Štefánikova mohyla
  • Mesto je známe najmä vďaka Štefánikovej mohyle na Bradle, Štefánik sa narodil v susedných Košariskách,
  • v roku 1848 Brezovú na krátky čas obsadili dobrovoľníci pod vedením Slovenskej národnej rady,
  • na námestí sa nachádzajú domy s pamätnými tabuľami na Martina Šaška či Tomáša Tvarožeka, ale aj socialistické budovy,
  • neďaleko námestia stojí jediný pamätník Jana Husa na Slovensku.

Malé mestečko je známe najmä vďaka Štefánikovej mohyle na Bradle. Na námestí, ktoré miestni ešte stále volajú Rínok, sa zachovalo niekoľko domov z 19. storočia, v ktorých sa narodili, alebo bývali viacerí predstavitelia slovenského národného obrodenia.

Brezová vznikla podobne ako neďaleká Myjava v 16. storočí. Usídľovali sa v nej okrem iných utečenci z územia južného Slovenska a Maďarska ustupujúci pred Turkami. Počas celej svojej histórie patrila medzi bašty slovenských evanjelikov. Na rozdiel od susednej Myjavy ju však koncom 19. a začiatkom 20. storočia obišiel výraznejší rozvoj, takže sa (z prvej tridsiatky miest a obcí na Slovensku podľa veľkosti v roku 1869) prepadla medzi malé mestečká.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil blízko v susedných Košariskách. Táto obec v niektorých historických obdobiach patrila k Brezovej a inokedy zas získala vlastnú správu, preto aj Brezová počíta Štefánika medzi svojich rodákov. Jeho mohylu na Bradle možno dobre vidieť aj z mestečka. Okrem Štefánika sú v mohyle pochovaní členovia jeho talianskej posádky, ktorí spolu s ním prišli v roku 1919 o život pri návrate do Československa. Mohylu navštevovali ešte za prvej republiky tisícky turistov ročne, i dnes je na nej v peknom počasí takmer vždy vidieť návštevníkov. S obľubou sa na nej zastavajú politici, ale aj extrémisti.

Neprekvapuje, že po Štefánikovi je pomenované i hlavné námestie v Brezovej, na ktorom za prvej republiky postavili poschodový Národný dom pomenovaný opäť po tomto politikovi. Domy na námestí sú inak prízemné alebo jednoposchodové. Na viacerých z nich sú pamätné tabule – dá sa všimnúť napríklad dom výrobcu organov Martina Šaška, ktorý údajne tiež odlieval guľky pre slovenských dobrovoľníkov a v roku 1848 u seba hostil divadelné predstavenie. Pár domov odtiaľ zas býval finančník Tomáš Tvarožek, neskôr československý politik. Z Brezovej pochádzal aj zástupca Slovenskej ligy v USA Štefan Osuský a právnik Štefan Fajnor.

V septembri 1848 bola Brezová po Myjave druhou obcou, ktorú obsadili slovenskí dobrovoľníci na čele s Jozefom Miloslavom Hurbanom. Po niekoľkých dňoch však ustúpili pred uhorskými silami. Na čele Brezovej stáli aj v neskoršom období Slováci, hoci to v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia nebol príliš častý jav. Hurban pôsobil v Brezovej istý čas aj ako kaplán.

Napriek tomu, že Brezová bola prevažne evanjelická, starší z dvojice kostolov patrí rímskokatolíckej cirkvi. Pôvodne si ho síce postavili v polovici 17. storočia evanjelici, miesta vrchnosť im ho však neskôr odňala. Miestni obyvatelia neznášali pokusy o rekatolizáciu práve najlepšie a dokonca v roku 1674 údajne zabili katolíckeho farára Mikuláša Végha. Evanjelický kostol je z druhej polovice 19. storočia.

Pri prechádzke z námestia ku katolíckemu kostolu a na Bradlo sa dá tiež vidieť, ako Brezovú poznačil komunizmus. Medzi Rínkom a kostolom sú nastavené paneláky a aj z Bradla udrú do očí práve paneláky ako prvé.

Fotky sú z rokov 2008, 2014, 2017 aj 2022.