Detva - o mestách.sk

*Bývalý obecný dom počas detvianskeho vianočného jarmoku*.

V minulosti patrila medzi najväčšie slovenské dediny.
Mäsiar Ján Vagač zo Starej Turej tu založil v 18. storočí známu bryndziareň.
Tradičné drevené kríže na kalvárii, v meste aj na okolitých lazoch.

V národopisnom svete tešila sa Detva oddávna veľkej pozornosti ako stredisko obyvateľstva rázovitého, zvláštneho, osobitného, rysu skôr tvrdého. Nie, nie je to opis z turistického sprievodcu, ale z pražského Masarykovho slovníka náučného. Časť s písmenami od D do G vyšla v roku 1926. Na Detvu sa už vtedy dívali takto.

Veľkú časť svojho príspevku venoval slovník detvianskemu kroju, ktorý chváli a označuje za rázovitý, no s určitou nostalgiou dodáva, že v mladšej dobe na svojej pôvabnosti utrpel. Ani käčky, teda štyri copy, už muži v týchto časoch až na malé výnimky podľa autorov slovníka nenosili.

O to prekvapujúcejšie môže byť, že Detva patrila ešte v 19. storočí medzi najväčšie sídla na území Slovenska. Ak som správne počítal, podľa uhorského sčítania ľudu v roku 1880 bola s viac než 10-tisíc obyvateľmi siedma najväčšia na Slovensku.

Jej počet obyvateľov sa tak dal porovnať napríklad s Trnavou alebo Prešovom. Vďačila za to však najmä početným okolitým lazom, až do roku 1891 patrila k Detve aj Hriňová. Historik Ján Golian píše, že aj sobáše sa museli konať hromadne. Na jeden novembrový deň mohlo vychádzať aj 60 dvojíc.

Ak chcete prísť z vlakovej zastávky do centra tejto „starej Detvy“, zaberie vám to takmer štyri kilometre pešej chôdze cez sídlisko. Keď uvidíte kostol sv. Františka z Assisi zo začiatku 19. storočia a bývalú školu, už ste skoro tam. Za ním stojí niekdajší obecný dom zo začiatku 20. storočia, dnes Podpolianske múzeum, na pravej strane zas Vagačov dom z rovnakého obdobia, kde fungovala známa bryndziareň.

*Kostol sv. Františka z Assisi zo začiatku 19. storočia.*

Trocha histórie: Andrej Sládkovič v básni Detvan posiela detvianskeho šuhaja Martinka slúžiť do Čierneho pluku kráľa Mateja Korvína (1458 až 1490). Takto sa to však v skutočnosti odohrať nemohlo.

Obec totiž vznikla na vígľašskom panstve v prvej polovici 17. storočia. „Prvá písomná informácia o vzniku Detvy sa nachádza v správe baróna Prendeisa o troch banskomestských komorách z roku 1638, v ktorej sa hovorí o zakladaní novej obce na vígľašskom panstve grófom Ladislavom Čákym,“ píše mesto na svojom webe.

Detva má síce aj svoju pravekú históriu, tá je však spojená najmä s lokalitou Kalamárka. Na tomto vrchole s plošinou na skalnatých bralách sopečného pôvodu bolo hradisko a archeológovia tam objavili predmety z bronzovej aj železnej doby. Oplatí sa sem zájsť už len za prírodnými krásami, ale na vrcholovej plošine uvidíte aj starú cisternu.

V roku 1787 založil Ján Vagač v Detve bryndziareň, ktorá sa považuje za prvú manufaktúrnu bryndziareň na území Slovenska. Mäsiar Vagač pochádzal zo Starej Turej, odkiaľ sa bryndziarska tradícia rozšírila aj do Zvolena či na Liptov.

Vagačovský podnik dodával na trhy v celej monarchii, prežil 19. storočie aj prvú republiku, nie však komunizmus. Štefan Vagač, syn Alexandra Vagača, ktorý postavil súčasný Vagačovský dom, sa musel dokonca z Detvy odsťahovať.

To už trochu predbiehame. V roku 1811 bola Detva povýšená na mestečko so štyrmi výročnými jarmokmi. Koncom 19. storočia ju však v Uhorsku za mesto nepovažovali. V spomínanom roku 1880 bola napríklad obcou v okrese Zvolenská Slatina, hoci mala päťkrát toľko obyvateľov než táto obec.

Za socializmu vyhlásili Detvu za mesto v roku 1965. To už vyrábali Podpolianske strojárne. Medzi starou Detvou a železničnou traťou vzniklo sídlisko. Ani staré námestie nebolo ušetrené prestavieb. Neuvidíte už napríklad starú poschodovú faru známu z historických pohľadníc. Nestojí ani dom veľkostatkárskej rodiny Lassovských, ani synagóga.

V meste však naďalej uvidíte aspoň niektoré tradičné ľudové domy aj maľované kríže. Štatút národnej kultúrnej pamiatky majú dva, dom s bránou na Námestí SNP a trochu schovaný dom s hospodárskou budovou na Skliarove. Fujara, ktorá sa spája aj s Detvou, bola zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Dodnes pretrvala aj tradícia maľovaných krížov. Viaceré z tých, ktoré v meste zbadáte, sú z pomerne nedávneho obdobia po roku 1989. Tie staršie z 19. storočia uvidíte najmä pri kalvárii. Pamiatkovo chránený skliarovský prícestný kríž už bol nahradený novším z roku 2021.

V časti Kostolná sa zachoval kríž, ktorý, možno trochu prekvapivo, vznikol za socializmu.

Keď som bol v meste v decembri 2023 na fotografickej prechádzke, konal sa práve vianočný jarmok. Ľudia vyzerali viac-menej spokojne. Vzhľadom na to, že o 20 rokov skôr, v čase krízy v Podpolianskych strojárňach v roku 2002, mala Detva 40-percentnú nezamestnanosť, v obchodoch sa kradlo na „drzovku“ a psychológovia hovorili o „reálnom nebezpečenstve samovrážd a časovaných bombách v podobe detí, ktoré dnes vyrastajú v strese“, je to úspech.

Nech to teda vydrží. Pamiatky a tradície nemusia byť s fungujúcou ekonomikou v rozpore.

Pramene:

…detva.sk
…Masarykův slovník naučný. Československý kompas, Praha 1925 – 33.
…Ján Golian: Farár Pitrof „premenoval“ jednu celú generáciu. Sme, 2020
…Daniel Vražda: Detva už nečaká ani na zázrak. Sme, 2002.
…Juraj Majo: Historicko – demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Štatistický úrad SR, 2012.
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…Opakované osobné návštevy

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Detve

Zaujímavé články o Detve