Námestie SNP v Banskej Bystrici
  • Bývalé banské mesto, kde v 15. a 16. storočí sídlila Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť, jeden z najväčších európskych podnikov svojej doby.
  • Mestský hrad s barbakanom a kostolom s oltárom pripisovaným majstrovi Pavlovi z Levoče, šikmá mestská veža.
  • Pôsobisko maliara Dominika Skuteckého.
  • Kaštiele v Radvani, pamiatky na SNP a nacistické zverstvá.

Banská Bystrica má bohatú históriu od stredoveku, nie je však zakonzervovaným mestom. Dobre, toto je trochu klišé. Pozrite sa však na úvodnú fotografiu z Námestia SNP. Uvidíte tam veľa historických budov, ale takmer žiadna z nich v stredoveku alebo ani nestála, alebo aspoň vyzerala inak.

Tak napríklad šikmá veža, jedna z najznámejších banskobystrických pamiatok. Postavili ju až v 16. storočí, podobne ako susednú vážnicu. Dvojvežový bývalý jezuitský kostol? 17. až 18. storočie, keď tento rád prichádzal do mnohých miest na Slovensku na svoju rekatolizačnú misiu.

Čo tak sídlo Banskobystrického samosprávneho kraja, žltá budova s vežičkou na rohu Námestia SNP vľavo? Dom má síce históriu dlhú zhruba 500 rokov, no podobu, ktorú vidíte, získal koncom 19. storočia, keď v ňom sídlila Zvolenská sporiteľňa.

Susedný Ebnerov dom s krásnym arkierom a antickými motívmi, ktoré boli podľa pamiatkového úradu na Slovensku práve tu uplatnené vo figurálnej výzdobe po prvý raz? Tiež je starší, arkier je však dielom majstra Jána Weinhardta zo Spišských Vlách z roku 1636. 

Pozrime sa na druhú stranu. Vedľa Oberhausu stojí bývalý Mühlsteinov dom. Na radnicu ho adaptoval v rokoch 1546 až 47 majster Linhard.

Takto by sa dali odkrývať historické vrstvy jedna za druhou. V Banskej Bystrici, samozrejme, uvidíte aj stredoveké pamiatky, stačí sa posunúť z námestia o pár metrov ďalej k bývalému mestskému hradu. 

Trochu histórie: Zvolenčania a Bystričania sa niekedy prekárajú už pre názov mesta. Novo Solio, Novum Zolium alebo Newsol sú totiž zachované latinské alebo nemecké pomenovania Banskej Bystrice z 13., respektíve 15. storočia. Mesto ležalo vo Zvolenskej župe, aj preto toto pomenovanie zrejme vzniklo. Bystrica je však ešte starší názov a používal sa paralelne.

História mesta je pochopiteľne staršia. Striebro a meď lákali ľudí do okolia budúcej Banskej Bystrice ešte v praveku. Najstaršie medené nálezy v strednej Európe pochádzali z územia stredného Slovenska, píše Lexikon stredovekých miest.

V stredoveku sa pri slovanskej osade usídlili nemeckí hostia, ktorí dostali, podobne ako inde na Slovensku, mestské privilégiá. Udelil im ich kráľ Belo IV. v roku 1255 po vpáde Mongolov, keď potreboval zaľudniť spustošenú krajinu. Tiež mali záujem o drahé kovy.

Stredoveká Banská Bystrica. Kostol sv. Kríža a Pisárska bašta

Nemci potom dlho vo vedení mesta prevládali. Zakladatelia a ich potomkovia mali hlavné námestie, dnešné Námestie SNP, vo svojom súkromnom vlastníctve. Niekto iný by si tam dom len tak postaviť nemohol. Ani fara a kostol priamo na námestí nevznikli. Mesto však netvorilo len námestie s vtedy ešte roztrúsenými, niekedy vežovými domami. Počítali sa k nemu aj ulice Dolná, Horná, Lazovná, Strieborná, Krížna a Hronská (dnes Kapitulská).

Najstarší kostol Nanebovzatia Panny Márie stál ešte v 13. storočí na návrší, kde sa postupne vytvoril mestský hrad. Dodnes má románske okná, reliéf Krista na Olivovej hore na vonkajšej strane kostola zas historik Marián Skladaný v lexikone označil za jeden z vrcholov neskorogotického umenia na Slovensku. A bočná kaplnka svätej Barbory dokonca ukrýva oltár Majstra Pavla z Levoče.

Ukrýva nie je až taký prehnaný výraz. V propagácii pamiatky bola cirkev veľmi opatrná.

Aj hlavný oltár bol pôvodne od Majstra Pavla, no zhorel pri požiari v roku 1761. Regionálny denník MY Banská Bystrica napísal, že bol ešte o štyri metre vyšší než levočský. Kostol potom nanovo zaklenuli a pribudli maľby od rakúskeho maliara Jána Lukáša Krackera, ktorý zdobil aj kláštor v Jasove.

Ďalší kostol na hrade, Kostol sv. Kríža, pochádza z 15. storočia a je spojený s Pisárskou baštou. Tak to s budovami na hrade bolo, mnohé z nich boli zabudované priamo do hradieb. Matejov dom je zas prepojený s Baníckou baštou. Hrad bol dokončený približne v dnešnej podobe začiatkom 16. storočia a páni si rýchlo mohli vyskúšať jeho odolnosť pri baníckom povstaní v roku 1526.

Meď v okolí mesta ťažili aj významné banskobystrické rody Karlovcov a neskôr Jungovcov. Na rozdiel od Kremnice a Banskej Štiavnice sa drahé kovy nenachádzali priamo v meste. Ťažiari preto potrebovali zájsť niekoľko kilometrov ďalej, kde sa dnes nachádzajú obce Staré Hory alebo Špania Dolina. Meď sa ešte pred nástupom podniku Turzovcov a Fuggerovcov vyvážala cez Benátky alebo Flámsko do sveta. Karlovcom sa pripisuje aj výstavba špitála sv. Alžbety pre chorých baníkov na Dolnej ulici.

Turzovsko-fuggerovský podnik, ktorý historik Skladaný označil za najväčší a najmodernejší ranokapitalistický podnik v Európe, prišiel na rad až vtedy, keď baníctvo utrpelo krízu. Základné problémy boli dva – čím hlbšie sa kopalo, tým väčší problém nastával so zatápaním a tým odlišnejšie bolo zloženie rudy. 

Znamenalo to, že rudu bolo potrebné najprv špľajsovať a potom zas scedzovať (striebro oddeliť).

Bývalý medený hámor. Budovy na snímke sú už z 19. storočia.

Trochu zjednodušene by sa dalo napísať, že uhorskí Turzovci mali know-how a skúpené bane, a nemeckí Fuggerovci zas peniaze. Veľa peňazí. Americký novinár Greg Steinmetz označil Jakoba Fuggera, spoluzakladateľa podniku, za vôbec najbohatšieho človeka, ktorý kedy na Zemi žil. Jeho majetok dosahoval takmer dve percentá európskeho HDP, čo sa nepodarilo ani Rockefellerovcom a, zatiaľ, ani Elonovi Muskovi.

Turzovci pochádzali pôvodne zo spišských Betlanoviec, Ján Turzo, ktorý podnik zakladal, bol synom levočského mešťana. Postup, ako spracovať bystrickú meď, poznal z Krakova, kde ho sám uplatňoval. 

Spoločný podnik vznikol v roku 1495. Využíval podvojné účtovníctvo, mal sieť faktórií a skladov po Európe. Vyvážal aj do Indie. Dokázal si zorganizovať dopravu, obchod a, na nevôľu banskobystrických mäsiarskych majstrov, aj zásobovanie potravinami za nižšie ceny. Spracovacie závody si postavil v neďalekej Moštenici a Tajove a medený hámor vznikol aj v Banskej Bystrici.

Sčasti sa zachoval dodnes, trpí však dôsledkami nešetrného zaobchádzania s pamiatkami v uplynulých desaťročiach. Od historického centra mesta je oddelený rušnou cestou a socialistickou zástavbou. Budovy, z ktorých jedna pochádza ešte z 15. storočia a ďalšie dve z 19. storočia, keď sa tam meď vyrábala už pomocou elektrolýzy, schátrali.

Postoj banskobystrických mäsiarov už naznačuje, že Turzovsko-fuggerovská spoločnosť sa v Uhorsku nestretávala len s priateľským prijatím. Mesto si podvodom vymohlo úpravu privilégií pod zámienkou, že stará listina zhorela. Fuggerovci požičiavali peniaze aj zadlženým Jagelovcom na uhorskom tróne. Ľudovít II. im v rokoch 1525 až 1526 podnik odňal, napokon im ho však vrátil. Krátko nato zomrel v bitke s Turkami pri Moháči.

Fuggerovci potom už bez Turzovcov prevádzkovali spoločnosť do roku 1546. Následne si podnik prevzal štát, ktorý už ovládala dynastia Habsburgovcov. Do mesta prichádzali talianski odborníci na opevňovanie, pretože Turci už medzičasom ovládali aj Budín. Na Urpíne vznikla strážna veža, takzvaná vartovka, ktorá je dnes prestavaná na hvezdáreň. Protestanti mali Kostol sv. Ducha, ktorý už neexistuje. Dom, ktorý je dnes známy ako Turzov a Turzovsko-fuggerovská spoločnosť v ňom sídlila, si renesančne upravil bohatý mešťan Samuel Schmeidl.

S Turzovcami si môžeme spojiť zelenú sieň v dome, ktorá je jeho hlavnou atrakciou, renesančný vzhľad je však už dielom ich nástupcov.

Na prelome 16. a 17. storočia postavili v Banskej Bystrici opevnenie. Bolo to nebezpečné obdobie, aj keď spojené so šírením vzdelania. Uhorské stavovské povstania proti Habsburgovcom zasahovali najmä Slovensko. Keď vtiahol do mesta vodca druhého z povstaní, sedmohradské knieža, Gabriel Bethlen, nechal sa tu podľa tradície zvoliť za kráľa. 

Uhorským panovníkom sa nikdy nestal. Aj keď spolupracoval s českými stavmi, s Turkami a neskôr aj s Francúzmi, povstanie sa nakoniec skončilo kompromisným mierom. Lepšie povedané miermi, a to Mikulovským, Viedenským a Bratislavským, pretože po porušovaní obe strany uzatvárali ďalší.

Napriek vojenskému ohrozeniu a napriek poklesu produkcie medi sa v 16. a 17. storočí v meste ďalej stavalo. Domy dostávali renesančnú tvár, okrem už zmieneného Turzovho domu to bol aj dom podžupana Tomáša Benického z Mičinej, na ktorom sa podieľali talianski architekti. 

S príchodom rekatolizácie protestanti prišli o Kostol sv. Ducha, no mohli si postaviť aspoň drevený artikulárny kostol pri Lazovnej bráne. Začiatkom 19. storočia ho nahradili súčasným murovaným kostolom. Jezuitský kostol na námestí bol prvou barokovou stavbou v Banskej Bystrici a jeho výstavbu zas prerušilo posledné zo stavovských povstaní, povstanie Františka II. Rákociho.

V 18. storočí mala Banská Bystrica približne 40 cechov, čo patrilo k najvyšším počtom na území Slovenska po Bratislave a Košiciach. Vyrábalo sa však aj vo väčšom. Manufaktúra na súkno Teofila Sterza z roku 1725 sa považuje za prvú na Slovensku. Fungovala zhruba šesť rokov. V roku 1776 vzniklo v Banskej Bystrici biskupstvo a presťahovalo sa sem aj sídlo župy. Prvý župný dom bol na Lazovnej ulici.

Meštianske domy na Lazovnej ulici. V diaľke vidieť starý župný dom.

V 17. a 18. storočí už nebola Banská Bystrica takým nemeckým mestom ako v stredoveku. Slováci sa dožadovali rovnoprávneho postavenia. Aj Mária Terézia ešte trvala na dodržiavaní rovnomerného zastúpenia v mestskej rade a striedaní richtárov každý druhý rok. V rokoch 1836 až 1838 vydával v meste evanjelický kňaz Karol Kuzmány časopis Hronka. 

Aj toto dielo neskoršieho podpredsedu Matice slovenskej ukazovalo, aké boli predstavy o slovenskom jazyku pred jeho kodifikáciou rôznorodé. Hronka vychádzala v biblickej češtine, písmená w, g alebo j používala na miestach, kde by vám to dnes pripadalo čudné. 

Aspoň z vojenského hľadiska boli časy už pokojnejšie, v 18. storočí zasypali vodnú priekopu okolo mestského hradu, v druhej polovici 19. storočia padli aj mestské brány, Dolná, Horná, Lazovná, Hronská aj Strieborná. V roku 1829 vznikla v meste prvá detská opatrovňa na území Česka a Slovenska. Jej budova na Lazovnej ulici sa zachovala a pripomína ju aj pamätná tabuľa. A ešte jedno prvenstvo. Historik Vladimír Sklenka označuje banskobystrické vyššie gymnázium za prvé, kde sa vyučovalo po slovensky. Takéto vyučovanie začalo fungovať v roku 1855 aj zásluhou mnohých českých učiteľov. 

V tom čase bol v habsburskej monarchii ešte absolutistický režim, voči národnostiam však štát postupoval miernejšie než po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, keď bolo Uhorsko napriek všetkým neduhom demokratickejšie. Vtedy sa aj slovenské vyučovanie skončilo, o odvolanie riaditeľa Martina Čulena sa postaral osobne vplyvný muž Zvolenskej župy Béla Grünwald.

Budova gymnázia dodnes stojí na Námestí Štefana Moyzesa, ktorý mal ako biskup na slovenskom vyučovaní podľa Sklenku osobnú zásluhu.

V 19. storočí pritom Banská Bystrica nepatrila medzi najväčšie mestá na Slovensku. Neprofitovala ani z výstavby Košicko-bohumínskej železnice tak, ako napríklad Žilina alebo Spišská Nová Ves. Zo Zvolena sa dostala do Banskej Bystrice železničná trať v roku 1874. Prepojenie s Turcom cez Čremošné prišlo na rad až v 40. rokoch 20. storočia.

Napriek tomu v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia vznikli celé nové ulice. Jednou z najreprezentatívnejších je dnešná Skuteckého ulica, ktorá viedla ku kasárňam. Postavili na nej nový súd s väznicou, meštiansku a obchodnú školu, budovu Obchodnej a priemyselnej komory, evanjelické gymnázium a žandársku stanicu.

Bytové domy Hungaria a päťposchodový Porges Palota z tohto obdobia vytvárajú dodnes pohľadné vetvenie Hornej a Skuteckého, respektíve Kukučínovej ulice, ktoré by sa uplatnilo na nostalgickej historickej pohľadnici.

Kalvária. Pôvodne 17. storočie. Urpín.

O viaceré budovy na nábreží sa zas zaslúžil obchodník a spolumajiteľ Harmaneckých papierní Teofil Stadler, po ktorom je dnes frekventovaná cesta pomenovaná. Na mieste zbúraného Kammerhofu vyrástlo v roku 1913 až 1916 riaditeľstvo lesov podľa projektu Júliusa Waeldnera. Dnes by si zbúrať budovu bývalej banskej komory zrejme dovolil len málokto. Pamätná tabuľa pripomína, že išlo o najväčšiu renesančnú stavbu na námestí.

Banskú Bystricu z prelomu storočí zachytil v jej idylickej aj menej idylickej podobe maliar Dominik Skutecký. Jeho vila je dnes galériou a jeho hrob nájdete na židovskom cintoríne. Maľoval hrajúce sa deti s rodičmi v parku, trh, ale aj sklonené postavy pracovníkov v tmavých hámroch, kde najsvetlejším bodom je žeravý oheň.

Ani za prvej Československej republiky ešte Banská Bystrica nepatrila medzi tie úplne najväčšie slovenské mestá. Podľa sčítania z roku 1930 mala s konkurenčným Zvolenom takmer vyrovnaný počet obyvateľov nad 11-tisíc. Ľudnatejší bol napríklad aj Lučenec alebo Banská Štiavnica.

Výstavba však pokračovala a Banská Bystrica má dodnes aj nejednu funkcionalistickú pamiatku z tohto obdobia. Bývalý učiteľský ústav, notársky úrad, vysielač Laskomer alebo Národný dom by sa dali vymenovať ako príklady. Za prvej republiky postavili veľkú časť Národnej ulice, ktorá spojila centrum mesta s malou stanicou. 

Budova energetických závodov a železničné prepojenie Banskej Bystrice s Turcom už pochádzajú z obdobia slovenského štátu, keď, povedané so spisovateľom Jurajom Špitzerom, židovskému obyvateľstvu režim zakazoval všetko, čo z nich robilo ľudí. Arizovali aj Skuteckého vilu, v ktorej sa narodil jeho vnuk, dramatik Peter Karvaš. Jeho rodičov zavraždili vo vápenke v Nemeckej.

Povstalci vojensky ovládli Banskú Bystricu 29.-30. augusta 1944, teda v čase, keď už nemecké vojská začali obsadzovať Slovensko. Povstalecký rozhlas vyzýval vojakov na odpor proti Nemcom a dokonca hlásil, že skoré víťazstvo je zaistené. Z vojenského hľadiska to mohlo v skutočnosti len ťažko dopadnúť dobre. Povstalecké územie však bránilo celkovo 60-tisíc vojakov a 18-tisíc partizánov a nacistov dokázali zdržať zhruba dva mesiace.

V meste zatiaľ fungovala Slovenská národná rada, ktorá 1. septembra proklamovala vytvorenie nového štátu Čechov a Slovákov. Viaceré budovy nesú dodnes pamätné tabule na povereníctva, ktoré v nich sídlili. Z Banskej Bystrice sa napokon povstalci stiahli 25. októbra. 

Ďalšie akcie nasledovali v horách, no veliteľov Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali už začiatkom novembra v Pohronskom Bukovci. To, čo nasledovalo, dokumentuje pamätník v Kremničke od Dušana Jurkoviča, kde nemecké Einsatzkommando 14 a Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy v novembri 1944 až marci 1945 zavraždili približne tisíc obetí. Nápis hovorí o 747 zavraždených, toľko však bolo len exhumovaných, píše v denníku SME Peter Getting.

Mŕtvych hádzali do protitankovej priekopy, ktorú vykopali ešte za SNP. Slovenskí gardisti si odvahu dodávali pálenkou a pri popravách obete okrádali, neskôr sa po krčmách chválili cennosťami, jeden aj vylomenou protézou so zlatými zubmi, pokračoval Getting v článku o tom, ako sa developeri snažili ešte aj na takomto mieste stavať.

SNP symbolizuje aj pamätník na Kapitulskej ulici rozdelený na dve časti, teda pred a po povstaní. To rozdelenie nie je len symbolické. Banská Bystrica si za socializmu z veľkej časti uchovala historické centrum, avšak aj preto, že je pomerne veľké a to, čo zmizlo, dnes nebudí takú pozornosť. Napríklad aj výstavbe pamätníka padli za obeť historické domy zo 17. storočia na Novej ulici.

Jeden z radvanských kaštieľov.

Komunistická strana si v roku 1960 vybrala Banskú Bystricu popri Bratislave a Košiciach za jedno z troch krajských miest, stala sa sídlom Stredoslovenského kraja. Pripojili k nej pôvodne samostatné obce Radvaň a Kráľovú, kde postavili sídlisko. Podobne mesto pohltilo aj Kremničku, Jakub či Kostiviarsku.

Mesto sa rozrástlo, no napríklad podobne ako Bratislava prišlo o synagógu. Kým nacisti ju využívali ako stajňu, komunisti v nej podľa banskobystrickej židovskej náboženskej obce skladovali stavebný materiál a umelé hnojivá. Nakoniec ju zbúrali.

Mühlsteinova bašta v hradnom areáli bola zbúraná ešte pred nástupom KSČ k moci v roku 1947, hoci s tým podľa pamiatkového úradu nesúhlasilo vtedajšie Povereníctvo školstva a kultúry. Turzov dom bol poškodený nemeckým náletom a tiež mu hrozilo zbúranie, nakoniec sa tak však nestalo.

Na Striebornom námestí vznikla administratívna budova Stavoindustrie a oproti nej na mieste bývalej stoličkovej továrne zas textilka Slovenka. V 60. rokoch zbúrali severozápadný úsek mestských hradieb a Dolnú Striebornú ulicu, kde stavali sídlisko Fortnička. Lazovné predmestie medzi bývalou Lazovnou bránou a medeným hradom padlo v 70. rokoch. Na Námestí Štefana Moyzesa vyrástol dom potravín namiesto zbúraných meštianskych domov.

Dosť, nie? A to neboli všetky asanácie.

Nebolo by však fér skončiť len búraním. V pamätníku, kde sídli Múzeum SNP, som už dávnejšie zažil jeden z najlepších výkladov, čo si pamätám. Búralo sa aj v minulosti, napríklad stáročný kostol svätého Ducha nahradil v 19. storočí bytový dom Hungaria, ktorý je dnes sám pamiatkou.

Občianske združenie ZA! Medený hámor sa snaží o záchranu toho, čo prežilo z tejto pamiatky. Predchádzať škodám môže pomôcť aj náš záujem.

Pramene:

…Mária Dobríková, Milan Gajdoš: Banská Bystrica medená a povstalecká. M. O. Enterprise 1994.
…Vladimír Bárta, Milan Šoka: Banská Bystrica. AB ART press Banská Bystrica, 2007.
…Milan Gajdoš, Kamil Linhart: Banská Bystrica a okolie. Šport, Bratislava 1989.
…Miroslav Sura: Banská Bystrica, pamiatková rezervácia. Tatran, Bratislava 1982.
…Martin Štefánik, Ján Lukačka a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Historický ústav SAV, Bratislava 2010.
…Dokumenty Pamiatkového úradu SR o pamiatkovej rezervácii v Banskej Bystrici
…zoznam národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR
…Peter Getting. Ľudí strieľali do priekopy. Najväčší masový hrob Slovenska je ohrozený, stavajú na ňom nové domy. SME, 2023.
…Prvenstvá a premeny súkenníckej výroby v Banskej Bystrici a Radvani, informácia k výstave v Štátnom archíve v Banskej Bystrici
…Kveta Fajčíková: Bystrica prepisuje dejiny:prvé slovenské gymnázium bolo u nás. MY Banská Bystrica, 2015.
…Kveta Fajčíková: Nebyť ohňa, stál by v Banskej Bystrici najvyšší gotický oltár na svete. MY Banská Bystrica, 2017.
…Oliver Rehák: Päťstoročnú technickú pamiatku Banskej Bystrice oživujú odborníci, aktivisti, mesto aj súkromný vlastník. Denník N, 2025.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Banskej Bystrici

Zaujímavé články o Banskej Bystrici

Fotogaléria

Väčšina fotografií z Banskej Bystrice je z roku 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, dokumentu o zásadách ochrany pamiatkovej rezervácie, registra modernej architektúry a IAJGS.