Kysucké múzeum.
  • Historické centrum z veľkej časti zbúrali za komunizmu, nevyhla sa tomu ani fara, kde v rokoch 1848 až 1849 pôsobila Slovenská národná rada,
  • okrem kostola sv. Bartolomeja sa zachovali budovy mestského a okresného úradu z prvej Československej republiky či budova, v ktorej sídli Kysucké múzeum.

Krátka prechádzka po dvoch-troch uliciach tvoriacich centrum Čadce ponúka kostol, historické domy z 19. a začiatku 20. storočia či dve veľké budovy úradov z prvej republiky. Najväčší vplyv na súčasný vzhľad mesta však mal komunizmus. Ako najväčšie mesto na Kysuciach poznamenali Čadcu socialistické prestavby viac než okolité mestečká v regióne a navyše im padli za obeť aj mnohé staršie domy.

Historické jadro mesta tvorí predovšetkým Námestie slobody s kostolom z 18. storočia a Palárikova ulica, kde sa nachádza väčšina starších domov. Centrum pretína hlavná cesta od Žiliny. Najväčšie predvojnové budovy sú mestský a okresný úrad z čias prvej republiky. Obe sa vďaka svojim rozmerom vedľa malých najviac jednoposchodových domčekov nedajú prehliadnuť.

Stredoveké stavby v Čadci nenájdete žiadne. Dôvod je jednoduchý, Čadca vznikla až v 16. storočí vďaka valašskému osídľovaniu. Označenie mestečko a právo usporiadať každoročné trhy získala za Márie Terézie. Vďaka rozsiahlemu chotáru s veľkým počtom kopaníc mala Čadca významný počet obyvateľov – koncom 18. storočia to bolo viac ako 4000, čo ju radilo medzi väčšie slovenské mestá. Jednou z najstarších historických budov v meste je kostol sv. Bartolomeja z 18. storočia.

Hospodársky rozmach mestečka nastal najmä po výstavbe košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Okrem toho bola Čadca od polovice 19. storočia sídlom slúžnovského úradu, takže v nej sídlili viaceré inštitúcie uhorského štátu na okresnej úrovni. Práve v posledných desaťročiach Rakúsko-Uhorska vyrástla veľká časť meštianskych domov na Palárikovej či Námestí slobody. Centrom okresu bola Čadca i za prvej republiky.

Socializmus z historickej atmosféry mesta poriadne ukrojil. Zbúrali synagógu i starú faru. Jej osud pripomína ešte moderný pamätník takzvanej zimnej výpravy slovenských dobrovoľníkov v roku 1848, keď pomáhali cisárskemu vojsku bojovať proti Kossuthovej revolúcii v Uhorsku. Práve na fare totiž sídlil politický orgán Slovákov – Slovenská národná rada.

Dobre neskončil ani židovský cintorín, ktorý sa v posledných desaťročiach postupne menil na prázdnu trávnatú plochu. V apríli 2008 sa mi na jeho mieste podarilo nájsť len jeden rozbitý náhrobok pohodený v burine.

Fotogaléria je veľmi stará, ešte z roku 2008.