kostol sv. Kríža zo 16. storočia a františkánsky kláštor zo 17. storočia, teda ešte z obdobia pred príchodom Turkov. Pamiatkou na prelom 19. a 20. storočia je ešte veľká budova gymnázia a niekoľko ďalších budov. Zachovalo sa aj viacero kaplniek z 18. storočia. V najstaršej z nich, kaplnke sv. Trojice, je pochovaný kňaz a tvorca prvého spisovného slovenského jazyka Anton Bernolák. To, že zomrel práve v prevažne maďarských Nových Zámkoch, je málo známe. Farárom tu bol viac ako 15 rokov. Na kaplnke má dokonca pamätnú tabuľu v maďarčine s menom Bernolák Antal.

Význam mala tiež novozámocká židovská komunita. Cintorín v poli za mestom patrí k väčším na Slovensku, stránka IAJGS mapujúca židovské cintoríny počet náhrobkov odhaduje na 500 až 5000. Nachádza sa tam i pôvodný pohrebný domček a pamätná tabuľa masovej popravy z čias holokaustu. V centre mesta stále stojí ortodoxná židovská synagóga, ktorú dodnes využíva miestna židovská komunita. Väčšiu neologickú synagógu s dvomi vežičkami zbúrali za komunizmu.

Celkovo však v Nových Zámkoch prevažujú socialistické budovy. Bývalý režim sa snažil mesto výrazne prestavať a tak zmizlo veľa budov, ktoré prežili bombardovanie. Dnes patria Nové Zámky do druhej dvadsiatky slovenských miest podľa počtu obyvateľov, z toho viac než 20 percent je maďarskej národnosti.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Nových Zámkoch

Zaujímavé články o Nových Zámkoch

Fotogaléria

Fotky sú z roku 2007 a 2018. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, stránky reformovanej cirkvi v Nových Zámkoch, múzea Jána Thaina, historických pohľadníc a IAJGS.