Radnica z 20. storočia od architekta Rudolfa Czibulku, ktorý budovu v 20. rokoch aj prestavoval a nadstavoval o ďalšie poschodie. Podľa webovej stránky mesta to dokázal bez rozobratia krovu.
  • Historickú časť mesta tvoria najmä budovy z 19. a začiatku 20. storočia, napríklad radnica, hotel Lev, Kalvínsky dvor či Klainov dom.
  • Hrad bol v stredoveku sídlom Tekovskej župy, v kapitánskej budove a kaštieli pri zrúcanine dnes sídli Tekovské múzeum,
  • v centre sú dva historické katolícke kostoly, po jednom evanjelickom a kalvínskom a synagóga,
  • v časti Kalinčiakovo sa nachádza jeden z nemnohých slovenských románskych kostolov.

Na levickom Námestí hrdinov dosť záleží na tom, kam sa pozeráte. Môžete sa dívať dopredu na radnicu z roku 1902, ktorú projektoval architekt Rudolf Czibulka. Ak sa obzriete dozadu, uvidíte schátranú socialistickú Družbu. Vľavo stojí bývalý historický hotel Lev, avšak susedia s ním dva obchoďáky. Vpravo na vás zapôsobí Jozefčekov dom, nad ním sa zas týčia paneláky.

Levický hrad, ktorý bol v stredoveku sídlom Tekovskej župy a neskôr odolával Turkom, poznám ako tiché miesto, čo zas neplatí o štvorprúdovom Tureckom rade hneď pri ňom. Vŕšku nad námestím dominuje bývalý secesný učiteľský ústav z roku 1911 a jeho adresou je ulica Friedricha Engelsa. A áno, v Leviciach majú aj Marxovu ulicu s funkcionalistickým domom z prvej republiky zaradeným v registri modernej architektúry.

Na Slovensku existujú mestá, kde komunisti zbúrali takmer všetko, a mestá, ktoré sú na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Levice nie sú ani také, ani také. Je tam všetko. Stredoveký hrad, barok, secesia, funkcionalizmus, socializmus, kapitalizmus. Historický katolícky kostol, piaristický kláštor, evanjelický kostol, ktorý stavali pôvodne ako pravoslávny, kalvínsky kostol a bývalá synagóga.

Sú také rôznorodé ako jazyková zmes, ktorá sa kedysi ozývala na levických jarmokoch. Asi vás už potom neprekvapí ani to, že sa neďaleko mesta snažili pestovať ryžu.

Levický hrad slúžil aj ako pevnosť proti Turkom.

Trochu histórie: Jedno z najstarších miest Levíc by ste našli medzi železničnými traťami kúsok od stanice. V stredoveku sa tam nachádzala dedina Bratka s románskym kostolom svätého Martina. Neuvidíte však ani základy, po výskume všetko zasypali. Môžete si len povedať, že tam jednoducho ste.

Levický hrad vznikol v 13. storočí a postupne zatienil Tekovský hrad pri dnešnej obci Starý Tekov, ktorý bol sídlom Tekovskej župy. Centrum župy sa presunulo práve na Levický hrad a ten mal vojensky kryť aj neďaleké banské mestá ako Pukanec, Banská Štiavnica či Kremnica.

Okolo hradu sa vytvorili Nové Levice, ktoré v 14. storočí patrili k najbohatším farnostiam v regióne. Existovali aj Staré Levice, tie však zanikli podobne ako Bratka. Kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad v závere 14. storočia Ladislavovi zo Šaroviec, jeho syn začal používať meno Levický a tento rod panoval v Leviciach 150 rokov.

Ako to s hradmi býva, aj ten v Leviciach sa značne menil. Majiteľ a kapitán Štefan Dobó ho v druhej polovici 16. storočia rozšíril a pristaval kaštieľ. Talianski architekti ho prebudovali na modernú pevnosť, aká mala odolávať Turkom.

Nakoniec sa Turkom podarilo hrad dobyť, hoci len na rok, a Levice sa stali nakrátko tureckým mestom s mešitou. Pri oslobodzovaní celého regiónu sa v roku 1664 vyznamenal gróf Štefan Koháry, ktorý však padol v rovnakom roku práve pri Leviciach.

Levický hrad, Dobóov kaštieľ

Jeho meno sa nedá v Leviciach prehliadnuť, pri obchodnom centre uvidíte jeho pomník a pomenovaná je po ňom aj ulica.

Kým 16. a 17. storočie boli pre Levice obdobím bojov, tureckých vpádov sprevádzaných aj odvliekaním obyvateľstva, 18. storočie už bolo pokojnejšie a v 19. storočí prišiel boom. Levice sú jedným z miest zobrazených na množstve starých pohľadníc, ktoré si môžete prezerať a precítiť pritom uhorskú nostalgiu.

Mesto rástlo aj napriek tomu, že po roku 1848 mu vláda vo Viedni za podporu kossuthovcov odňala sídlo slúžnovského úradu, ktorý sídlil až do 80. rokov 19. storočia v Tekovských Lužanoch.

Zásluhu na rozvoji mala aj rodina Schoellerovcov, ktorá odkúpila v druhej polovici 19. storočia v meste pozemky a podporovala podnikanie. V tomto období vznikol napríklad veľký parný mlyn či jedna z prvých nemocníc v Tekovskej župe.

„V čase príchodu Schoellerovcov boli Levice malým, zanedbaným a nerozvinutým mestečkom. Po ich odchode boli priemyselným, poľnohospodárskym, kultúrnym a správnym centrom dolného Pohronia,“ napísal vo svojej knihe o historických pohľadniciach Csaba Tolnai.

Levice majú pomerne dobre zachované židovské pamiatky. Na fotke je synagóga z 19. storočia a za ňou židovská škola z prvej republiky.

Schoellerovský kaštieľ však poškodili počas bombardovania za druhej svetovej vojny, keď boli Levice súčasťou Maďarska. Obyvatelia ho potom rozoberali na tehly.

Za prvej republiky pribudlo v Leviciach viacero funkcionalistických budov, napríklad okresný úrad, meštianska škola, ale aj židovská škola. Po nástupe komunistov k moci sa začala rozsiahlejšia prestavba. To už prichádzame k obdobiu, keď sa snažili v Leviciach pestovať ryžu.

Nešlo to. V blízkosti ryžoviska však postavili sústavu rybníkov, kde môžu znalci pozorovať chriašteľa alebo bučiaka. Staršie rybníky zas zasypali a postavili tam sídlisko. Na námestí vyrástli Družba a Kanárik, pekné historické domy z čias Uhorska sa búrali kde-kade. Levice takto napríklad prišli o svoju najstaršiu lekáreň Čierny orol.

Zmenilo sa aj národnostné zloženie mesta.

„Niekedy sme si ani neuvedomovali, kedy hovoríme po slovensky a kedy po maďarsky. Dnes už však Maďari v Leviciach predstavujú menšinu. Veľkú časť vysťahovali v roku 1945 a namiesto nich prišli maďarskí Slováci, ktorí však často ani nevedeli po slovensky. V 70. rokoch tiež prišlo veľa prisťahovalcov, mesto sa strojnásobilo,“ spomínal spisovateľ Lajos Grendel v článku Mariána Jaslovského.

Jozefčekov dom s panelákom v pozadí.

Ak by ste chceli vidieť miesto v Leviciach, kde si budete pripadať viac ako v minulosti, jednou z možností je Kalinčiakovo s pôvodne románskym kostolom.

Menej známa je Horša s pamiatkovo chráneným mlynom, ruinou kalvínskeho kostola a domami, ktoré by mohli byť čímsi ako levickým Vlkolíncom. Leží v skalnatom údolí potoka Sikenica. Ak si okolie Levíc predstavujete ako nekonečnú rovinu, budete prekvapení.

Aj keď patrí k Leviciam, musíte z mesta najprv prejsť cez dedinu Krškany, aby ste sa do Horše dostali. Nakoniec zídete cez les cestou, ktorá sa v Horši končí. Miesta, ktoré pripomínajú Vlkolínec, bývajú často poriadne ďaleko a dobre schované.

Pramene:

…Karol Sándor, Pavol Behula: Levice – Z dejín mesta a múzea. Tekovské múzeum v Leviciach, Levice, 1991.
…Csaba Tolnai: Levice na starých pohľadniciach. Dajama, Bratislava 2006.
…Ladislav Kisely, Pavol Sídó: Levice. Astra, Levice 1995
…Marián Jaslovský: Levice Lajosa Grendela. (SME, 2010)
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…Zoznam levických pamätihodností
…levice.sk
…Expozície Tekovského múzea v Leviciach
…Opakované osobné návštevy

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Leviciach

Zaujímavé články o Leviciach

Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2024. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, webu mesta, zoznamu pamätihodností, knihy Csaba Tolnai: Levice na starých pohľadniciach a IAJGS.