Mariánske a Palešovo námestie
  • Súčasťou Spišského Podhradia je sídlo biskupstva Spišská Kapitula, ktorá je mestskou pamiatkovou rezerváciou,
  • v samotnom meste sú tri historické kostoly a desiatky meštianskych domov,
  • tunajšia synagóga je jednou z mála na Spiši, ktorá sa zachovala v pôvodnej podobe,
  • Spišský hrad nepatrí k mestu, hoci je v jeho bezprostrednej blízkosti. Spolu s mestom a Kapitulou je na zozname UNESCO.

Hľadám na námestí ten správny záber. Vyberám bývalý Stellerov obchodný dom z 19. storočia, s meštianskym domom, ktorý stál podľa pamiatkarov v opevnení kostola. Trochu sa pootočím, pretože funkcionalistické kino Slovan z prvej republiky sa mi už zdá príliš moderné. Ešte nech nie je vidieť parkovisko a mám to.

No teda. Kostolná veža je zakrytá bývalým hotelom a socha z mariánskeho stĺpa, symbolu poľského správcu zálohovaného Spiša Teodora Lubomirského, sa akoby vznáša nad stromom. Žiaľ, nie je to mariánsky zázrak. Len ďalší amatérsky pokus. Vidíte sami.

Ospravedlňujem to snahou obsiahnuť čo najviac z mesta, ktoré nemá ani 4000 obyvateľov, no dostalo sa na zoznam UNESCO, kam zo slovenských miest patria len Levoča, Banská Štiavnica a Bardejov. Z centra je na dohľad a na dosah Spišský hrad, no ten leží v inom kraji (nie Prešovskom, ale Košickom) aj inom okrese (nie Levoča, ale Spišská Nová Ves).

Čo ďalej? Sú tu desiatky meštianskych domov na námestí nepravidelného pôdorysu. Tri kostoly, kláštor a synagóga. Bývalá stredoveká mýtna stanica len tak v záhrade.

Mestské múzeum, kde som tesne pred Vianocami nikoho nestretol, no lektorka mi otvorila, aj keď kľúč v zámke sa nie a nie otočiť. Stopy socializmu medzi námestím a Kapitulou, ale nie až také početné, aby nútili popisovať ich už v úvode.

Katedrála sv. Martina s biskupským palácom. Spišská Kapitula

Spišská Kapitula, sídlo spišského biskupstva, až do polovice 20. storočia samostatné mestečko. Prechádzka uličkou medzi starými domami kanonikov pripomína kresťanský skanzen. Diecézne múzeum s virtuálnym rehoľníkom a katedrála sv. Martina, kde je pochovaný Ján Vojtaššák. V zamračenej zime tiež minimum návštevníkov, v kostole práve chystali vianočnú výzdobu. V lete by však bolo ľudí viac.

Spomienky na dávnejšie návštevy, keď odo mňa spolucestujúci vo vlaku do Spišských Vlách vylúdil pri rozhovore drobné. Dnes by sa to už stať nemohlo. Osobná doprava je od roku 2012 až na sezónne vlaky zrušená. Pri jednej z prechádzok som na trati pred stanicou videl odhodený záchod.

A to stále plávam po povrchu.

Trocha viac než trocha histórie: Kým sa Spišské Podhradie stalo mestom, bolo len podhradskou osadou Spišského hradu. A kým sa na Spišskej Kapitule usídlilo biskupstvo, bol tam len kláštor a prepošstvo. A to ešte úplne pôvodne na inom mieste než dnes, stálo na vrchu Pažica.

Spišské Podhradie kolonizovali nemeckí hostia, po prvý raz sa písomne spomína v roku 1249. Aj jeho starý latinský názov znel Villa Saxorum sub castro, teda Osada Sasov pod Hradom. Uhorský kráľ Štefan V. (1270 – 1272) udelil spišským Sasom mestské výsady, ktoré sa týkali aj Podhradia. Ladislav IV. (1272 – 1290) oslobodil nemeckých i slovenských mešťanov spod súdnictva spišského župana.

Dnes sú síce Podhradie a Kapitula jedným mestom, no ich história sa mnohokrát rozchádzala. Ten istý kráľ Ladislav, ktorý Podhradiu pomohol výsadami, nechal prepošstvo spustošiť Bulharom a Kumánom zo svojej telesnej stráže.

Bývalá mýtna stanica

Koncom 14. storočia v Podhradí vznikol spišský cech pláteníkov, začiatkom 15. storočia sa mohli v meste konať výročné trhy. Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie pochádza ešte z 13. storočia, aj keď zo stredovekých čias má dnes v podstate len vežu.

Podhradie nepatrilo v stredoveku k najbohatším ani najväčším mestám na Spiši. Nezistilo sa napríklad, že by vôbec niekedy bolo obohnané hradbami ako Levoča. Malo však špitál, dnes je na jeho mieste kláštor Milosrdných bratov s kostolom. Súvislými hradbami bola obohnaná Spišská Kapitula. Zachovali sa dodnes aj s dvomi bránami.

Do 13. storočia sa datuje aj katedrála sv. Martina v Kapitule. V jej románskej podobe bola nižšia než dnes. Románska plastika leva je podľa Spišskej diecézy jedinou svojho druhu na Slovensku a maľba korunovania Karola Róberta z Anjou z roku 1317 zas najstaršou datovanou nástennou maľbou na Spiši.

V 14. a 15. storočí vznikali kanónie, ktoré tvoria v Kapitule jedinú ulicu. Poznámka pod čiarou, kanonici sú vlastne kňazskí funkcionári kapituly. V kanónii nebývali dedične, ale len z titulu funkcie.

Katedrála prešla koncom 15. storočia gotickou prestavbou a nadobudla do veľkej miery dnešnú podobu.

Kapitulu a Podhradie ešte viac rozdelil kráľ Žigmund Luxemburský (1387 – 1437). Podhradie sa totiž jedným z trinástich spišských miest, ktoré dal spolu so Starou Ľubovňou, Podolíncom a Hniezdnym do poľského zálohu. Kapitula zostala v Uhorsku.

Husitských a bratríckych vojen nezostali ušetrené ani tak. Ostatne, husiti ovládli aj Spišský hrad a od 1445 ho mal v rukách kapitán Jána Jiskru. Bratríci odvliekli aj prepošta, ktorý zomrel vo väzení.

Inak bol poľský záloh pre spišské mestá skôr výhodou, keďže si vedeli vybaviť výsady od oboch strán. Podhradie dostalo v 15. a 16. storočí práva výročných jarmokov. V 16. až 17. storočí bolo v mestečku 14 cechov a v roku 1548 (alebo 1549, uvádza sa rôzne) prešlo na evanjelickú vieru. Tunajší farár sa podieľal na vypracovaní vierovyznania Bratstva 24 spišských farárov.

Pohľad cez Hornú bránu. Spišská Kapitula

Až v roku 1674 nariadili poľskí vládcovia vrátiť kostoly katolíkom. Súčasný evanjelický kostol v meste pochádza až z konca 18. storočia a vežu má z 19. storočia. To je pre Slovensko typické, murované evanjelické kostoly sa smeli opäť stavať až po Tolerančnom patente Jozefa II. (1780 – 1790) a pôvodne mať vežu nesmeli.

Podobne ako inde na Slovensku, aj v Podhradí 17. a začiatok 18. storočia priniesli doslova morové rany. Navyše sa ešte spájali s protihabsburskými povstaniami. Pri more v roku 1710 zomrelo v mestečku približne 1600 ľudí, teda zhruba tri štvrtiny obyvateľstva.

Z poľského zálohu získala spišské mestá vrátane Podhradia až Mária Terézia v roku 1772. To už bolo Spišské Podhradie opäť do veľkej miery katolícke a susedná Spišská Kapitula sa stala v roku 1776 sídlom jedného z troch nových biskupstiev na území Slovenska (ďalšími boli Banská Bystrica a Rožňava). Po biskupstve na kapitule pribudol učiteľský ústav. Jeho budovu za prvej republiky prestavali, takže aj starobylá Spišská Kapitula nesie trocha stôp funkcionalizmu.

V revolučných rokoch 1848 až 1849 sa miestni dívali cez prsty na Ľudovíta Štúra, ktorého označili za luteránskeho farára. Pravdu mali len na 50 percent, Štúr bol evanjelik, nie však farár. S katolíkmi sa navyše snažil spolupracovať.

Po roku 1850 a následne opäť v rokoch 1894 až 1922 bolo Podhradie dokonca okresným mestom, malo svoju židovskú komunitu, školy, remeslá aj priemysel. Okrem liehovarov, mlynu a pivovaru to bol aj kameňolom či modrotlačiareň.

Železničná stanica

Tunajšieho priemyselníka Jána Harmattu, ktorého vila s vežičkou stále stojí neďaleko stanice, prirovnávali k vynálezcom ako Aurel Stodola či Jozef Murgaš. Spišský dejepisný spolok vo svojom článku píše, že Harmattov spôsob zvárania využíval aj Henry Ford.

Jeho fabrika na elektrické zariadenia začala v mestečku fungovať od začiatku 20. storočia. Zachovala sa však len sčasti a za pamiatku ju nevyhlásili.

Tunajší mäsiari od začiatku 20. storočia vyrábali spišské párky, respektíve podhradské viršle. Najviac sa dodnes píše o Varsányiovcoch. Výrobky boli podľa vnuka Štefana Varsányiho Igora také šťavnaté, že sa nemohli jesť vidličkou.

Spišské biskupstvo je asi najviac spojené s menom Jána Vojtaššáka (1877 – 1965), ktorý ho viedol od roku 1921 po vzniku prvej Československej republiky. Nahradil Alexandra Párvyho, toho, čo suspendoval Andreja Hlinku a následné udalosti viedli až k masakru v Černovej.

„Pred vojnou obetavý dušpastier pomáhajúci núdznym a staviteľ charitných domov, detských domovov a sirotincov, za vojny udavač Židov a arizátor, nakoniec martýr trpiaci dvanásť rokov v komunistických väzniciach – tým všetkým Vojtaššák bol,“ začína svoj článok o Vojtaššákovi novinár Andrej Bán.

Rýchle zhrnutie, v ktorom je povedané veľa.

Tieto vety však nehovoria len o Vojtaššákovi, ale aj o živote a možnostiach počas prvej republiky, Slovenského štátu a za komunizmu. Druhá svetová vojna znamenala aj pre tunajšiu židovskú komunitu transporty a vyhladzovacie tábory.

Potom prišla pomsta voči Nemcom, ktorých v meste v roku 1930 žilo 270 a tvorili necelú desatinu obyvateľstva. Jedným z nich bol aj Michael Bierbrunner, člen pronacistickej Deutsche Partei. Podobne ako biskup sa uchádzal o arizáciu baldovských kúpeľov.

Pohľad na synagógu a evanjelický kostol

Synagóga sa v meste zachovala, využíva sa ako galéria. Čo by za to dali v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku alebo Levoči, kde o tieto pamiatky prišli. Na pôvodný účel ju však už nemá kto využiť, podobne ako do krásneho evanjelického kostola nezavítajú miestni Nemci. To sú len niektoré z dôsledkov druhej svetovej vojny. Tie z komunizmu mali ešte len prísť.

Nový režim sa osobitne zameral na Spišskú Kapitulu. Z kanónií urobil byty pre roľníkov. Knihy sa pálili v peciach. V seminári mala sídlo škola Zboru národnej bezpečnosti. Kapitula sa zmenila na jednu z ulíc Spišského Podhradia, k mestu bola pripojená v roku 1949. Nazývala sa Ulica duklianskych hrdinov.

Popri tom všetkom trochu prekvapí, že už v roku 1950 vyhlásili Spišskú Kapitulu za pamiatkovú rezerváciu. V Podhradí bolo socialistických stavebných zásahov viac, napríklad sídlisko Hrad susediace s centrom mesta. Ani výstavba za prvej republiky však nebola vždy šťastná. Pri stavbe kultúrneho domu zbúrali barokový hostinec. Spolu s novou radnicou veľké námestie na pohľad rozdelili a odsunuli do úzadia starý kláštor, upozorňuje Pamiatkový úrad.

Napriek tomu sa Spišský hrad, Kapitula aj mesto dostali v roku 1993 na zoznam UNESCO. Vtedy sa ešte nevedelo o ďalšej historickej zaujímavosti. Na pohľad zvláštne nepravidelné roztrúsené kaplnky na vrchu Pažica symbolicky svojím rozložením reprezentujú kostoly a paláce Jeruzalema. Božie muky zodpovedajú jeho hradbám a lesík borovíc čiernych podľa stránky spisskyjeruzalem.sk napodobňuje cédre.

Z výstavy v synagóge som si zapamätal keramické dielo Petra Smika Krížom slamku nepreložíš. Opísané bolo ako symbol tichej neochoty: neprekročiť hranicu, hoci by stačilo len pohnúť slamkou. Alebo cyklus kvetov Frozen Blue. „Tento zamrznutý kvet je obrazom doby, v ktorej ľudia žiaria navonok, no vo vnútri zostávajú nedotknutí teplom ľudskosti,“ napísala kurátorka výstavy Lucia Benická.

To potom fotíte pamiatky poriadne zamyslení.

Pramene:

…František Zifčák: Kronika mesta Spišské Podhradie slovom i obrazom. Vydavateľská agentúra JES, Košice 1999.
…Andrej Bán: Spišské biskupstvo chce arizovať kúpele Baldovce, ktoré sú majetkom Žida Ladislava Frieda, písal v roku 1941 biskup Vojtaššák. A uspel. Denník N, 2025
…Spišský dejepisný spolok: Ján Harmatta. sdsle.sk
…Klaudia Lászlóová: Spišský párok jedine rukami! Pamätník hovorí o peripetiách obľúbenej špeciality. Poľnoinfo, 2024
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…dokumenty Pamiatkového úradu SR o pamiatkovej rezervácii Spišská Kapitula a pamiatkovej zóne Spišské Podhradie
…výstavy v Diecéznom múzeu, mestskom múzeu a synagóge
…Opakované osobné návštevy
…spisskyjeruzalem.sk

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Spišskom Podhradí

Zaujímavé články o Spišskom Podhradí

Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2025. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, dokumentu o pamiatkovej zóne, stránok IAJGS a vodnemlyny.sk.