- Väznica sídli v bývalej protitureckej pevnosti, ktorá mala v 17. storočí nahradiť dobyté Nové Zámky,
- menej známou pamiatkou je oblúkový most, za pozornosť stojí aj komplex železničných budov a liehovaru v okolí stanice z 19. a začiatku 20. storočia.
Pravdepodobne najznámejšou stavbou Leopoldova je väznica v bývalej protitureckej pevnosti. Menej sa vie, že sa v tomto mestečku dá nájsť starý most zo 17. storočia a komplex železničných budov a liehovaru z čias Rakúsko-Uhorska, okolo ktorých mnoho ľudí bez povšimnutia prevezie expres na trati medzi Bratislavou a Žilinou. Názov Mestečko sa dá použiť aj s veľkým písmenom. Tak sa totiž Leopoldov ešte za prvej republiky volal.
Pevnosť dal v 60. rokoch 17. storočia postaviť habsburský cisár Leopold I. ako náhradu za strategicky dôležité Nové Zámky, keď ich dobyli Turci. Vzorom jej bola talianska pevnosť a vo svojej dobe patrila k najvýznamnejším v Uhorsku. Priamo do vojen s Osmanmi už nezasiahla, no odolala útokom počas protihabsburských povstaní. Turci prehrali v roku 1683 rozhodujúcu bitku pri Viedni a boli zahnaní na Balkán.
Podobne ako Ilava aj leopoldovská pevnosť slúži ako väznica od polovice 19. storočia, takže obvyklý návštevník sa môže pozrieť maximálne zvonka na vysoké obvodové múry tvoriace hviezdicový pôdorys či historickú bránu s rokom postavenia. Kostol vo vnútri opevnenia zbúrali za bývalého režimu. Pomáhať pritom museli aj väznení kňazi.
Mestečko pôvodne obývali remeselníci z Nemecka, Rakúska a Čiech, ktorí pevnosť stavali. Neskôr do jeho vývoja výrazne zasiahla stavba Považskej železnice, ktorú tam dotiahli v roku 1876 z Trnavy a postupne bola predlžovaná až do Žiliny. Súčasná stanica charakteristická svojou červenou farbou pochádza zo začiatku 20. storočia, vedľa stále stojí menej nápadná o asi 30 rokov staršia pôvodná výpravná budova. Unikátny antikvariát s približne 300-tisíc knižkami sa po smrti zakladateľa Tibora Ďuráka musel viackrát sťahovať, najprv do Trnavy a potom do Hlohovca.
Námestie sv. Ignáca tvoria väčšinou prízemné domy. Neďaleko barokovo-klasicistického katolíckeho kostola z 18. storočia stojí renesančný pranier. Postavili ho v roku 1678, keď Mestečko dostalo súdne právo a mohlo tak na pranieri priväzovať a trestať previnilcov. Medzi centrom a pevnosťou upúta pozornosť ešte niekoľkostoročný oblúkový most. Postavili ho ponad ramenom Váhu ako prístupovú cestu do „hradu“.
Za komunizmu si v Leopoldove odpykávali tresty aj politickí väzni. Po revolúcii sa stal smutne známy väzenskou vzburou z roku 1990, pri ktorej trestanci zdemolovali časť priestorov. Ešte tragickejšie následky mal 23. novembra 1991 útek skupinky väzňov, ktorí zavraždili piatich dozorcov.
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Leopoldove
- Expozícia histórie väzenstva (patrí pod ZVJS a treba sa písomne objednať vopred)
Zaujímavé články o Leopoldove
- Ako architekt rozbehol premenu mesta (Denník N, 2023)
- O politických väzňov za komunizmu (Aktuality, 2019)
- O sťahovaní leopoldovského antikvariátu (Dnes 24 Trnava, 2019)
- O Emilovi Paulovičovi (Rádio Regina Západ/RTVS, 2022)
- O väzenskej vzbure v roku 1990 (Vtedy.sk/TASR, 1990)
- O väzenskej vzbure v roku 1990 (Sme, 2010)
- O leopoldovskom futbale (MY Trnava/Sme, 2019)
- O záhadnom nápise na moste (MY Trnava/Sme, 2009)
Fotogaléria
Fotky sú z roka 2023. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, webu mesta Leopoldov, historických pohľadníc a práce Ondreja Marka: Leopoldov – premena po priemyselnej revolúcii.